Horný Smokovec 28. septembra 2023 – Posilnenie energetickej bezpečnosti diverzifikáciou zdrojov dodávok, investíciami do infraštruktúry či vlastnou ťažbou plynu, rovnako ako smerovanie k dekarbonizácii energetiky v podobe využívania vodíka a biometánu patria medzi najdôležitejšie záväzky slovenského plynárenstva. Vo svojom príhovore na Jesennej konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu to povedal prezident SPNZ a generálny riaditeľ spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič.
„Od nášho posledného stretnutia na tomto mieste sa svet výrazne zmenil. Vojnový konflikt na Ukrajine otriasol základmi globálnej i európskej energetiky a osobitne zasiahol plynárenstvo,“ poznamenal Ňukovič. Energetika, špeciálne tá európska, podľa neho zároveň čelila dôsledkom niektorých nie úplne premyslených krokov na ceste k dekarbonizácii. „Napriek tomu dnes môžeme povedať, že náš sektor tieto skúšky zvládol a svoje úlohy pri v zásobovaní ľudí energiami plníme spoľahlivo,“ zdôraznil prezident SPNZ.
Pripomenul minuloročné cenové šoky a obavy, či Európa stihne naplniť zásobníky pred zimou a či bude zabezpečený dostatočný fyzický tok plynu. Zimu sa podarilo zvládnuť čiastočne vďaka priaznivému počasiu a zníženiu spotreby, no Európe výrazne pomohli aj investície do infraštruktúry, či už sú to nové prepoje alebo zásobníky. „V tomto je Slovensko premiantom a na naše výsledky môžeme byť hrdý. Slovensko vie vďaka dobrým investíciám do zásobníkov uskladniť teoreticky až 70 % vlastnej spotreby, konštatoval Ňukovič, ktorý vyzdvihol aj význam skladovania plynu.
„Po zime ostala viac ako polovica zásobníkov zaplnená, čo vytvorilo menší tlak na zabezpečovanie plynu v ďalších mesiacoch. Dnes ich máme naplnené prakticky na 100% a naplno vidíme obrovský prínos spoločnosti Nafta pre slovenskú energetiku,“ povedal prezident SPNZ.
To isté podľa jeho slov platí aj pre spoločnosť Eustream. Slovensko je od vlaňajška plynovodmi prepojené so všetkými susednými krajinami. „Posledným dielikom do skladačky bolo poľsko-slovenské prepojenie s pomerne významnou kapacitou. Z hľadiska prepravy sme tým zavŕšili významné investičné úsilie z posledných viac ako desať rokov,“ zdôraznil Ňukovič s tým, že vďaka týmto rozhodnutiam dnes môžu slovenskí dodávatelia reálne diverzifikovať svoje portfólia.
Aj poľsko-slovenský prepoj je veľmi pozitívnym príkladom spolupráce súkromného a štátneho akcionára Eustreamu pre slovenskú a stredoeurópsku energetickú bezpečnosť. V čase investičného rozhodnutia nebol totiž o prepoj komerčný záujem, ale akcionári napriek tomu našli spôsob ako projekt rozbehnúť, uviedol Ňukovič. „Plynovod sme dokončili v pravý čas a dnes môžeme hovoriť, že išlo o vizionárske rozhodnutie. Po dokončení nových regazifikačných terminálov v Poľsku to otvorí ďalšie možnosti pre zásobovanie strednej Európy,“ dodal.
Podobne dôležité je aj južné prepojenie s Maďarskom, ktoré je súčasťou novej iniciatívy Solidarity Ring. Cieľom je rozumné využitie existujúcej infraštruktúry v Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku a na Slovensku na vytvorenie možnosti dovážať do EÚ plyn z ďalšieho zdroja, z Azerbajdžanu. Ak sa ten plyn dostane na Slovensko, môže byť ďalej ľahko prepravovaný na ostatné európske trhy.
„K týmto konkrétnym príkladom posilnenia energetickej bezpečnosti musím pridať aj diverzifikáciu zdrojov komodity. Slovensko má v súčasnosti zmluvne zabezpečených 70% spotreby z iných zdrojov ako z Ruska. Je dôležité spomenúť, že sme už týždeň po vypuknutí vojny na Ukrajine doviezli prvý LNG tanker pre Slovensko. K viacerým dodávateľom LNG musíme pripočítať aj dovoz potrubného plynu z Nórska. Toto sú výborné výsledky kolegov najmä z SPP,“ poznamenal prezident SPNZ.
