Terminál Thi Vai Foto: PetroVietnam

Hanoj 24. mája 2024 – Trhy v južnej a juhovýchodnej Ázii by mali absorbovať časť nárastu globálnych dodávok LNG ku koncu tohto desaťročia, vyhlásila nedávno Cecile Wake, šéfka Shell Australia, s tým, že Filipíny, Thajsko, Bangladéš a Vietnam budú kľúčovými trhmi pre rast dopytu. Práve posledne menovaná krajina sa považuje za testovaciu pôdu pre využitie LNG v regióne. Téme sa venoval portál Natural Gas World (NGW).

Pred menej ako desiatimi rokmi analytici trhu s LNG predpovedali, že vietnamský dopyt vzrastie z nuly na viac ako 30 mil. t/rok do roku 2030. Primárnou výzvou Vietnamu je pokryť silný rast dopytu po elektrine a súčasne znížiť a prípadne sa zbaviť závislosti od uhlia, ktoré v roku 2023 predstavovalo 42 % výroby elektriny.

Dopyt po nej vzrástol v roku 2022 o 6,2 % a v novembri 2023 bol medziročne vyšší o 7,1 %. Svetová banka predpovedá rast vietnamského HDP v tomto roku o 5,5 % a v roku 2025 o 6,0 %.

Vietnam absorbuje veľké množstvo priamych zahraničných investícií (PZI) podporujúcich jeho ekonomiku. V roku 2023 dosiahli 36,6 mld. USD, o 32,1 % viac oproti roku 2022. Najväčším investorom bol Singapur, nasledovalo Japonsko, Hongkong a Čína. Najväčší počet nových projektov si pripísala Čína, viac ako pätinu. Spracovateľský a výrobný sektor predstavoval 64,2 % PZI, čo je takmer o 40 % viac ako v roku 2022.

Zároveň sa zvýšil obchodný prebytok Vietnamu s USA, ktorý v marci dosiahol 10 mld. USD, čo je v prípade Spojených štátov tretí najväčší po Číne a Mexiku. V roku 2023 bol obchodný prebytok Vietnamu s USA 104,6 mld. USD, 3x viac ako v roku 2016. Narástol ako dôsledok zvýšenia amerických dovozných ciel na čínsky tovar. Zdá sa, že investori využívajú Vietnam ako offshore miesto na konečnú montáž produktov, čím sa obchádzajú clá uvalené na priamy vývoz z Číny do USA.

V máji Washington oznámil veľké zvýšenie ciel na širokú škálu čínskeho tovaru od ocele a hliníka po polovodiče, solárne články, batérie a elektrické vozidlá. Nezamýšľaným efektom tejto politiky bude posilnenie súčasného trendu investícií vo Vietname, vstupnom bode pre ázijský export na americký trh. Dôsledkom bude tlak na silný nárast dopytu krajiny po energii, tvrdí NGW.

LNG terminály

Vietnam možno do roku 2030 nedosiahne očakávanú spotrebu 30 mil. ton LNG ročne, ale palivo sa stane dôležitou súčasťou energetického mixu rýchlo rastúcej krajiny. Prvý náklad prijal v júli 2023, keď uvádzal do prevádzky terminál Thi Vai. Ten je väčšinovo vlastnený štátnou spoločnosťou PetroVietnam. Má splyňovaciu kapacitu 1 mil. t/rok, pričom v tomto desaťročí sa plánuje jej zvýšenie na 3 mil. t/rok. Druhé importné zariadenie v krajine, Cai Mep LNG (3 mil. t/rok), začalo fázu uvádzania do prevádzky v máji a podľa singapurskej AG&P LNG by malo začať komerčnú prevádzku v septembri. AG&P drží v termináli 49 %, väčšinovým vlastníkom je vietnamská spoločnosť Hai Linh Co. Obe zariadenia sa nachádzajú v provincii Ba Ria Vung Tau.

LNG má v súčasnosti slúžiť Vietnamu na flexibilné vypĺňanie nedostatkov v dodávkach, ak by iné politiky nepriniesli výsledky. Tri hlavné politické piliere sú: zníženie spotreby uhlia; zvýšenie domácej dodávky plynu; a urýchlené budovanie kapacity OZE, najmä veterných na mori.

Vláda prijala cieľ uhlíkovej neutrality v roku 2021 a následne upravila svoj plán rozvoja energetiky (PDP8), podľa ktorého sa má celková výkonová kapacita zvýšiť z 80,5 GW na konci roka 2022 na 146 GW do roku 2030.

Očakáva sa, že výroba z uhlia vzrastie z 26 na 30 GW, ale jej percentuálny podiel by mal klesnúť z 34 na 27 %. Zvýšenie výroby z uhlia sa obmedzilo na projekty, ktoré už boli schválené v rámci revidovaného PDP7. Do roku 2050 by malo byť uhlie úplne vyradené z vietnamskej energetickej sústavy. Medzitým boli zrušené plány na prvé jadrové elektrárne v krajine.

Krajina sa namiesto toho zameria na OZE a elektrinu z plynu. PDP predpokladá do roku 2030 21 GW veternej energie na pobreží a 7 GW na mori. Kapacita vetra na konci roka 2023 bola 5888 MW, z toho niečo vyše 1 GW na mori. Vietnam má silné veterné zdroje na aj na mori a počet navrhovaných projektov veternej energie na mori ďaleko presahuje cieľ v PDP8. Väčšinu projektov vlastnia medzinárodní partneri a vietnamské spoločnosti.

