Žilina 13. júna 2024 – Revízia Smernice o energetickej hospodárnosti budov (EPBD) priniesla zlepšenie postavenia plynu oproti pôvodnému návrhu Európskej komisie (EK) z roku 2021. Na konferencii SPNZ „Technické výzvy slovenského plynárenstva“ v Žiline to povedal špecialista pre regulačné záležitosti EÚ v spoločnosti GasNet Aleš Pecka. Budovy s nulovými emisiami podľa neho umožňujú plynárenské technológie aj dodávky energií zo sietí vrátane zemného plynu, postupná dekarbonizácia a náhrada fosílneho zemného plynu v budovách neznamená definitívny zákaz použitia plynových kotlov po roku 2040 a napriek zákazu finančných stimulov pre kotly na fosílne palivá od roku 2025 sa hľadá spôsob pokračovania dotácií pre kotly a ďalšie vykurovacie systémy na obnoviteľné plyny.
EK prišla s novou revíziou EPBD, keďže budovy spotrebúvajú 40 % konečnej spotreby energie, na emisiách skleníkových plynov zo spotreby energie sa podieľajú 36 % a 80 % energie ide na vykurovanie, chladenie a ohrev vody, konkretizoval Pecka.
Ďalej vyčíslil, že systémy diaľkového vykurovania a chladenia majú 10 % podiel na celkovom vykurovaní a na spotrebe v zimnom období sa podieľajú 60 %. Platby za energie majú vplyv na sociálne vrstvy užívajúce energeticky náročné budovy.
Cieľmi revízie Smernice o energetickej hospodárnosti budov má byť zníženie emisií skleníkových plynov, úspory energie za využitia úsporných technológií, zaistenie vysoko energeticky účinného a dekarbonizovaného národného fondu budov, ako aj zrýchlenie renovácií existujúcich budov a transformácia existujúcich budov na budovy s nulovými emisiami do r. 2050. Ďalším cieľom je vytvorenie stabilného prostredia pre investičné rozhodnutia a informované rozhodnutia pre spotrebiteľa.
Pokiaľ ide o východiskový stav fondu budov v EÚ, podľa Pecku 85 – 95 % súčasných budov v EÚ bude pravdepodobne stáť aj v roku 2050. Okolo 35 % budov v EÚ je starších ako 50 rokov, pred rokom 2000 bolo postavených 85 % budov. Energeticky neefektívnych je až 75% existujúceho fondu budov, uviedol Pecka s odvolaním sa na zdroje EK.
Miera energetických renovácií sa podľa nich pohybuje okolo 1% ročne. Najvyššie energetické požiadavky sa logicky dotýkajú v prvom rade nových budov, ale kľúčom je zlepšenie energetickej účinnosti existujúcich budov.
Tri kľúčové a súčasne problematické prvky smernice
Pecka poukázal na tri, z hľadiska plynárenstva kľúčové a súčasne problematické prvky smernice v jej podobe z roku 2021. Prvým boli dodávky energie z plynárenských sietí pre budovy s nulovými emisiami, možné iba pri absencii iných alternatív.
Druhým bolo pokračovanie možnosti využitia plynárenských fosílnych systémov pre vykurovanie v budovách, najmä pokiaľ ide o možnosť stanovenia pevného dátumu zákazu používania fosílnych technológií v budovách.
Tretím prvkom, v súvislosti so snahou o obnovenie finančných stimulov pre plynové kondenzačné kotly, bol zákaz finančných stimulov pre kotly na fosílne palivá od r. 2027.
Finálne znenie EPBD a dôležité zmeny
Po 2,5 roku vyjednávaní došlo vo finálnej verzii k viacerým zmenám. „Máme nový štandard budov s nulovými emisiami, povinný od 2030 pre všetky nové obytné budovy a pre nové budovy vlastnené verejnými subjektmi už od roku 2028,“ konštatoval odborník GasNetu.
Základné charakteristiky znamenajú, že takáto budova:
– produkuje nulové alebo veľmi nízke prevádzkové emisie,
– ponúka kapacitu pre reakciu na vonkajšie signály,
– vyžaduje nulové, alebo veľmi nízke množstvo energie.
– upravuje svoju spotrebu, výrobu alebo skladovanie energie, ak je to ekonomicky a technologicky uskutočniteľné.
Z hľadiska dodávok energie z plynárenských sietí je podľa Pecku dôležité výkladové ustanovenie o prípustnosti využitia obnoviteľných plynov, podľa ktorého sa „energia získaná spaľovaním obnoviteľných plynov na mieste sa považuje za využitie energie bez emisií“. „Z nášho pohľadu je to jeden z dôležitých prvkov, že sa s plynom ako takým do budúcnosti počíta,“ zdôraznil zástupca GasNetu, s tým že ide o ozeleňovanie plynov, ktoré sa v systémoch využívajú, nie o krok proti využívaniu plynárenských technológií.
