Brusel/Štrasburg 12. marca 2024 – Európsky parlament v utorok schválil plány EÚ na zníženie spotreby energie a emisií skleníkových plynov z odvetvia budov. Cieľom revidovanej smernice o energetickej hospodárnosti budov je výrazne znížiť emisie skleníkových plynov a spotrebu energie v sektore budov v EÚ do roku 2030 a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu odvetvia. Súčasťou legislatívy je aj zákaz dotácii kotlov na fosílne palivá od roku 2025 a zákaz ich používania od roku 2040. Informovali o tom agentúry TASR a Reuters.
Nové pravidlá majú priniesť obnovu väčšieho počtu budov s najhoršou hospodárnosťou a zlepšiť výmenu informácií o energetickej hospodárnosti. Podľa smernice budú musieť členské štáty EÚ uplatňovať novo vytvorené štandardy na nebytové budovy, ako sú kancelárie alebo nemocnice, a budú môcť využívať fondy EÚ na ich zvýšenie energetickej účinnosti. Normy sa môžu vzťahovať aj na bytové domy, no pre jednotlivých vlastníkov bytov nevznikne povinnosť renovácie.
Európska komisia navrhla, aby všetky nové budovy v EÚ mali od roku 2030 nulové emisie a nové budovy, ktoré využívajú alebo vlastnia verejné orgány, musia mať nulové emisie od roku 2028. Členské štáty musia zohľadniť potenciál otepľovania budovy počas jej životného cyklu, ktorý zahŕňa výrobu a likvidáciu stavebných výrobkov použitých na jej výstavbu.
V prípade obytných budov musia členské štáty prijať opatrenia na zníženie priemernej úrovne spotrebovanej primárnej energie aspoň o 16 % do roku 2030 a o 20 až 22 % do roku 2035.
Podľa novej smernice budú musieť členské štáty postupne obnovovať nebytové budovy tak, aby spĺňali minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť. Do roku 2030 musia obnoviť 16 % nebytových budov s najhoršou hospodárnosťou, do roku 2033 by sa mal tento podiel zvýšiť na 26 %.
Ak to bude technicky a ekonomicky možné, členské štáty by mali zavádzať solárne zariadenia vo verejných a nebytových budovách a do roku 2030 by mali byť solárne zariadenia povinné pre všetky nové obytné budovy.
Členské štáty takisto musia prijať opatrenia na dekarbonizáciu vykurovacích systémov a postupné vyradenie fosílnych palív z vykurovania a chladenia. Kotly na fosílne palivá musia byť úplne vyradené z prevádzky do roku 2040.
Dotácie na inštaláciu samostatných kotlov na fosílne palivá budú od roku 2025 zakázané. Finančné stimuly budú k dispozícii pre hybridné vykurovacie systémy, napríklad pre kombinácie kotlov a solárnych tepelných zariadení alebo tepelných čerpadiel.
Nové pravidlá sa nebudú vzťahovať na poľnohospodárske budovy a budovy kultúrneho dedičstva. Členské štáty môžu výnimky zaviesť aj pre budovy chránené pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, dočasne či prechodne využívané budovy, ako aj kostoly a budovy využívané na bohoslužby.
Podľa údajov Európskej komisie sú budovy v EÚ zodpovedné za 40 % spotreby energie a 36 % emisií skleníkových plynov.
Zákon sa stane právne záväzným až po tom, ako ho formálne schvália aj ministri členských krajín (Rada EÚ).