Londýn 15. apríla 2024 – Prerušenie schvaľovania nových projektov exportu skvapalneného zemného plynu z USA je krokom, ktorý rezonuje v energetickom sektore aj politike nielen v samotných Spojených štátoch, ale aj v regiónoch sveta, pre ktoré americký LNG predstavuje významnú časť ich energetických dodávok. Podľa prispievateľky portálu oilprice.com Haley Zaremba môže mať Bidenova prestávka pri schvaľovaní vývozných LNG projektov zásadný vplyv na globálnu energetickú bezpečnosť a prispieť k vyvolaniu politického zmätku a nestability v krajinách, ktoré sa snažia plánovať budúcnosť, pričom v otázke energetického prechodu vsádzajú práve na plyn.
Ešte v januári tohto roku Bidenova administratíva oznámila kontroverzné rozhodnutie pozastaviť schvaľovanie nových licencií na vývoz skvapalneného zemného plynu. Prezident Biden oznámil, že počas moratória, ktorého trvanie nešpecifikoval, ministerstvo energetiky USA preskúma a posúdi, či silný vývoz LNG z krajiny nepodkopáva domácu energetickú bezpečnosť, nezvyšuje spotrebiteľské náklady a nepoškodzuje životné prostredie. Keďže aktuálne sú Spojené štáty najväčším vývozcom skvapalneného zemného plynu na svete, toto rozhodnutie výrazne ovplyvňuje globálny energetický sektor a predstavuje veľkú výzvu pre krajiny, ktoré sú historicky závislé od vývozu LNG z USA, aby udržali dodávky elektrickej energie a hladký chod svojich ekonomík, domnieva sa Zaremba.
Obzvlášť znepokojujúca je vzniknutá situácia pre rozvojové krajiny, ktoré považujú cenovo dostupný zemný plyn za jedinú dostupnú alternatívu k využívaniu znečisťujúceho uhlia, ktorého sa chcú z environmentálnych dôvodov zbaviť. Práve preto, hoci Bidenova administratíva tvrdí, že prestávka je okrem iného v záujme ochrany životného prostredia, môže mať za následok zhoršenie globálnych emisií, keďže prinúti krajiny pokračovať (alebo sa vrátiť) s využívaním uhlia, konštatuje Zaremba.
Toto riziko je podľa nej obzvlášť vysoké v prípade ázijských krajín. Ázia je čistým dovozcom energie, z ktorej veľkú časť zabezpečuje práve uhlie. V mnohých najrýchlejšie rastúcich krajinách kontinentu – väčšinou v juhovýchodnej a južnej Ázii – zostávajú hlavnými prioritami rozvoj ekonomiky a pomoc rýchlo pribúdajúcemu obyvateľstvu dostať sa nad hranicu chudoby, pričom riešenie klimatickej zmeny spôsobuje menšie obavy. Pre tieto krajiny je v prípade skladby celkového energetického mixu určujúca najmä cenová výhodnosť a dostupnosť palivových zdrojov. LNG, relatívne nízkoemisné fosílne palivo, ponúka sľubnú alternatívu k uhliu tým, že vyhovuje obom uvedeným kritériám. Tie však budú v prípade LNG platiť len dovtedy, kým ho Spojené štáty budú naďalej vyrábať a vyvážať v relatívne vysokých objemoch, zdôraznila prispievateľka oilprice.com.
„Dosiahnutie ambície klimatickej neutrality si bude vyžadovať odstavenie masívnych objemov uhlia do 30. rokov 21. storočia – a aj neskôr – naprieč rozvíjajúcim sa ázijským krajinám. To bude nevyhnutne znamenať značné dovozy zemného plynu,“ uviedol začiatkom minulého týždňa denník Nikkei Asia. „Ako jediná realistická alternatíva uhlia z hľadiska cenovej dostupnosti a energetickej hustoty ponúka americký skvapalnený zemný plyn oveľa čistejšiu možnosť pre permanentne dostupnú výrobu elektrickej energie, ktorá v spolupráci s obnoviteľnými zdrojmi dokáže uspokojiť rastúci dopyt a zároveň uľahčiť klimatický pokrok,“ zdôraznil denník.
Nejde však len o rozvíjajúcu sa časť Ázie, upozornila Zaremba. Prosperujúcejšie ázijské krajiny (ako Japonsko, Južná Kórea, Singapur, Taiwan a Thajsko) sú tiež závislé od LNG zo Spojených štátov, pokiaľ ide o ich vlastné plány energetickej bezpečnosti, ako aj budúcu dekarbonizáciu ich ekonomík. Zatiaľ čo obnoviteľné zdroje energie sú na tom v prípade znižovania emisií lepšie ako zemný plyn, LNG sa považuje za kľúčové „premosťovacie palivo“, ktoré pomáha krajinám pri prechode od fosílnych palív k úplne obnoviteľnému energetickému mixu bez toho, aby čelili veľkým energetickým šokom a výpadkom siete.
V poslednom období sa objavujú názory spochybňujúce užitočnosť LNG ako „premosťovacieho paliva“ na základe vedeckých poznatkov, podľa ktorých skvapalnený zemný plyn nemusí byť
vždy čistejšou alternatívou k uhliu a tvrdenia o prednostiach zemného plynu z tohto hľadiska by mohli brzdiť globálne klimatické snahy. Nakoniec, týmito názormi zdôvodnil americká administratíva aj svoje súčasné moratórium. Iní odborníci z odvetvia však tvrdia, že aj keby bol LNG špinavší, ako sa predtým myslelo, stále je na tom oveľa lepšie ako uhlie a démonizácia zemného plynu v tejto ranej fáze globálnej dekarbonizácie by bola nebezpečným krokom, uviedla Zaremba.
Celá táto neistota podľa nej vedie k rozsiahlemu politickému zmätku a nestabilite v krajinách, ktoré sa snažia plánovať svoju budúcnosť. Mnohé ázijské štáty už potvrdili svoje plány energetických prechodov, resp. ma tom pracujú, pričom mnohé sa spoliehajú práve na dovoz skvapalneného zemného plynu zo Spojených štátov, pripomenula prispievateľka oilprice.com.
Správa z roku 2023, ktorú nórska energetická výskumná a analytická spoločnosť Rystad Energy vypracovala na objednávku Asociácie pre zemný plyn a energiu v Ázii, zistila, že Spojené štáty budú musieť využiť svoj plný potenciál pri exporte LNG, aby splnili ázijské požiadavky na dekarbonizáciu do roku 2040. A dosiahnutie plného potenciálu znamená 52-percentný nárast oproti súčasným schváleným úrovniam, uzavrela Haley Zaremba.