Pokiaľ ide o prípustné zdroje energie pre budovu s „nulovými emisiami“, finálne znenie EPBD podľa Pecku hovorí, že celková ročná spotreba primárnej energie takejto budovy (novej alebo renovovanej) má byť zaistená energiou:
– z obnoviteľných zdrojov vyrobenú na mieste alebo blízko (kritéria v čl. 7 prepracovanej Smernice RED),
– z obnoviteľných zdrojov poskytnutú spoločenstvom pre OZ (čl. 22 prepracovanej Smernice RED),
– zo sústavy účinného diaľkového vykurovania a chladenia (čl. 26, ods. 1 prepracovanej Smernice EED, s definíciou podmienok postupného ozeleňovania sústav diaľkového vykurovania do roku 2050 zvyšovaním podielu OZ alebo odpadového tepla).
Čo prešlo legislatívnym procesom a bolo doplnené, sú zdroje bez emisií uhlíka, čo môžu byť jadrové zdroje alebo vodík, doplnil Pecka s tým, že problematická by bola interpretácia biometánu ako doplnenia zdrojov.
Dôležité je, že v článku sa hovorí o tom, že pri absencii jednej z vyššie uvedených alternatív je prípustná akákoľvek iná energia zo siete, tj. vrátane zemného plynu, pokiaľ technické alebo ekonomicky uskutočniteľné okolnosti neumožňujú iné riešenie, a pokiaľ spĺňa kritériá stanovené na vnútroštátnej úrovni, zdôraznil Pecka s tým, že tu nie je technologické obmedzenie, aj keď v tejto sekvencii sa má postupovať najprv vylúčením predchádzajúcich možností. V princípe sa však nezakazujú ani dodávky energie z existujúcich plynárenských sietí.
Renovácia a prípustnosť plynových technológií
Pokiaľ ide o znižovanie energetickej náročnosti budov, Pecka poznamenal, že výsledný text pracuje s čiastkovými etapami renovácií obytných budov. Do konečnej verzie neprešiel koncept zvyšovania energetickej účinnosti budov prostredníctvom dosiahnutia minimálnych úrovní pre jednotlivé budovy.
Ďalším dôležitým momentom je, že podľa finálneho znenia sa povinné ciele renovácií netýkajú rezidenčného sektora.
Pecka tiež vyzdvihol, že členské štáty EÚ si presadili možnosť, podľa ktorej každá krajina postupuje vlastnou zvolenou cestou, či už pokiaľ ide o výber metód alebo zacielenie budov. Členské štáty súčasne majú možnosť vyňať určité kategórie obytných budov aj budov s nebytovými priestormi vrátane historických a rekreačných domov.
Odborník upozornil aj na článok 1 Smernice, ktorý hovorí, že cieľ dosiahnutia fondu budov s nulovými emisiami do roku 2050 má zohľadňovať vonkajšie klimatické podmienky, miestne podmienky, požiadavky na kvalitu vnútorného prostredia a efektívnosť nákladov.
Rok 2040 nie je koncom využívania plynových kotlov
Nástrojom plánovania a fázovania renovácií v prípade členských štátov majú byť vnútroštátne plány renovácií budov (čl.3).
Tieto vnútroštátne plány majú byť obsahovo harmonizované podľa Prílohy II Smernice, pričom medzi možné ukazovatele patrí ročná miera energetických renovácií, primárna a konečná spotreba energie budov, zníženie prevádzkových emisií skleníkových plynov, ako aj opatrenia s cieľom motivovať spotrebiteľov k možnému ukončeniu používania kotlov na fosílne palivá do roku 2040.
Posledný bod bol interpretovaný tak, že ide de facto o zákaz týchto kotlov od roku 2040 v budovách, konštatoval Pecka. „Môžem Vás uistiť, že tento zákaz tam nie je takto napísaný, resp., že ho nemáte čítať týmto spôsobom. Po prvé, ide len o prílohu, nie je to v texte Smernice. Máme potvrdené po konzultáciách s naším ministerstvom aj so zástupcami Komisie na DG ENER, že nejde o tvrdý dátum ukončenia používania kotlov, že to nie je v tomto zmysle záväzné pre členské štáty. Naopak, záväzné je to, čo si členské štáty do vnútroštátnych plánov zavedú,“ zdôraznil Pecka.
Dodal, že myšlienka postupného ukončovania fosílneho plynu vo vykurovaní tu je, ale graduálnym nárastom, podľa možností členského štátu. Viac-menej sa to interpretuje tak, že to nebude vynucované zo strany EK a opatrenia môžu byť plánované postupne, až do roku 2050. Ide pritom najmä o ozeleňovanie plynov, ktoré majú byť v kotloch využívané „Rok 2040 nie je dátumom zákazu používania plynových kotlov v domácnostiach,“ zopakoval zástupca GasNetu.
