Horný Smokovec 29. septembra 2023 – Slovenské plynárenské spoločnosti chcú čeliť obchodným, legislatívnym a ďalším výzvam spojeným s energetickou krízou posledných rokov a s tlakom na znižovanie úlohy zemného plynu či dekarbonizáciu hľadaním nových riešení, diverzifikáciou, expanziou či inováciami. Ich predstavitelia to prezentovali v paneli „Aktuálne výzvy slovenského plynárenstva“ na Jesennej konferencii SPNZ v Hornom Smokovci.
Spoločnosť Eustream čelí jednej, a to veľmi veľkej výzve, ktorá súvisí s dramatickým prepadom prepravy ruského plynu, ktorý má vážny prevádzkový a finančný vplyv. „Naša prepravná sústava bola budovaná na prepravu ruského zemného plynu z východu na západ,“ zdôraznil generálny riaditeľ Eustreamu Rastislav Ňukovič s tým, že aj po vybudovaní ďalších prepojení a reverzov po plynárenskej kríze v roku 2009 bol ruský plyn vždy dominantný.
Kým v najlepších rokoch sa dovážalo cez 200 bcm ruského plynu ročne, v roku 2022 objemy klesli na 84 bcm a tento rok zatiaľ dosahujú 28 bcm. „Do konca roku neočakávame viac ako 34-35 bcm,“ konkretizoval šéf Eustreamu s tým, že okrem LNG, hlavnej náhrady ruského plynu, sa Európe podarilo tento pokles vykryť aj vďaka priaznivému počasiu počas zimy 2022/23 a úsporám.
Pokiaľ ide o trasy prepravy ruského potrubného plynu do Európy, po odstavení Jamalu a Nord Streamu, zostávajú už len čiastočne Veľké Kapušany, BlueStream a TurkStream. To sa prejavilo aj na poklese prepravy cez prepravnú sústavu Eustreamu oproti ročnému priemeru z posledných rokov na úrovni okolo 57 bcm (rekordný bol rok 2019 so 70 bcm). Pokles sa začal v roku 2020, čiastočne spôsobený covidom aj predzásobením sa shipperov v roku 2019 pre obavy z vývoja rokovaní o novej rusko-ukrajinskej prepravnej zmluve. Aj v roku 2021 pokračoval vplyv covidu a Gazprom už začal posielať len zmluvné objemy, ale žiadne objemy navyše, ktoré obvykle prepravoval práve Eustream. V roku 2022 sa už naplno prejavila vojna na Ukrajine. „Tento rok je to zatiaľ 10 bcm, do konca roka neočakávame viac ako 16-17 bcm,“ poznamenal Ňukovič.
Pokiaľ ide o LNG ako hlavný zdroj európskych dodávok plynu, šéf Eustreamu zdôraznil význam budovania infraštruktúry v podobe importných terminálov tam, kde sú potrebné, čo ilustroval na príklade Nemecka po vojne na Ukrajine. „Na začiatku mali nulovú kapacitu, teraz majú 13 bcm a do roku 2027 by mali mať kapacitu 67 bcm ročne,“ uviedol Ňukovič. Európska celková kapacita LNG terminálov bude naďalej stúpať až na cca 446 bcm v roku 2027, čo by mohlo prispieť k stabilizácii cien plynu.
Pokiaľ ide o riešenie súčasného stavu, pripomenul, že Eustream za poslednú dekádu urobil množstvo dobrých investícií, ktoré sflexibilnili sieť a zvýšili efektivitu jej prevádzky, ako boli reinžiniering sústavy a nahradenie starých turbín modernými, vybudovanie prepojov na okolité krajiny a reverzy. „Teraz máme k dispozícii flexibilnú sústavu a môžeme hľadať alternatívne zdroje a snažiť sa o ich spojenie s potenciálnou novou destináciou,“ povedal Ňukovič.
Posledným vybudovaným projektom bol Prepojovací plynovod Poľsko-Slovensko, ktorý sa zatiaľ reálne nevyužíva, čo by sa malo zmeniť po dokončení terminálu v poľskom Gdansku.
