Brusel 18. decembra 2023 – Produkcia biometánu v Európe vzrástla v roku 2022 medziročne o takmer 20 %. Vyplýva to zo štatistickej správy o bioplynovom priemysle za rok 2023 z dielne Európskej bioplynovej asociácie (EBA). Závislosť EÚ od dovozu zemného plynu sa v rovnakom období zvýšila na 97 %, kým v roku 2021 to bolo 83 %. Dosiahnutie výroby 35 bcm do roku 2030, ktoré stanovil plán REPowerEU, si vyžaduje trvalé ročné tempo rastu kapacity produkcie okolo 30 %. Kľúčovým zisteniam správy EBA sa venoval portál euractiv.com.
„Vzhľadom na rast závislosti od dovozu plynu a naliehavé klimatické krízy má udržateľná výroba bioplynu v Európe strategický význam: každé euro investované do bioplynov zostane v európskom hospodárstve a do roku 2030 poskytne dodatočnú hodnotu 50 %, ktorá zostane v rámci našej ekonomiky,” povedal Harmen Dekker, generálny riaditeľ EBA.
Produkcia bioplynu v Európe (kombinovaný bioplyn a biometán) v roku 2022 predstavovala 21 miliárd m3. To je viac ako celý poľský domáci dopyt po zemnom plyne alebo objem reprezentujúci 6 % spotreby zemného plynu v EÚ v roku 2022, vyčíslila správa.
Samotná produkcia biometánu (zušľachtený bioplyn) vzrástla z 3,5 miliardy m3 v roku 2021 na 4,2 miliardy m3 v roku 2022. Jednou z výhod biometánu je, že sa môže priamo vtláčať do plynárenskej siete a postupne nahrádzať zemný plyn pri všetkých konečných použitiach vrátane výroby elektriny, vykurovania a priemyselného využitia. Napríklad v prípade Dánska dosiahol podiel biometánu v distribučnej sieti 40 % a existujú plány na zvýšenie tejto produkcie, aby sa do roku 2030 nahradilo 100 % dopytu po plyne.
Inštalovaná kapacita vzrástla na 4,5 miliardy m3. Tento údaj zodpovedá maximálnym objemom, ktoré by Európa mohla dosiahnuť, ak by všetky v súčasnosti prevádzkované závody fungovali nepretržite. Dosiahnutá výroba pochádzala z 1323 zariadení na výrobu biometánu v 24 európskych krajinách.
Ciele REPowerEU vyžadujú silný rast produkcie
Dosiahnutie výroby 35 miliárd m3 biometánu do roku 2030, ktoré stanovil plán REPowerEU, si vyžaduje trvalé ročné tempo rastu kapacity produkcie okolo 30 %, konkretizovala Mieke Decorte, technická a projektová manažérke EBA. „Takáto úroveň rastu je dosiahnuteľná, ale musí byť podporená optimálnymi trhovými podmienkami. Súdržné plánovanie potenciálu biometánu a rýchlejšie povoľovacie procesy sú prvými krokmi k povzbudeniu trhových a projektových vývojárov, aby fungovali výrazne rýchlejším tempom.“
Všestrannosť biometánu ako obnoviteľného zdroja energie sa podľa EBA odráža v jeho vyváženom rozložení distribúcie medzi koncových používateľov, vo všetkých prípadoch tých, ktorí naliehavo potrebujú dekarbonizáciu. V roku 2022 smerovalo 22 % do sektoru budov, zatiaľ čo ďalších 14 % sa použilo v priemysle, 19 % v doprave a 15 % pri výrobe elektrickej energie.
Celkové využívanie obnoviteľných zdrojov energie v EÚ v posledných rokoch neustále rastie, konštatuje EBA. Výroba energie z OZE od roku 2016 podľa nej prekonala dodávky fosílnej energie do EÚ. V dôsledku toho je najväčším zdrojom Európy na zníženie závislosti od externých poskytovateľov energie kombinácia všetkých obnoviteľných zdrojov energie vrátane bioplynov.
Podľa EBA nejde len o otázka objemov. Bioplyny vďaka svojej flexibilite, kapacite skladovania energie a schopnosti vytvárať dispečerskú energiu podporujú a uľahčujú rast iných obnoviteľných zdrojov. Prinášajú vysokú pridanú hodnotu pre energetickú transformáciu, pretože sa vyrábajú lokálne využívaním odpadu. To prispieva k rozvoju nízkouhlíkového a decentralizovaného mixu obnoviteľných zdrojov energie.
Otázka potravinovej bezpečnosti
V súvislosti so závislosťou EÚ od dovozu zemného plynu, ktorá sa z 83 % v roku 2021 zvýšila na 97 % v roku 2022, asociácia tvrdí, že závislosť na dovoze predstavuje riziko aj pre potravinovú bezpečnosť z dôvodu európskej závislosti od dovážaných chemických hnojív. Hlavnými potrebnými živinami sú dusík, fosfor a draslík. Od roku 2019 do roku 2021 sa 30 % spotreby dusíkatých hnojív do EÚ doviezlo. V prípade fosforečných to bolo 68 % a pri draslíkových hnojivách dokonca 85 %.
Podľa EBA v rámci EÚ existuje jasná potreba udržateľnejších alternatívnych hnojív, aby sa zabezpečila strategická autonómia a globálna potravinová bezpečnosť. Digestát, získaný z výroby bioplynov, je jednou z dostupných možností. Európa v roku 2022 vyprodukovala 31 miliónov ton digestátu a toto množstvo by už mohlo pokryť 15 % dopytu EÚ po hnojivách na báze dusíka. Zároveň by to mohlo znížiť emisie o 10 miliónov ton ekvivalentu CO2 a znížiť spotrebu zemného plynu o 2 miliardy m3, tvrdí EBA.
Spolu s príspevkom k potravinovej bezpečnosti pomáha lepšie využitie digestátu ako biohnojiva uzatvárať „živinovú slučku“ a znižovať objem odpadu. To umožňuje poľnohospodárom rozhodnúť sa pre udržateľnejšie a efektívnejšie agroekonomické riešenia v súlade s koncepciou obehového hospodárstva. Výsledkom je aj uľahčenie rozvoja vidieka, keďže poľnohospodárstvo je jednou z hlavných hospodárskych činností v mnohých vidieckych oblastiach.
Právna stabilita
EBA vo svojej správe pripomína, že usmernenia Európskej komisie od decembra 2022 nabádajú k zahrnutiu „komponentu“ týkajúceho sa bioplynu a biometánu do aktualizácií národných energetických a klimatických plánov na rok 2030. Tieto plány sú rámcom pre členské štáty pre načrtnutie svojich cieľov v oblasti klímy a energetiky, politík a opatrení. Do začiatku decembra zverejnilo svoje návrhy 22 krajín a 16 z nich už obsahuje konkrétny cieľ pre bioplyny. Komisia predstaví konsolidované plány v roku 2024, uzavrela EBA pre euractiv.com.