Povinné renovácie iba pre nerezidenčné budovy
Povinné renovácie sa týkajú iba nerezidenčných budov, pričom EPBD stanovuje minimálne normy energetickej náročnosti .Pokiaľ ide o míľniky, do roku 2030 má byť zrenovovaných 16 % energeticky najnáročnejších nerezidenčných/verejných budov (úrady, školy, a pod.),do roku 2033 potom 26%.
Ciele znižovania primárnej spotreby energie obytných budov hovoria o 16 % do 2030 a o 20-22 % do roku 2035 a dosiahnutie fondu budov s nulovými emisiami je ako cieľ stanovené do roku 2050.
Pre členské štáty platí záväzok, že 55 % zníženia priemernej spotreby primárnej energie bude pochádzať z renovácií 43 % energeticky najnáročnejších obytných budov, poznamenal Pecka. Pôvodný návrh rozdeľoval fond budov do 6 tried a stanovoval povinné požiadavky na renováciu dvoch, najviac energeticky náročných tried, proti čomu sa členské štáty vymedzili.
Znižovanie energetickej náročnosti obytných budov
EPBD počíta s čiastkovými etapami renovácií obytných budov, pričom členské štáty si majú zvoliť opatrenia, zacielenie budov i zameranie typu renovácií.
Nástrojom renovácie existujúcich, predovšetkým rezidenčných budov majú byť renovačné pasy. Diskutuje sa o implementácii nového štandardu pre renovácie budov s nulovými emisiami (v Česku akronym ZEBRA).
EPBD podľa Pecku neukladá povinnosť renovovať do štandardu ZEBRA, ale cieľom je dosiahnutie bezemisného štandardu. Od 2030 má ZEBRA zodpovedať existujúcej „hĺbkovej renovácii“.
Dotácie na fosílne kotly
Zatiaľ čo fosílne kotly nekončia, podľa finálnej verzie EPBD dotácie na ne, a to od 1. januára 2025 (čl. 17.15), čo je posun oproti roku 2027 v pôvodnej verzii smernice z roku 2021, uviedol zástupca GasNetu.
Dôvodom ukončenia finančných stimulov pre kotly na fosílne palivá má byť priemerná životnosť systémov vykurovania- cca približne 20 rokov – vzhľadom na cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Výnimka má platiť pre hybridné vykurovacie systémy s významným podielom obnoviteľnej energie (napr. kotly v spojení so solárnymi systémami alebo s tepelným čerpadlom).
Naďalej zostáva možnosť ďalších opatrení pre financovanie a prechod k vykurovacím a chladiacim sústavám, ktoré fosílne palivá nepoužívajú.
Komisia podľa Pecku pripravuje pokyny k definícii „kotla na fosílne palivá“, možnými kritériami sú schopnosť spotrebičov využívať obnoviteľné plyny, zásadný podiel obnoviteľnej energie podľa zmlúv o dodávkach zelenej energie či záruky pôvodu pre obnoviteľné zdroje.
Exekutíva EÚ pripravuje aj výkladové pokyny k hybridným systémom, ktoré nie sú pre členské štáty záväzné. Podľa Pecku je zaujímavé, že EK pri týchto systémoch hovorí, že hybridizácia môže nastať aj následne, pridaním k existujúcemu kotlu, a finančné stimuly by v takých prípadoch mohli byť naďalej možné. Hovorí tiež o podiele obnoviteľnej energie, ktorú nechce definovať direktívne, ale nechať na členských štátoch.
Podľa Pecku sa v pokynoch hovorí o podiele obnoviteľnej energie v sieťach v momente inštalácie. „To by bola pre plynárenské siete oproti elektrickým jasná nevýhoda,“ podotkol Pecka s tým, že sa nehovorí o pláne ozeleňovania sietí alebo postupnom primiešavaní zelených plynov, ale o skutočnom podiele obnoviteľnej energie v sieťach v momente inštalácie. „To je obmedzenie, ktoré by sme tam neradi videli,“ poznamenal.
Revízia EPBD – zlepšenie postavenia plynu
Výsledný text EPBD priniesol zlepšenie pre postavenie plynu oproti pôvodnému návrhu Európskej komisie, konštatoval Pecka.
Budovy s nulovými emisiami umožňujú plynárenské technológie aj dodávky energií zo sietí vrátane zemného plynu v prípade absencie iných technických aj ekonomických uskutočniteľných alternatív.
V prípade trajektórie postupnej dekarbonizácie a náhrady fosílneho zemného plynu v budovách sa nejedná sa o definitívny zákaz použitia plynových kotlov po roku 2040, ale o náhradu zemného plynu obnoviteľnými plynmi.
Zákaz finančných stimulov pre kotly na fosílne palivá nakoniec platí od r. 2025 – avšak hľadá sa spôsob pokračovania dotácií pre kotly a ďalšie vykurovacie systémy na obnoviteľné plyny, uzavrel špecialista pre regulačné záležitosti EÚ v spoločnosti GasNet Aleš Pecka.