Vďaka investíciám je sústava Eustreamu prepojená so všetkými okolitými krajinami s významnou kapacitou s výnimkou okrem vstupu z Maďarska (1,8 bcm), sú však pripravené projekty na jej zvýšenie v prípade záujmu.
Eustream sa spolu s prepravcami z Bulharska, Rumunska a Maďarska zapojil aj do iniciatívy Solidarity Ring zameranú na prepravu zemného plynu z Turecka a Grécka prostredníctvom ich integrovaných prepravných sietí do východnej, strednej aj západnej Európy. Iniciatíva reaguje na memorandum podpísané medzi EK a Azerbajdžanom, ktorého cieľom je zvýšenie exportu azerbajdžanského plynu do Európy, a ponúka alternatívnu trasu k plynovodu TAP. „Trochu to pripomína projekt Eastring. Hlavný rozdiel je, že Eastring mal byť úplne nový a veľký, čo z rôznych dôvodov nebolo akceptovateľné pre vtedajších hráčov po zlyhaní SouthStreamu a Nabucca. Ale medzitým sa doba zmenila, uvedené krajiny sú prepojené a v prvom kroku ponúkame existujúcu kapacitu s možnosťou jej zvýšenia,“ vysvetlil Ňukovič. Juhovýchodná Európa je podľa neho najviac postihnutá tým, čo sa deje, je preto logické mať záujem na tom, aby tadiaľ prechádzal nový zdroj. Druhá vec je, že od Slovenska ďalej je infraštruktúra de facto vybudovaná. „Takže ak sa dostane nový zdroj k nám, už ho vieme distribuovať všade,“ dodal.
Eustream má pripravené projekty, ktoré dokážu zvýšiť vstupné kapacity vo Veľkých Zlievciach (+ 50% a viac), na prepoji s Poľskom v prípade dokončenia terminálu v Gdansku, ako aj na hraniciach s Rakúskom po zvýšení kapacity LNG terminálov v Taliansku. Na hranici s ČR je pripravená veľká kapacita, pôvodne pripravovaná na prepravu plynu, ktorý mal prúdiť cez Nord Stream a môže byť využitá po spustení ďalších nemeckých LNG terminálov.
Spoločnosť pracuje aj na vodíkovej budúcnosti, je zapojený do viacerých medzinárodných iniciatív, hlavnou je European Hydrogen Backbone, ako aj lokálnych iniciatív zameraných na budúcu prepravu vodíka z Ukrajiny alebo z Afriky cez strednú Európu do Nemecka. „V prvom kroku plánujeme prispôsobiť našu prepravnú sústavu na zmes. Už pracujeme na tom, aby bolo možné primiešavať asi 5 %. Do budúcna by sme chceli zo 4-5 paralelných potrubí, ktorými disponujeme a používame na prepravu zemného plynu, jedno z nich vyhradiť na 100-percentný vodík,“ uzavrel Ňukovič.
SPP-D chce riešenia v súlade s trendmi aj hodnotou za peniaze
Tlaky na dekarbonizáciu a ozeleňovanie predstavujú pre distribučnú plynárenskú spoločnosť niekoľko výziev.“ V prvom rade je to zmena z privilegovaného postavenia monopolného distribútora všeobecne preferovaného média na vykurovanie, ktoré sme si v minulosti užívali, na účastníka konkurenčného prostredia, ktoré zahŕňa tepelné čerpadlá, biomasu priame elektrické vykurovanie, atď,“ uviedol riaditeľ sekcie prevádzky siete a riadenia aktív spoločnosti SSP-distribúcia Rastislav Prelec.
Toto všetko sa podľa neho odohráva v nepriaznivom legislatívnom a spoločenskom prostredí. „Pod heslom dekarbonizácie sa normotvorcovia či zákonodarcovia netaja tým, že ich cieľom je postupne znižovať podiel zemného plynu v energetickom mixe, s finálnym cieľom zemný plyn úplne vytesniť,“ dodal Prelec.
