Brusel 22. mája 2024 – Európska únia vsádza pri svojej energetickej budúcnosti a dekarbonizácii aj na vodík. Svedčí o tom aj fakt , že sa mu v značnej miere venuje aj aktuálne prijatý plynový balíček, súbor spoločných pravidiel pre vnútorný trh s obnoviteľnými, resp. nízkouhlíkovými plynmi. Zatiaľ čo otázka definície zeleného vodíka sa považuje za vyriešenú, v prípade nízkouhlíkovej verzie to tak nie je. Kameňmi úrazu zostáva napríklad miera využitia jadrových zdrojov a technológií na zachytávanie uhlíka pri jeho výrobe. Pre portál euractiv.com sa k téme vyjadroval nemecký stredoľavý zákonodarca Európskeho parlamentu Jens Geier (frakcia S&D – Progresívna aliancia socialistov a demokratov).
EÚ považuje za obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny také plynné palivá, ktoré majú nižšiu uhlíkovú stopu ako fosílne palivá. Obnoviteľné plyny sa môžu vyrábať z organických zdrojov (bioplyn, biometán) alebo z nebiologických obnoviteľných zdrojov pomocou elektriny (obnoviteľný vodík, syntetický metán).
Nízkouhlíkové plyny sa nevyrábajú z OZE, ale počas svojho životného cyklu produkujú prinajmenšom o 70 % menej emisií skleníkových plynov ako zemný plyn. Využívanie obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov má prispieť k dekarbonizácii plynárenstva, zníženiu objemu skleníkových plynov vypúšťaných do atmosféry a prispieť tak k dosiahnutiu klimatických cieľov. Kým v súčasnosti sa obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny podieľajú na využívaní plynných palív 5 %, do roku 2050 by to malo byť až 66 %.
Rozhodujúcim spôsobom sa na tom má podieľať vodík, ktorý má byť podľa predstáv EÚ kľúčom k výrobe čistej ocele a chemikálií, ako aj prísľubom budúcnosti čistého letectva a lodnej dopravy. Aby sa však investície mohli uskutočniť, podniky potrebujú jasný právny rámec. Preto je dôležité rozlúsknuť aj otázku definície jeho nízkouhlíkovej verzie.
Jens Geier je jedným z lídrov úsilia o vytvorenie spomínaného rámca a ako hlavný vyjednávač EP sa podieľal sa aj na vyjednávaní o smernici o trhu s plynom a vodíkom, čo podľa jeho slov predstavovalo dva roky práce. Proces, ktorý začal v roku 2021, keď Brusel predstavil víziu budúceho trhu EÚ s vodíkom, bol zavŕšený v utorok (21. 5.), keď Európska rada balík formálne schválila.
Legislatíva podľa Geiera „pretvorila európsky trh s plynom tak, aby boli splnené regulačné požiadavky pre nábeh vodíka“.
Tvorba pravidiel o vodíku v Bruseli má za sebou históriu meškajúcich delegovaných aktov, v ktorých je Európska komisia oprávnená vytvárať technické pravidlá. Pravidlá o definovaní „obnoviteľného“ vodíka sa v dôsledku politických hádok oneskorili o viac ako štyri roky.
Geier a jeho spoluvyjednávači pripravili ďalší takýto delegovaný akt. „EÚ definovala, čo je zelený vodík. Ale čo je vodík s nízkym obsahom uhlíka? Na túto otázku odpovie nový delegovaný akt,“ uviedol nemecký europoslanec.
Na rozdiel od „obnoviteľného“ vodíka, kde sa zainteresované strany dohadovali o tom, či by výroba vodíka mala byť zosúladená s hodinovou výrobou obnoviteľných zdrojov, tentoraz je otázkou, do akej miery je prijateľné využitie jadrovej energie a zachytávania uhlíka, pripomenul euractiv.com.
