Bratislava 9. mája 2024 – Trhy s plynom zaznamenali za posledné štyri roky bezprecedentnú volatilitu, ktorá prispela k deštrukcii časti dopytu. Ten však zostáva naďalej vysoký a jedinú reálnu možnosť, ako nahradiť stratené ruské dodávky predstavuje skvapalnený zemný plyn. Po prudkom znížení tokov z Ruska zohrávajú plávajúce terminály absolútne kritickú a kľúčovú úlohu v schopnosti Európy diverzifikovať zdroje. Aj tieto názory prezentovali na workshope Slovenského plynárenského a naftového zväzu „Aktuálny vývoj na trhu so zemným plynom a LNG“ experti z právnickej kancelárie Squire Patton Boggs, člena SPNZ, a poradenskej spoločnosti Berkeley Research Group.
„Vývoj za posledné štyri roky spôsobil bezprecedentnú volatilitu na trhoch s plynom,“ konštatovala Michelle Glassman Bock, partnerka v Squire Patton Boggs. Skúsenosti ľudí v kontinentálnej Európe v uvedenom období, a najmä za posledné dva roky, pokiaľ ide o ceny plynu a elektriny, sa líšia od skúseností ľudí v USA či Británii, a to najmä preto, že kontinent bol silne závislý na dodávkach ruského plynu. „To malo na ceny a trhové špekulácie taký priamy vplyv, aký v iných regiónoch, ktoré neboli až tak závislé od ruského dovozu, naozaj nepociťovali,“ dodala.
Na začiatku uvedeného obdobia, počas pandémie v roku 2020, boli ceny aj dopyt veľmi nízke a viacero európskych dovozcov s dlhodobými zmluvami využívalo možnosť rozložiť si v čase svoje záväzky týkajúce sa odberu plynu.
Rok 2021 priniesol isté postcovidové zotavenie dopytu a v druhej polovici aj prvé varovanie, čo by sa mohlo stať s dodávkam plynu. Gazprom v októbri 2021 zastavil spotové predaje plynu cez svoju elektronickú platformu a toky ruského plynu do Európy sa začali znižovať, pripomenula Glassman Bock s tým, že už vtedy reagovala európska referenčná cena TTF rastom. Rusko následne v decembri 2021 zastavilo dodávky cez plynovod Jamal-Európa, takže ponuka na trhu sa opäť znížila.
Vo februári 2022 Rusko napadlo Ukrajinu a hoci ešte nedošlo k zastaveniu dodávok cez ďalšie trasy, TTF už začala výrazne stúpať. Situáciu ešte zhoršilo prudké zníženie ruských dodávok od polovice júna a následne ďalšie, po pravidelnej údržbe plynovodu Nord Stream 1, len na 20 % jeho kapacity, ktoré Moskva zdôvodňovala nefunkčnými turbínami. Navyše, okrem Jamalu bola pre vojenské operácie odstavená aj časť ukrajinskej trasy, a európske štáty sa snažili naplniť svoje zásobníky pred zimou v súlade s cieľom EÚ.
Vrchol krízy prišiel v auguste 2022, keď Rusko zastavilo všetky dodávky cez plynovod Nord Stream a ceny TTF dosiahli historický rekord viac ako 300 €/MWh, uviedla Glassman Bock. Nemecké elektrárne chceli prejsť späť na uhlie, čo je irónia vzhľadom na zelené klimatické ciele. Horúce leto však spôsobilo nízku hladinu Rýna a problémy s prepravou uhlia, čo takisto prispelo k cenovej panike.
V septembri 2022 potom došlo k výbuchom plynovodov Nord Stream 1 a 2 a panovali silné obavy z vývoja počas zimy. Tá však bola mierna a vďaka tomu, ako aj vďaka opatreniam európskych vlád ako aj EÚ ako celku, najmä pri povinnom napĺňaní zásobníkov, ktoré boli na maximách, ceny začali klesať.
V decembri 2022 EÚ zaviedla strop na cenu plynu a oceňovací mechanizmus pre dovoz, aby ceny nemohli prekročiť určitú hranicu. Strop bol naviazaný na ceny LNG, ale nikdy nemusel byť aktivovaný, pretože v čase jeho zavedenia už ceny klesali. Viditeľné to bolo v roku 2023 a hoci ceny sú stále volatilné pre neistotu spojenú s budúcnosťou, nad 300 € by sa už nemali dostať aj vzhľadom na cenový strop, uzavrela Glassman Bock.
Znížený dopyt
V predvojnovom roku 2021 európske krajiny spotrebovali cca 413 bcm plynu, v roku 2023 o 16 % menej, vyčíslila Li, riaditeľka poradenskej spoločnosti Berkeley Research Group, ktorá na príkladoch Nemecka, Británie, Talianska a Slovenska ilustrovala silnú reakciu dopytu na vývoj na trhu s plynom v posledných rokoch.