Ignorovať tieto trendy a tváriť sa, že ide o „bussiness as usual“ a nejako to prehrmí, nie je možné. Ale nie je na mieste ani defetistický postoj, že všetko je už rozhodnuté a nevieme s tým nič urobiť, zdôraznil zástupca SPP-D. „Veríme, že cesta je prichádzať s vlastnými opatreniami a riešeniami, ktoré sú v súlade s týmito spoločenskými trendmi, ale súčasne v súlade s princípom „hodnota za peniaze“,“ uviedol Prelec s tým, že je potrebné postupne ozeleňovať distribuované médium a umožniť tak spoločnosti zostať konkurencieschopnou.
Za nevyhnutné predpoklady na samotný vstup do tohto boja považuje manažér distribučnej spoločnosti bezpečnú spoľahlivú a ekonomicky efektívnu distribúciu zemného plynu, teda to, čo spoločnosť robila doteraz. „Aby sme odporcom zemného plynu jednoducho nedávali zámienky spochybňovať zemný plyn z titulu jeho nedostupnosti, či už z hľadiska technických problémov alebo nedostatku komodity,“ ozrejmil Prelec.
Ďalším predpokladom je pro-zákaznícke správanie s implementáciou moderných digitálnych foriem komunikácie, snaha eliminovať všetky obmedzujúce prvky na zákazníka. „Jednoducho – byť modernou, zákaznícky orientovanou spoločnosťou,“ definoval Prelec. SPP-D si podľa neho necháva spracovávať CSI (costumer satisfaction index) testy zákazníckej spokojnosti, pričom hodnotenia sú väčšinou veľmi pozitívne.
„Vidíme tri piliere, ako postupne prispievať k dekarbonizácii a ozeleňovaniu nášho biznisu: Po prvé náhrada starých plynových spotrebičov za nové, moderné a efektívnejšie (H2ready). Po druhé znižovanie metánových emisií, po tretie podpora ozeleňovania média ako takého, t.j. podpora biometánu a vodíka. S tým súvisí aj register obnoviteľných plynov, aby to bolo ekonomicky zaujímavejšie, uzavrel Rastislav Prelec.
Stratégiou Nafty je expanzia
Spoločnosť Nafta vidí budúcnosť energetiky pestrú. „Nebude len zelená, nebude len hnedá, ale pestrá. Ešte niekoľko desiatok rokov to bude mix rôznych zdrojov energie, od fosílnych až po zelené. Chceme byť súčasťou tejto budúcnosti, preto sa pozeráme na všetky tieto zdroje,“ povedal riaditeľ divízie prieskumu a ťažby spoločnosti Jozef Levoča s tým, že Nafta sa ne pozerá z hľadiska výroby aj skladovania, a to nielen plynu, ale energie. „Keď sa na budúcnosť pozeráme takto, naša stratégia je jednoznačná – expanzia,“ zdôraznil Levoča.
Pokiaľ ide o výzvy v segmente skladovania plynu, Nafta pôsobí na Slovensku, v Česku, Rakúsku, Nemecku, Veľkej Británii a na nekomerčnej úrovni spolupracujú s ukrajinskými prevádzkovateľmi tamojších zásobníkov. Ako Levoča zdôraznil, pre Naftu je dôležitou pridanou hodnotou možnosť učiť sa a poznávať rôzne trhy.
Spoločnosť aktuálne prevádzkuje kapacitu 64 TWh, čo z nej robí 5.-6. najväčšieho operátora skladovania plynu v Európe. „Hodnotu do budúcnosť vidíme vo flexibilite technickej, obchodnej, aj pokiaľ ide o pozíciu na trhoch,“ poznamenal Levoča. „Chceme ďalej rásť, posúvať sa na ďalšie trhy, hľadáme príležitosti a toto je ďalší smer,“ dodal.
