Paríž 10. februára 2023 – Medzi Francúzskom, Nemeckom a Španielskom vypukol nový spor o zahrnutie nízkouhlíkového vodíka vyrobeného z jadrovej elektriny do legislatívnych cieľov EÚ pre obnoviteľný vodík. Francúzsko rozhnevala nedostatočná podpora Berlína a Madridu pre takéto riešenie. Téme sa venovala agentúra Reuters.
Spor, ktorý by mohol zablokovať výstavbu plynovodu z Pyrenejského polostrova cez Francúzsko do strednej Európy v hodnote niekoľkých miliárd eur, tiež odďaľuje prijatie európskej legislatívy v oblasti zelenej energie.
Francúzsko, ktoré sa pri výrobe elektriny z veľkej časti spolieha na svoju starnúcu jadrovú flotilu, vedie, spolu s viacerými členskými štátmi EÚ vrátane Slovenska, kampaň za započítanie vodíka vyrobeného pomocou jadrovej energie – známeho ako „červený“ či „ružový“ vodík – do nových cieľov EÚ v oblasti obnoviteľnej energie, ktoré sa v súčasnosti zameriavajú na zelený vodík vyrobený pomocou elektriny z OZE.
Paríž aktuálne obviňuje Španielsko a Nemecko z nedodržania záväzkov, ktoré podľa neho prijali ich lídri na nedávnych stretnutiach v Barcelone a Paríži. Na ich základe by mali považovať „nízkouhlíkovú“ energiu, ktorá je „kódovým“ označením pre jadrovú energiu, za čistú.
„Tieto rokovania sa neuberajú dobrým smerom,“ povedala minulý týždeň francúzska ministerka energetiky Agnes Pannier-Runacherová v súvislosti s novými cieľmi EÚ v oblasti obnoviteľnej energie, ktoré sú súčasťou návrhu legislatívy známej ako smernica o obnoviteľnej energii RED-3 (Renewable Energy Directive). „Nedalo by sa pochopiť, ak by Španielsko a Nemecko zaujali v Bruseli (na aktuálnom summite EÚ) odlišné pozície a nedodržali svoje záväzky,“ vyhlásila ministerka.
Po dlhých ťahaniciach francúzsky prezident Emmanuel Macron v októbri 2022 súhlasil s vybudovaním plynovodu medzi Barcelonou a Marseille, známeho najprv ako BarMar a neskôr H2Med, pričom príslušná dohoda o projekte bola formálne uzavretá na januárovom summite so španielskym premiérom Pedrom Sanchezom v Barcelone.
Nemecko sa k projektu formálne pridalo po spoločnom francúzsko-nemeckom summite v Paríži o niekoľko dní neskôr, pričom Berlín deklaroval záujem dovážať vodík z iberského regiónu, aj vzdialenejších južných lokalít, v súvislosti s jeho odchodom od ruského plynu.
Macronova zelená pre tento projekt bola podľa Paríža protihodnotou za španielsky a nemecký pozitívny postoj k vodíku z jadra.
Nemecké a španielske prísľuby
Francúzski predstavitelia poukazujú na spoločné vyhlásenie podpísané v Barcelone, v ktorom sa uvádza, že „Španielsko a Francúzsko uznávajú dôležitosť výroby, prepravy a spotreby čistého vodíka vyrobeného z obnoviteľných a nízkouhlíkových zdrojov energie“.
Januárové stretnutie francúzsko-nemeckej ministerskej rady, na ktorom si oba štáty slávnostne pripomenuli 60. výročie Elyzejskej zmluvy, alebo Zmluva o nemecko-francúzskej spolupráci z 22. januára 1963, zas prinieslo dohodu o spornej otázke medzi Francúzskom a Nemeckom.
„Pri rešpektovaní zásady technologickej neutrality s ohľadom na národný výber energetického mixu sa zaväzujeme zintenzívniť naše investície do technológií zajtrajška, najmä obnoviteľných a nízkouhlíkových energií [ako aj] vodíka, pre ktoré vyvinieme spoločnú cestovnú mapu,“ uvádza sa vo vyhlásení susedných štátov zverejnenom po stretnutí.
Existujúca „spoločná pracovná skupina pre vodík“ sa koncom apríla zameria na prijatie „záverov a odporúčaní o našich strategických rozhodnutiach týkajúcich sa vývoja vodíka“, dodáva spoločný dokument. „Zabezpečíme tiež, aby sa v rámci európskych cieľov v oblasti dekarbonizácie mohol brať do úvahy obnoviteľný aj nízkouhlíkový vodík, pričom uznávame ich rozdiely a chránime celkovú úroveň ambícií cieľa v oblasti obnoviteľných zdrojov,“ deklarovali partneri vo vyhlásení.