Nemecko, najviac zasiahnuté dôsledkami vojny na Ukrajine a znížením ruských dodávok, malo ešte v roku 2023 celkovú spotrebu plynu o 19 a priemyselnú o 21 % nižšiu v porovnaní s rokom 2021. Ale vyhlo sa zásadnému poklesu priemyselnej výroby v dôsledku nedostatku energie, keďže až 75 % priemyselných spotrebiteľov plynu bolo schopných znížiť dopyt vďaka opatreniam na strane energetickej efektívnosti. V roku 2023 mierne poklesla priemyselná produkcia a hrubý HDP, o 1,5 a 0,3. K poklesu spotreby plynu prispeli aj domácnosti. Palivový prechod z uhlia na plyn komplikovala cenová volatilita, dodala LI.
V prípade Spojeného kráľovstva ( zníženie spotreby plynu 2023 oproti 2021 -17 %), kde boli vládne intervencie na strane dopytu na trhu s energiou minimálne, vzorce spotreby diktuje trh. Rastúce ceny energií viedli k zníženiu spotreby v domácnostiach aj v priemysle. V rokoch 2021- 2022 krajina zaznamenala stratu značného počtu dodávateľov plynu a elektriny. V roku 2023 boli hnacími silou dopytu najmä výroba elektriny a bývanie. Energetický sektor klesol pre nižší dopyt po elektrine zo strany priemyslu a domácich spotrebiteľov.
Taliansko (-19 %) v októbri 2022 zaviedlo obmedzenia v systéme CZT, ktoré mali najväčšiu odozvu zo strany rezidenčného sektora. Talianska vláda tak podporila zmeny správania a očakáva sa, že dopyt zo sektora bývania bude ďalej klesať, keďže vláda poskytuje dotácie zraniteľným domácnostiam a podnikom.
Na Slovensku (-23 %) spotreba plynu klesala v roku 2022 v reakcii na jeho rastúce ceny významným spôsobom najmä v energetike, do istej miery aj v sektore bývania a služieb, a to aj napriek vládnym kompenzáciám vyšších účtov za energie pre domácnosti, obce a podniky. K zníženiu spotreby plynu prispelo aj spustenie nového jadrového bloku a rast OZE, uzavrela Li.
LNG – jediná reálna náhrada ruského plynu
Hoci časť dopytu po plyne bola deštruovaná, stále zostáva vysoký. Otázkou preto zostáva, ako nahradiť ruský potrubný plyn. Jeho podiel na dodávkach do EÚ klesol z viac ako 40 % v roku 2021 na 8 % v roku 2023, uviedla Glassman Bock. Možnosti iných potrubných dodávateľov sú limitované na strane produkcie (Nórsko zvýšilo export o 6 % a je na hrane plnej kapacity, Alžírsko o 2 %) alebo prepravy (Azerbajdžan). „Jedinú reálnu možnosť riešenia na strane dodávok ponúka LNG,“ poznamenala Glassman Bock s tým, že jeho podiel na dovoze EÚ vzrástol z 20 % v roku 2021 na 42 % v minulom roku, čo je objem porovnateľný s ruskými potrubnými dodávkami pred inváziou na Ukrajinu.
Prispela k tomu aj stále klesajúca produkcia plynu v EÚ, v roku 2023 o 16 % oproti roku 2021 (najviac Holandsko, – 33%, ktoré najprv znižovalo a teraz úplne zastavilo ťažbu z Groningenu).
K nárastu dodávok prispeli najmä USA, z geopolitického hľadiska najprijateľnejší dodávateľ, ktoré v roku 2023 dodávky takmer zdvojnásobili. Ďalší rast ich LNG kapacity však nepríde pred rokom 2025, upozornila Glassman Bock.
V roku 2023 Európa vrátane Turecka doviezla 161,32 bcm LNG, najviac 29,31 bcm Francúzsko, nasledované Španielskom (25,03), Holandskom (22,3), Britániou (19.98) a Talianskom (16,51 bcm). Najväčším dodávateľom boli USA (76,87 bcm), druhý bol Katar (20,18), nasledovalo Rusko (19,47), Alžírsko (15,72) a Nigéria (9,29 bcm).
Ukrajinská trasa po vypršaní tranzitnej zmluvy
Expertka zo Squire Patton Boggs sa vyjadrila aj k možnosti ďalšej prepravy ruského potrubného plynu do Európy cez Ukrajinu ( v roku 2023 14 bcm) v súvislosti s vypršaním tranzitnej rusko-ukrajinskej dohody na konci roka 2024, ktorú zmluvné strany zrejme nepredĺžia.