V oblasti prieskumu a ťažby je Nafta aktívna na Slovensku, Ukrajine a v Maďarsku, pričom všade čelí odlišným výzvam. Spoločnosť, ktorá aktuálne oslavuje 110 rokov od začiatku ťažby na území Slovenska, doma bojuje s odporom aktivistov, ktorý v najzaujímavejšej lokalite na severe Viedenskej panvy v okolí Trnavy brzdí začiatok ťažby už zhruba štyri a pol roka, a to napriek deviatim pozitívnym rozhodnutiam EIA.
Ďalšie zaujímavé projekty má Nafta na východnom Slovensku (Beša, Pavlovce nad Uhom), ako aj v susednej ukrajinskej užhorodskej oblasti. Ďalšie ukrajinské projekty, v konzorciu s EP Power Europe, má Nafta v komplikovanejších lokalitách severovýchodnej Ukrajiny. Ide o production sharing agreements, zmluvy medzi firmami a štátom, garantujúce na 50 rokov nemenné podmienky bez ohľadu na zmenu legislatívy. Onedlho po ich podpise však začala vojna. Jedna z licencií, Ochtyrska, je takmer celá zamínovaná a prebiehali tam ťažké boje, druhá, Hrunivska, je na tom lepšie a Nafta tam plánuje obnovenie prác v budúcom roku.
Vďaka priaznivému regulačnému prostrediu, podpore štátu a rýchlym povoľovacím procesom sa Nafte darí realizovať svoj projekt v Maďarsku, kde má so svojimi partnermi tri licencie. Od novembra 2021 odvŕtala deväť vrtov, z toho šesť pozitívnych. „V tomto momente máme dokončené plynové stredisko, niekedy v októbri chceme začať ťažiť plyn. Vybudovali sme 100 km prípojok plynovodov a ropovodov,“ opísal Levoča s tým, že na jednej z licencií už od mája 2022 ťažia ropu. Kým na Slovensku spoločnosť štyri roky čaká na rozhodnutie, v Maďarsku za necelé dva má celú infraštruktúru a projekt už zarába.
Pokiaľ ide o výzvy v oblasti inovácií a technologickej expanzie, Nafta sa zameriava na primiešavanie vodíka (už od roku 2014), skladovanie čistého vodíka, ako aj na výrobu a uskladňovanie syntetických plynov, biometánu, obnoviteľné zdroje vodíka či skladovanie CO2.
Levoča predstavil aj nosný projekt spoločnosti Nafta pod názvom HENRI , ktorý získal štatút IPCEI (Important Projects of Common European Interest. „ Ide v ňom o vytvorenie metodiky pre skladovanie vodíka alebo jeho zmesi,“ ozrejmil Levoča. Už v týchto dňoch Nafta začína veľkú 3D seizmickú kampaň v oblasti Trukša na východnom Slovensku. Cieľom je získať prvotné geologické dáta na identifikáciu štruktúr vhodných na skladovanie vodíka alebo jeho zmesi so zemným plynom. Nasledovať budú laboratórne analýzy a modelovacie práce. „Finálnou časťou projektu by mala byť pilotná technológia pre skladovanie zmesi/vodíka v ložisku,“ dodal Levoča.
Vzhľadom na silný geotermálny potenciál Slovenska sa Nafta pozerá aj týmto smerom. Levoča vidí výzvy v tejto oblasti najmä na strane legislatívy, pričom šesť zákonov (geologický, banský, o energetike, teplárenstve, EIA, stavebný) zaoberajúcich sa geotermálom o sebe „nevie“ a nie sú prepojené. Napriek tomu má Nafta o tento segment záujem, o čom svedčí pilotný projekt neďaleko Trebišova využívajúci vyťažené plynové vrty, aby sa nelikvidovali, ale využili po ďalšie desiatky rokov ako výmenníky slúžiace na ohrev vody pre spotrebiteľov v tejto lokalite.
SPP vidí výzvu v pritiahnutí odborníkov do plynárenstva
Nielen zmeny spoločenských trendov, obchodné a legislatívne otázky, ale aj pritiahnutie dostatočného počtu nových odborníkov z mladej generácie do plynárenstva považuje za významnú výzvu generálny riaditeľ spoločnosti SPP Miroslav Kulla.
