Brusel 20. mája 2020 – Súdny dvor EÚ v stredu rozhodol, že žaloby podané spoločnosťami Nord Stream AG a Nord Stream 2 AG proti smernici EÚ, ktorá rozširuje pôsobnosť určitých pravidiel vnútorného trhu so zemným plynom na plynovody vedúce z tretích krajín, sú neprípustné.
Súdna inštitúcia z Luxemburgu spresnila, že prevádzkovatelia plynovodov Nord Stream 1 a 2 nie sú uvedenou smernicou priamo dotknutí.
Švajčiarska spoločnosť Nord Stream AG, vlastnená z 51 percent ruskou spoločnosťou PJSC Gazprom, vlastní a prevádzkuje plynovod Nord Stream 1, ktorý zaisťuje prepravu plynu medzi Ruskom a Nemeckom. Výstavba tohto plynovodu bola dokončená v roku 2012 a prevádzkovaný má byť po obdobie 50 rokov.
Švajčiarska spoločnosť Nord Stream 2 AG, vlastnená zo 100 percent ruskou akciovou spoločnosťou Gazprom, je poverená projektovaním, výstavbou a prevádzkovaním plynovodu Nord Stream 2, ktorého trasa je súbežná s trasou plynovodu Nord Stream 1. V januári 2017 sa začali práce na budovaní betónového plášťa pre potrubie tohto plynovodu.
Európsky parlament a Rada EÚ 17. apríla 2019 prijali pozmeňujúcu smernicu, ktorou sa mení a dopĺňa pôvodná smernica z roku 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom. Novelizovaná smernica nadobudla účinnosť 23. mája 2019 a členské štáty ju v zásade mali transponovať do 24. februára 2020, keď podľa údajov spoločnosti Nord Stream 2 AG boli práce na betónovom plášti pre potrubie plynovodu dokončené na 95 percent.
Od vstupu do platnosti pozmeňujúcej smernice sa prevádzkovatelia plynovodov (Nord Stream AG a Nord Stream 2 AG) nachádzajú v situácii, keď časť ich diaľkových prepravných plynovodov potenciálne podlieha smernici z roku 2009 a národným ustanoveniam prijatým na jej vykonanie. Pre prevádzkovateľov to znamená povinnosť oddeliť prepravné siete prevádzkovateľov týchto sústav a zaviesť systém nediskriminačného prístupu tretích subjektov do prepravných a distribučných sústav na základe zverejnených taríf.
Spoločnosti Nord Stream AG a Nord Stream 2 AG podali žaloby na Všeobecný súd EÚ. Žaloba prvej spoločnosti sa týkala čiastočného zrušenia revidovanej smernice o plyne a žaloba druhej firmy sa týkala zrušenia pozmenenej smernice v jej plnom rozsahu.
Spoločnosť Nord Stream 2 AG tvrdí, že pre ňu budú nové povinnosti znamenať výrazné zmeny, pretože k ich splneniu by musela celý plynovod Nord Stream 2 predať alebo úplne zmeniť jeho organizačnú a podnikovú štruktúru, čo by zásadným spôsobom narušilo spôsoby financovania, ku ktorým sa už pripojili aj niektoré európske podniky.
Spoločnosť Nord Stream AG sa domáha zrušenia nového ustanovenia smernice, ktoré ukladá národným regulačným orgánom povinnosť rozhodnúť o určitých žiadostiach o výnimku najneskôr do 24. mája 2020. Firma tvrdí, že z toho pre ňu plynú nové povinnosti, ktoré si vyžiadajú výrazné zmeny akcionárskej dohody, stanov spoločnosti a dohody o preprave plynu, ktorú uzavrela so spoločnosťou Gazprom export LLC.
Všeobecný súd v stredu obe žaloby zamietol ako neprípustné. V rozsudku sa uvádza, že spoločnosti Nord Stream 2 AG a Nord Stream AG nie sú revidovanou smernicou priamo dotknuté.
Povinnosti stanovené doplnenou smernicou sa totiž na také subjekty, ako sú žalujúce strany, vzťahujú alebo budú vzťahovať iba prostredníctvom vnútroštátnych opatrení, ktoré členské štáty EÚ prijali alebo prijmú na vykonanie tejto smernice, a to za podmienok určených týmito členskými štátmi.
Dotknuté strany sa môžu proti rozhodnutiu Všeobecného súdu EÚ (prvostupňový súd) odvolať do dvoch mesiacov a desiatich dní.