Jednou z možností je, že by si plyn v bode Sudža na rusko-ukrajinskej hranici preberali samotní dovozcovia a za prepravu by nezodpovedal ukrajinský prevádzkovateľ. Potrebná však bude dohoda o prepojení medzi prevádzkovateľmi dvoch rôznych systémov, ktorá bude upravovať postupy (1:38) týkajúce sa spôsobu prepravy, odberu a merania plynu medzi sústavami, zdôraznila Glassman Bock. Dovozcovia by si podľa nej mohli začať rezervovať kapacity sami v ukrajinskom systéme. „Myslím si, že toto je trochu problém typu kura/vajce, pretože na to, aby to bolo možné, musí existovať určitý dopyt a určitý objem,“ uviedla s tým, že je otázne, kto chce byť prvý, ako aj aká by bola cena tohto tranzitu. Tá bude nižšia, čím viac bude rezervácii.
Otázny je aj osud slovenskej dohody s Gazpromom, ktorá končí v roku 2034 a obsahuje klauzulu ship-or-pay, na základe ktorej by mal Gazprom platiť, aj v prípade, ak neposiela plyn. „Ale čo sa stane, ak Gazprom nemôže dostať plyn z Ruska na Slovensko? Má k dispozícii nejakú právnu obranu, aby odmietol platiť, pretože by mohol povedať, že zmluva je nevykonateľná?“ položila otázku Glassman Bock s tým, že toto sú problémy, ktorých riešenie je teraz naozaj veľkou neznámou.
Partner v Squire Patton Boggs a špecialista na LNG Max Rockall upozornil aj na problémy ruského LNG sektora, druhého najväčšieho dodávateľa na trh EÚ, ktorý zasiahli viaceré vlny najmä amerických sankcií formulovaných tak, aby znemožňovali nákup komodity z veľkých skvapalňovacích závodov, napríklad Arctic LNG 2 spoločnosti Novatek. Zameriavajú sa tiež na logistiku, konkrétne na špeciálne tankery ľadovej triedy, ktoré potrebujú práve exportné terminály na severe Ruska. „Niekoľko takýchto tankerov stojí v suchých dokoch lodeníc v Južnej Kórei, pretože momentálne nie je možné si ich prenajať ani kúpiť,“ uviedol Rockall.
Glassman Bock v tejto súvislosti pripomenula, že aj EÚ zvažuje sankcie na ruský LNG, konkrétne na projekty Arctic LNG 2, Usť-Luga a Murmansk, ako aj na prekládky ruského LNG v európskych prístavoch. Samotný dovoz LNG z Ruska by tak nemal byť zasiahnutý, ale záležať to bude od konkrétneho rozsahu sankcií voči jednotlivým projektom.
Nahradenie jednej závislosti druhou
Otázku, či nahradenie ruských dodávok dovozom LNG nie je len výmenou jednej závislosti za druhú, považujú experti zo Squire Patton Boggs za čiastočne oprávnenú. Podľa Glassman Bock by bolo „skvelé“ zbaviť sa ruského plynu, odísť od fosílnych palív a využívať obnoviteľné zdroje. Kríza z roku 2022 však ukázala, že ešte nie je možné spoliehať sa v plnej miere na OZE či vodík, ktoré ešte nedosiahli potrebnú technologickú zrelosť. „Ale pokiaľ ide o základné zaťaženie, ukázalo sa, že stále potrebujeme fosílne palivá a že plyn je z hľadiska životného prostredia stále lepšou voľbou ako uhlie alebo ropa. Takže v tomto ohľade sme stále odkázaní na zemný plyn,“ zdôraznila Glassman Bock.
Hoci podľa nej názor, že dovoz LNG znamená nahradenie jednej závislosti druhou, je do istej miery pravdivý, všetok ruský plyn nie je nahradený americkým a do Európy smerujú aj zásielky z Kataru, Alžírska, zvýšili sa dodávky z Nórska či čiastočne z Azerbajdžanu.
Pri dlhodobej, napríklad 20-ročnej zmluve je istá závislosť od dodávateľa nevyhnutná, poznamenala Glassman Bock. „Ale mať diverzifikovanú množinu dodávok, ktoré nepochádzajú len od jedného dodávateľa, ale od skupiny dodávateľov z rôznych jurisdikcií s rôznymi úrovňami geopolitického rizika, je v tomto smere čisté pozitívum,“ zdôraznila.
Rockall v tejto súvislosti dodal, že dôležitú úlohu pri rozhodovaní sa o kontraktoch zohrávajú otázky energetickej bezpečnosti, geopolitického rizika či problémov s bonitou. Diverzifikácia sa však zrealizovala takým spôsobom, že dodávateľská sieť zahŕňa jurisdikcie, kde je bezpečnosť dodávok silná, kde je dobrá bonita a kde je geopolitické riziko nižšie. Myslím si, že je to veľmi dôležité pre vyváženie rizikového profilu pre dovozcov do EÚ,“ doplnil Rockall s tým, že aj v rámci jednej dodávateľskej krajiny, napríklad USA, je dôležité rozlišovať medzi konkrétnymi dodávateľmi, keďže niektorí môžu byť spoľahlivejší než iní.