Každá kríza podľa neho prináša aj pozitíva a SPP sa počas poslednej naučil niekoľko vecí. Prvou je mať oveľa väčšiu predvídavosť na trhu a zohľadňovať dlhodobý horizont. „Diverzifikácia pre SPP znamená, aby sa nezopakovala situácia, že máme len jeden zdroj, jedného dodávateľa z jednej krajiny. Preto budúcnosť bude omnoho viacej decentrálna, resp. rozdelená medzi viacerých dodávateľov, viacej trás a pod.,“ uviedol Kulla s tým, že ďalšou dôležitou skúsenosťou bolo poznanie, že ľudia sú kľúčovým aktívom firmy, ktorá stojí na ich odbornosti. „V SPP bolo dostatok odborníkov, ktorí toto ťažké obdobie zvládli. Akonáhle máte šikovných ľudí, zvládnete každú výzvu,“ zdôraznil šéf SPP, podľa ktorého posledným poučením z krízy je potreba flexibility ako možnosti a schopnosti meniť pôvodné rozhodnutia.
Odvetvie sa musí pozerať na dlhé obdobie dopredu a sú v ňom obrovské investície. Dnešná doba si vyžaduje oveľa väčšiu flexibilitu, čo je omnoho ťažšie s preinvestovanými stovkami miliónov a miliárd v infraštruktúre, pričom podmienky sa neustále menia. Z hľadiska dodávateľa je to jednoduchšie, z hľadiska infraštruktúrnych častí odvetvia je to obrovská výzva, aby takéto nálady zvládlo, poznamenal Kulla.
Za omnoho väčšiu výzvu než ostatné z hľadiska budúcnosti plynárenstva považuje práve otázku dostatku potrebného ľudského potenciálu a pritiahnutia dostatočného počtu mladých odborníkov do odvetvia. To všetko v čase, keď je úroveň pozornosti obyvateľstva k témam plynárenstva a energetiky mimoriadne nízka (priemerne 15 minút ročne). Mladá generácia, čeliaca obrovskému pretlaku informácií, je síce flexibilná, ale aj veľmi ľahko ovplyvniteľná a často mení smerovanie. „Táto výzva bude obrovská, pritiahnuť ľudí do odvetvia, aby tu chceli pracovať, ako aj získať pozornosť obyvateľstva, aby nás počúvali a boli racionálni, vyberali si racionálne riešenie a neboli ovplyvnení sociálnymi sieťami a rýchlymi riešeniami. Toto je najväčšia výzva, ktorá nás čaká,“ dodal Kulla.
Pokiaľ ide o aktivity SPP z hľadiska bezpečnosti dodávok, pripomenul, že spoločnosť mala historicky dlhodobý kontrakt s jedným partnerom a po tom, čo sa udialo na Ukrajine, bolo treba hľadať náhradné zdroje prichádzajúce z okolitých krajín. SPP hľadal LNG, viacerých dodávateľov, cez trasy na Slovensko, ktoré sú k dispozícii. Z kontraktu s jedným partnerom prešiel na diverzifikované kontrakty s viacerými partnermi svetovej úrovne (RWE, ExxonMobil, Eni, BP, Shell), uviedol Kulla.
„Dnes vieme pokryť 70% dodávok z Ruska z iných zdrojov. To ale neznamená, že fyzicky je 70 % plynu dovážaného na Slovensko z iných zdrojov. Kým ruský partner plní svoje podmienky, tak plyn prichádza z Ruska. V prípade akéhokoľvek alebo plného výpadku vieme jednorazovo nahradiť 70 %. V prípade, že to bude potrebné, tak v krátkej dobe aj 100 %.,“ vyhlásil šéf SPP.
Pri pohľade na aktuálny stav slovenských zásobníkov podľa neho nenastane stav, že by SR v danom momente nemala dostatok plynu. „Budeme čerpať zo zásobníkov a nahradíme zvyšné toky v prípade takéhoto výpadku,“ dodal.