Geier je otvorený nízkouhlíkovému vodíku „pokiaľ dokážeme dosiahnuť čisté úspory CO2,“ hovorí a dodáva, že jeho prístup má dve mantinely: „Žiadna jadrová energia“ a „to, že sme extrahovali alebo zachytili CO2 z niečoho znečisťujúceho, neznamená, že má nízky obsah uhlíka.“
Vytvorenie definície „nízkouhlíkového“ vodíka, ktorá by uspokojila všetky zainteresované strany, bude podľa Geiera pre Komisiu ťažká práca, ktorú jej nezávidí. Ak mu však výsledok nebude vyhovovať, „nebude aplaudovať, bez ohľadu na to, aká ťažká to bola práca,“ dodal. Pravidlá by mali vstúpiť do platnosti pravdepodobne v polovici roku 2025.
Lex Germanica?
Nebolo by to prvýkrát, čo sa stredoľavý poslanec dostal do konfliktu s EK. Počas rokovaní o konečnom návrhu pravidiel unbundlingu pre budúce vodíkové siete a otázke, či aj prevádzkovatelia plynárenských sietí budú môcť byť vlastníkmi vodíkových sietí, došlo na poslednú chvíľu došlo ku konfliktu. EK navrhovala nariadiť oddelenie vlastníctva pre prevádzkovateľov distribučných sietí od vertikálne integrovaného podniku.
EP zastúpený Geierom sa rozhodol zrušiť toto pravidlo s cieľom povzbudiť plynárenské spoločnosti, aby k úprave infraštruktúry pristúpili. Nemecký europoslanec vyhlásil, že prístup parlamentu „umožňuje transformáciu plynárenských sietí na vodík“. Návrh EK bol po odmietavom stanovisku EP odstránený.
Prevádzkovatelia distribučných sietí musia uplatňovať účtovné oddelenie medzi svojimi regulovanými aktívami v oblasti zemného plynu, vodíka a elektriny. Pôvodný návrh Komisie vyžadoval právny unbundling.
„S Komisiou sme mali riadny boj,“ uviedol Geier, ktorý odmietol, že by išlo o „Lex Germanica“, keďže súčasný nemecký model uprednostňuje menšie komunálne energetické spoločnosti. „Bola to špeciálna otázka vzhľadom na rôznorodosť nemeckej a rakúskej plynárenskej prepravnej siete,“ tvrdí Geier s tým, že „všetci sme videli problém.“
Legislatíva na mieru sektorom
Geier tiež zdôraznil potrebu pomoci šitej na mieru rôznym odvetviam. „Vidíme, že kombinácia kríz spôsobuje, že mnohým sektorom priemyslu dochádza dych… A nemyslím si, že dekarbonizácia prostredníctvom deindustrializácie je správna,“ zdôraznil.
Vo výbore EP pre priemysel, kde je kľúčovým vyjednávačom svojej frakcie, „je dôležité, aby sme vyvinuli sektorovo špecifické programy, ktoré umožnia priemyslu implementovať to, čo sme odsúhlasili a prijali v Zelenej dohode“. Cieľom musí byť „poskytnúť priemyslu čas, ktorý potrebuje,“ dodal Geier.
Pokiaľ ide o lákadlo lacných OZE, ktoré sú v súčasnosti v strednej Európe nedosiahnuteľné, povedal: „Hovorím svojim kolegom zo zväzu kovorobotníkov IG Metall, že ak vyrobíme veľa lacnej zelenej elektriny v alžírskej púšti, energeticky náročný priemysel sa do určitej miery prispôsobí.“
Tento vývoj však príde za 10 až 20 rokov a „dovtedy môžeme ešte veľa urobiť pre zlepšenie konkurenčných podmienok pre európsky priemysel,“ zdôrazňuje.
Na otázku, či bol proti sťahovaniu firiem do Španielska, ktoré má výhodné podmienky na zvyšovanie produkcie OZE, povedal „Som dostatočne Európanom na to, aby som povedal, že aj Španielsko si zaslúži perspektívu rozvoja“. To, čo sa v Španielsku vybuduje, „nie je nevyhnutne na úkor nemeckej ekonomiky,“ dodal europoslanec Jens Geier pre euractiv.com.