FSRU – rýchla a efektívna alternatíva
Najmä od obmedzenia dodávok ruského plynu zohrávajú plávajúce skladovacie a regasifikačné jednotky (FSRU) alebo plávajúce terminály absolútne kritickú a kľúčovú úlohu v schopnosti Európy diverzifikovať zdroje, uviedol Rockall.
Či už v prípade novo vybudovaných (cca 250 mil. €) alebo prestavaných (cca 100 mil. €) z bežných LNG tankerov, veľkou výhodou FSRU sú ich podstatne nižšie náklady v porovnaní s pevnými dovoznými terminálmi, ktoré sa môžu pohybovať v miliardových sumách a sú náročnejšie na zabezpečenie počiatočnej investície, zdôraznil. „Ich hlavnou prednosťou je však rýchlosť uvedenia do prevádzky, zvyčajne rok až 14 mesiacov,“ dodal s tým, že bežný rozvoj pobrežného terminálu môže trvať päť rokov. FSRU tak poskytli skutočne rýchlu a lacnú alternatívu, umožňujúcu krajinám vysokú aktivitu na spotovom trhu, ale aj uzatváranie dlhodobých zmlúv o dodávkach plynu.
Naopak, medzi ich nevýhody patrí v porovnaní s pozemnými terminálmi nižšia kapacita a slabšie možnosti ďalšej expanzie v prípade potreby. Pevné terminály môžu v priebehu času budovať nové splyňovacie linky, nádrže a ďalšie zariadenia, konštatoval Rockall. Napriek tomu FSRU slúžia veľmi legitímnemu účelu a v Európe boli „neuveriteľne efektívne“, dodal.
Európska kapacita dovozu/spätného splyňovania LNG je na dobrej ceste dosiahnuť v roku 2024 až 307 bcm ročne (bcma), čo je nárast o viac ako jednu tretinu v porovnaní s rokom 2021, vyčíslila Glassman Bock. Do roku 2030 by potom mala atakovať hranicu 400 bcma a pokryť vtedy očakávanú úroveň dopytu po plyne.
Aktuálne splyňovaciu kapacitu zvyšuje napríklad Grécko, ktoré očakáva 12,4 bcma do konca tohto roka, a Taliansko – 16 bcma do roku 2026. Turecko pridalo v roku 2023 7 bcma vďaka novej FSRU v zálive Saros.
Belgicko, Poľsko a Holandsko rozširujú existujúce terminály, do konca roku 2024 spolu o 8,5 bcma, a do konca roku 2026 o ďalších 5,5 bcma. Cyprus by mal začať s dovozom LNG v roku 2024 spustením dovozného terminálu s kapacitou 1,0 bcma. Očakáva sa, že Nemecko do roku 2027 pridá 20,9 bcma, pričom FID v tomto roku získal nový terminál LNG Stade, vymenovala Glassman Bock, ktorá upozornila aj nedávnu kontraktačnú aktivitu v LNG sektore.
Európska kontraktačná aktivita
Na rozdiel od praxe v posledných 10 rokoch preferujúcej krátkodobé zmluvy a spotové nákupy, v snahe získať nové zdroje pristúpili viacerí európski nákupcovia na 15-, 20- či dokonca 25-ročné kontrakty o nákupe LNG. TotalEnergies a Shell podpísali 27-ročné zmluvy s Katarom o dodávke 4,6 bcm LNG ročne od roku 2026, pričom dodávky budú pokračovať do roku 2053.
QatarEnergy a nemecká dcéra ConocoPhillips podpísali dve zmluvy pokrývajúce najmenej 15-ročné obdobie.
Americký developer Venture Global LNG zas uzavrel 20-ročnú zmluvu o dodávkach pre nemeckú Securing Energy for Europe GmbH od roku 2026 na 2,9 bcma, čím sa stane najväčším nemeckým dodávateľom LNG.
Nórska štátna spoločnosť Equinor podpísala 15-ročnú zmluvu s americkou spoločnosťou Cheniere o kúpe 2,3 bcma, pričom polovica objemu sa začne dodávať v roku 2027. Cheniere uzavrel aj 15-ročný kontrakt s rakúskym OMV, ktorý bude or roku 2029 dostávať 1,2 bcm LNG ročne. V roku 2027 začne prijímať zásielky LNG z Kataru aj Maďarsko, uzavrela Glassman Bock.
Workshop „Aktuálny vývoj na trhu so zemným plynom a LNG“ finančne podporila spoločnosť SPP a.s.