Spoločnosť sa pripravuje aj na rok 2025 v súvislosti s vypršaním rusko-ukrajinskej tranzitnej dohody. „Krátkodobo sú alternatívy obmedzené, dovoz musí byť z okolitých krajín, principiálne plyn nakupovaný v rámci EÚ. Možno po roku 2026 sa vieme baviť o tom, že bude dovážaného viac LNG prepravovaného z nových ložísk, cez nové terminály, a plne nahradí ruský plyn,“ dodal Kulla.
Pokiaľ ide o ceny plynu, v roku 2022 v prípade domácností, malých podnikov a veľkých firiem nakupujúcich energie dopredu cenový šok nenastal, keďže na Slovensku sú ceny regulované. Regulácia núti dodávateľov kupovať energie dopredu, na niekoľko období, minimálne 12-24 mesiacov vopred pre dodávkou.
Naopak, v krajinách s viac liberalizovaným trhom bez regulácie a oveľa viac dodávateľov aj odberateľov nakupuje energie na krátkodobom trhu, zažili v plnej miere obrovský šok v podobe niekoľkonásobného rastu cien. „Treba si uvedomiť, že kým západná Európa má najväčší cenový šok za sebou, a bol obrovský, my – vďaka systému regulácie – sme ho mali menší, ale treba povedať, že bude dlhší,“ vysvetlil Kulla s tým, že zatiaľ čo v prípade väčšiny krajín sa hovorí o poklese cien, v prípade Slovenska, minimálne v porovnaní s cenovou úrovňou z roku 2022, stále o nárastoch. „Ak by sme chceli pri momentálnych cenách energií na rok 2025 prestať hovoriť raste cien – minimálne pre obyvateľstvo- tak by sme koncovú cenu plynu pre rok 2024 museli zdvihnúť o 40 % a v roku 2025 by bola rovnakej úrovni. Vtedy povieme, že po 2026 to už začne klesať,“ konštatoval šéf SPP.
Zdôraznil, že reguláciou si Slovensko kúpilo čas, nie riešenie a odberatelia si cenový šok, či už z krátkodobého alebo dlhodobého hľadiska, zaplatia.
Pokiaľ ide o budúcnosť z pohľadu SPP, pomyselný trojuholník bezpečnosť dodávky – najnižšia cena – čo najnižší dosah na životné prostredie si treba dobre rozmyslieť a stanoviť správny pomer, čoho koľko chceme mať. „Najbezpečnejšia dodávka, navyše v prípade plynu diverzifikovaná, z rôznych zdrojov, LNG z celého sveta, za najnižšie ceny alebo energie bez dosahu na životné prostredie v takejto kombinácii neexistujú,“ zdôraznil Kulla. Odvetvie s investičným cyklom 20-80 rokov každú zmenu nálad a trendov prepláca, preto je potrebné racionálne vysvetľovať, že všetky tri uvedené aspekty naraz nie sú možné, a to ani v budúcnosti, preto je medzi nimi potrebný rozumný kompromis.
Šéf SPP v budúcnosti očakáva na Slovensku viac decentralizovanej výroby energie a rôznych riešení OZE a pre vysoké ceny energií aj snahu o znižovanie spotreby a energetickú efektívnosť, aby bol cenový tlak na konečných spotrebiteľov čo najmenší.
Čo sa týka OZE, SPP vníma trend ich rastu, ako aj zvyšujúci sa tlak zo strany finančných inštitúcií alebo inštitúcií EK na zodpovednejšie a transparentnejšie podnikanie firiem s menším dosahom na životné prostredie. V prípade zemného plynu je to podľa Kullu otázka prežitia, vzhľadom na povahu tohto média, takže tlak bude narastať aj zo strany odberateľov. Stále viac zákazníckych dopytov vyžaduje istý mix z OZE a hľadajú sa ekologickejšie riešenia. Aj preto má SPP robustný program investícií do OZE, uvedomujúc si pritom, že všetky opatrenia sa musia zrealizovať premyslene, aby „sme neskákali zľava doprava“, uzavrel šéf SPP Miroslav Kulla.