Existujú však výzvy. Kľúčovou je nedostatok sieťovej infraštruktúry pre potreby veľkého množstva zdrojov plánovaných prevažne na juhu krajiny. Svetová banka odhaduje investície do siete potrebné na integráciu väčšieho množstva OZE na cca 35 mld. USD, čo nad aktuálne možnosti štátnej elektrárenskej spoločnosti Vietnam Electricity. Ďalším obmedzujúcim faktorom je nedostatočne rozvinutý právny a regulačný rámec pre veternú energiu na mori, ako aj často neprehľadná a zložitá byrokracia.

Obmedzenia siete už spomalili rozvoj OZE a nejde len o integráciu veternej energie na mori. Krajina zaznamenala boom OZE v roku 2020, keď kapacita fotovoltiky vyskočila z 5 na 16,7 GW a kapacita vetra o rok neskôr z 518 na 4118 MW. Boom viedol k výraznému obmedzeniu výroby v dôsledku slabej siete a investori utrpeli straty.

Tempo expanzie následne kleslo a nové veterné a slnečné prírastky boli odvtedy skromné. Slabé stránky siete budú pravdepodobne pretrvávať a budú brzdou rastu OZE. Predovšetkým sa do roku 2030 neočakáva výrazný rast fotovoltiky, hoci pre koncentrovanú solárnu energiu existuje cieľ 10 GW do roku 2030.

Produkcia hydroelektrární bude naďalej pribúdať s tým, že využiť sa dá len malá potenciálna kapacita cca  2,7 GW veľkých a 2,8 GW malých vodných elektrární. Nízke zrážky znížili množstvo elektriny vyrobenej z vodných elektrární, ktoré bolo v rokoch 2019 a 2020 podstatne nižšie ako v 2017 – 2018. V dôsledku sucha minulý rok klesol podiel vodných elektrární v mixe na 28,4 % z bežnejšej úrovne okolo 35 %. %, čo vedie k oveľa vyššiemu spaľovaniu uhlia, poznamenal NGW.

Stávka na domáci plyn

Znížená spotreba uhlia, rýchlo rastúci dopyt po energii a prestávky v expanzii OZE znamenajú, že zemný plyn bude hrať čoraz väčšiu úlohu v energetickom mixe krajiny. Kľúčovou otázkou je, koľko sa bude dovážať a koľko bude pochádzať z domácich zdrojov.

V rámci PDP8 sa má výroba elektriny z plynu zvýšiť zo 7,4 GW na konci roka 2022 na 13,5 GW v roku 2025 a na 28 – 33 GW v roku 2030, čím sa zvýši jej podiel v mixe. PDP8 očakáva v rokoch 2024 – 2030 dovoz priemerne 8 mil. t. LNG a až 15 mil. t ročne po roku 2030 na výrobu elektriny.

Marcová prezentácia ministerstva priemyslu a obchodu naznačila dovoz LNG vo výške 11,4-13,2 mil. t/r v roku 2030 a 18,4-19,2 mil.t v období 2035-2040. Ministerstvo predpokladá do roku 2030 dodávky plynu pre LMG-to-power projekty s výkonom 22,4 GW.

Tieto čísla odrážajú obnovený dôraz na rozvoj domácich zásob plynu. Vietnamská produkcia klesla z viac ako 10,3 bcm v roku 2015 na menej ako 8,0 bcm v minulom roku. Vláda dúfa, že osvieži domácu produkciu, aby obmedzila dovoz LNG. Existujú však značné neistoty týkajúce sa schopnosti Vietnamu udržať alebo zvýšiť produkciu plynu.

Vzhľadom na neistoty existuje široký rozsah vládnych predpovedí o produkcii plynu 5,5 až 15 bcm do roku 2030 a 10 až 15 bcm do roku 2050.

Zvýšená domáca produkcia plynu je založená na dvoch veľkých projektoch, Block B-O Mon a Ca Voi Xanh. Prvý by mal stáť cca 12 mld. USD a zameriavať sa na plyn v troch morských blokoch v panve Malay-Tho Chu určený na výrobu elektriny. Kontrolný podiel v projekte, ktorého rozvoj mešká niekoľko rokov, drží PetroVietnam. Prvý plyn sa očakáva v roku 2026 s top produkciou 6,4 bcm.

Ca Voi Xanh je väčší projekt s očakávanou špičkovou produkciou 7-9 bcm. Zatiaľ však neexistuje žiadny časový rámec pre konečné investičné rozhodnutie. Rozvoj v teréne si bude vyžadovať značné úsilie o zníženie emisií z dôvodu vysokej úrovne CO2 vo vyrobenom plyne. Developer ExxonMobil navyše už nejaký čas uvažuje o predaji projektu.

Navyše, proti ďalšiemu rozvoju vietnamskej ropy a plynu v Juhočínskom mori sa stavia Čína, ktorá si veľké časti tohto mora nárokuje. Ca Voi Xanh leží blízko čínskej línie „deviatich čiar“. Preto, zatiaľ čo vyhliadky na rozvoj bloku B-O Mon sa zlepšili, Ca Voi Xanh a ďalšie projekty v Juhočínskom mori obklopuje značná neistota.

Nesplnenie cieľov domácej produkcie plynu a zabrzdenie zvýšenia podielu OZE pre nedostatok investícií do siete by preto mohlo viesť k väčšej potrebe dovozu LNG, ako sa v súčasnosti predpokladá, uzavrel NGW.