Na základe výsledkov francúzsko-nemeckého summitu ministri energetiky a priemyslu deviatich členských štátov (Francúzsko, Rumunsko, Bulharsko, Poľsko, Slovinsko, Chorvátsko, Slovensko, Maďarsko a Česko) vo svojom liste adresovanom EK žiadajú, aby sa tento „posun v myslení“ premietol do smernice RED. Skupina tiež požaduje, aby sa podobné zmeny zaviedli do takzvaného „plynárenského balíčka“, ktorý okrem iného upravuje výrobu a prepravu vodíka.
„Vyzývame Komisiu, aby navrhla zmenu a doplnenie návrhu RED3 s cieľom zosúladiť ciele v oblasti vodíka a palív v doprave a priemysle s takýmto technologicky neutrálnym prístupom,“ píše deväť krajín v spoločnom liste.
Zameranie sa na ciele „výhradne obnoviteľných zdrojov“ by podľa ich názoru by mohlo brzdiť hlavný cieľ EÚ znížiť emisie s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.
Nízkouhlíkový vodík by sa teda mal vyvíjať „bez akéhokoľvek oneskorenia alebo zbytočného obmedzenia,“ uvádzajú v dokumente krajiny a žiadajú, aby sa stanovili „ambiciózne ciele“ a „rovnaké stimuly“ pre obnoviteľný aj nízkouhlíkový vodík.
Zdroje z okolia ministerky Agnès Pannier-Runacherovej v tejto súvislosti pripomenul, že uvedených deväť krajín tvorí v Rade ministrov EÚ blokujúcu menšinu.
Španielska a nemecká reakcia vs. francúzska hrozba
Španielski predstavitelia tvrdia, že spor je „nedorozumením“ a sú ochotní byť flexibilní, pokiaľ ide o ružový vodík v iných právnych predpisoch, ako je smernica o trhu s plynom, ale nie v návrhu legislatívy o obnoviteľných zdrojoch. „Ružový vodík nemôže byť obnoviteľný, pretože jadrová energia nie je energia, ktorú možno za takú považovať. Je to nemožné,“ povedal pre agentúru Reuters vysokopostavený zdroj zo španielskej vlády.
Zdá sa, že postoj Berlína kopíruje postoj Madridu. „Pochybujem, že niekedy existoval formálny prísľub, že vodík z jadra bude akceptovaný ako „zelený“, ak sa zrealizuje plynovod zo Španielska,“ povedal nemecký predstaviteľ oboznámený s rokovaniami. „Možno, že francúzska kalkulácia bola taká, že by to partneri akceptovali ľahšie, ale to je iná vec,“ dodal.
Macron mal túto záležitosť predniesť na štvrtkovom (9. 2.) summite EÚ a dvaja európski predstavitelia uviedli, že by v odvete mohol pohroziť zablokovaním plynovodu.
„Je zrejmé, že Francúzsko by dalo projektu BarMar zelenú len vtedy, ak by v budúcnosti mohlo využívať plynovod na posielanie svojho (ružového) vodíka do iberskej oblasti,“ uviedol predstaviteľ z juhoeurópskej krajiny. „Ide o to, že bez Francúzska nebude žiadny BarMar,“ dodal.
Vodík je ústredným prvkom európskych plánov na dekarbonizáciu ťažkého priemyslu, pričom EK uviedla, že jej ciele v oblasti zeleného vodíka si vyžadujú investície až do výšky 300 mld. € do novej výroby elektriny z OZE.
Viacero predstaviteľov EÚ vyjadrilo svoje obavy, že spor by sa mohol preniesť na celý rad ďalších politík, ktoré sa rozširujú, aby pokryli obnoviteľný alebo nízkouhlíkový vodík, čo môže oddialiť legislatívu potrebnú na splnenie klimatických cieľov Únie.
EÚ napríklad aktualizuje svoju legislatívu o trhu s plynom s cieľom integrovať viac vodíka do siete a plánuje navrhnúť „vodíkovú banku“ na financovanie nových projektov. Francúzsko chce, aby to týkalo aj vodíka z jadra, ale ten najprv musí byť označený ako obnoviteľný.
Rokovania o smernici RED-3 s Európskym parlamentom boli tento týždeň odložené, pretože EK sa ešte musí dohodnúť na definícii „obnoviteľného“ vodíka. „Nie je to technický problém. Je to politická otázka,“ povedal pre Reuters diplomat EÚ.