Ak sa má zvyšovať energetickú bezpečnosť krajiny bez toho, aby bola závislá len na dovoze plynu, je potrebné pozrieť sa aj na vlastné zdroje, upozornil Ňukovič. Spoločnosť Nafta vyťaží ročne asi 50-60 miliónov kubíkov, čo je približne jedno percento celkovej spotreby Slovenska. „Jej výskum a dáta však hovoria o tom, že z našich vlastných zdrojov si môžeme zabezpečiť omnoho viac, dokonca až desatinu našej spotreby a o to znížiť dovoz. Teoreticky by stačilo málo, zopár pečiatok, ktoré by odobrili všetky povolenia na ťažbu, ktorá plní najprísnejšie ekologické normy,“ konštatoval Ňukovič s tým, že byrokratické procesy na Slovensku, na rozdiel od susedných krajínv, trvajú nie mesiace, ale pre rôzne prieťahy až roky. „Ropu a plyn sme objavili na našom území presne pred 110 rokmi – čiže Nafta slávi tento rok významné výročie. Nafta ťaží ropu a plyn dlhé desaťročia a prekonáva rôzne prekážky v prospech zvýšenia energetickej bezpečnosti krajiny,“ pripomenul prezident SPNZ.
V súvislosti s vývojom na trhu s ropou ocenil aktivitu ďalšieho člena SPNZ, spoločnosti Transpetrol, vďaka ktorej aj v tomto náročnom období Slovensko nepociťuje žiadne výpadky v jej dodávkach na domáci trh.
Dekarbonizácia energetiky
Popri energetickej bezpečnosti Ňukovič vyzdvihol ako ďalší záväzok plynárenstva smerovanie k dekarbonizácii energetiky, pričom je dôležité uvedomiť si, že klimatickú neutralitu do roku 2050 nie je možné dosiahnuť výlučne elektrifikáciou. „To je riešenie, ktoré je príliš drahé a málo efektívne. Bez zemného či obnoviteľného plynu to nepôjde. To netvrdím len ja, ale napríklad aj Medzinárodná energetická agentúra. Zároveň musím oceniť kolegov z SPP-distribúcie, ktorí pripravujú k tejto téme veľmi podrobné a faktické argumenty,“ povedal prezident SPNZ.
Na Slovensku sa podľa jeho slov už takmer desaťročie skúma využiteľnosť vodíka, pri skladovaní, distribúcii i preprave, a to s dobrými výsledkami, aj keď stále platí, že je to beh na dlhú trať. „Ďalšou sľubnou alternatívou je biometán. Podobne ako v prípade domácej ťažby, aj tu sa odhaduje potenciál vo výške až desatiny domácej spotreby,“ uviedol Ňukovič. Zatiaľ sa ho na Slovensku vyrába málo, len na jednom mieste, no počet projektov rastie a pomáhajú aj peniaze z Plánu obnovy. „Zároveň je veľmi dôležité, že vytvárame aj motivačné podmienky, aby tento trh rástol. Už niekoľko mesiacov tomu pomáha Register obnoviteľných plynov, ktorý vytvorila a prevádzkuje SPP-distribúcia,“ pripomenul prezident SPNZ, ktorý poukázal na hľadanie aj iných druhov „zelenej“ energie. Sú nimi napríklad zdroje geotermálnej energie a na tento účel je možné využiť aj staré vrty z ukončenej ťažby zemného plynu. „Toto všetko je dôkazom, že plynárenský biznis nestojí na mieste, vyvíja sa a máme čo ponúknuť,“ zdôraznil Ňukovič, ktorý na záver spomenul 30. výročie vzniku Slovenského plynárenského zväzu, ako aj 30 rokov od prijatia SPNZ do Medzinárodnej plynárenskej únie.
„Za toto obdobie preukázal zväz svoju dôležitú úlohu pri obhajovaní miesta zemného plynu v energetickom mixe SR a jeho pozitívnom vnímaní vo verejnosti. Jeho nemenej dôležitou úlohou bolo zakotvenie slovenského plynárenstva v medzinárodných štruktúrach,“ uzavrel prezident SPNZ Rastislav Ňukovič.