Luxemburg 25. júna 2024 – Bezpečnosť dodávok plynu je pre blahobyt a prosperitu Európskej únie zásadná. Ak má byť EÚ plne pripravená na novú plynovú krízu, je potrebné vyriešiť závažné problémy. Hoci rámec Únie sa počas energetickej krízy zaoberal bezpečnými dodávkami plynu, aj keď nerovnomerne, dosiahnutie cieľov v oblasti reakcie na túto krízu často nemožno preukázať. Nové výzvy predstavuje zvýšená závislosť EÚ od skvapalneného zemného plynu a potreba dekarbonizovať časť spotreby plynu v Únii. Aj k takýmto záverom dospela správa Európskeho dvora audítorov (EDA) „Bezpečnosť dodávok plynu v EÚ“.
Medzinárodná agentúra pre energiu definuje energetickú bezpečnosť ako „nepretržitú dostupnosť zdrojov energie za prijateľnú cenu“, pripomínajú audítori. „Bezpečnosť dodávok plynu v EÚ je spoločným záväzkom plynárenských spoločností, členských štátov a Európskej komisie. Vzhľadom na to, že EÚ dováža viac ako 80 % svojho zemného plynu, je bezpečnosť dodávok plynu pre jej blahobyt a prosperitu zásadná,“ zdôrazňuje správa.
V dôsledku rýchleho postupného ukončenia dovozu ruského plynu, ktorý v roku 2021 tvoril 45 % celkového dovozu plynu do EÚ, došlo ku kríze dodávok, ktorá zas vyvolala krízu cenovej dostupnosti, konštatujú audítori. Pripomenuli, že v auguste 2022 dosiahli veľkoobchodné ceny plynu vrchol v podobe 339 €/MWh (oproti 51 € v auguste 2021). Krajiny EÚ začali dotovať ceny plynu a elektriny (vo výške približne 390 mld. eur len na rok 2022), aby znížili vplyv na domácnosti a podniky. Do konca roka 2023 EÚ úspešne diverzifikovala zdroje plynu odklonom od Ruska, ceny sa stabilizovali a začiatkom roka 2024 dosiahli úroveň spred krízy.
„Kríza vyvolaná rozsiahlou inváziou Ruska na Ukrajinu v roku 2022 bola skúškou odolnosti EÚ voči náhlej zmene dodávok plynu. Hoci ceny zaznamenali prudký nárast so značnými nákladmi pre rodiny a podniky, mali sme šťastie, že nedošlo k zásadnému nedostatku plynu“, uviedol Joao Leao, člen EDA zodpovedný za audit. „Vzhľadom na závislosť od zahraničného plynu nemôže byť EÚ nikdy spokojná so svojou bezpečnosťou dodávok. A spotrebitelia nemajú žiadne záruky dostupnosti v prípade veľkého nedostatku v budúcnosti,“ dodal.
Správa skúma, či politický rámec a opatrenia EÚ na podporu bezpečnosti dodávok plynu boli účinné a zaoberá sa rámcom EÚ pred krízou a jej reakciami na krízu. „Túto tému sme vybrali z dôvodu veľmi vysokej závislosti EÚ od dovážaného plynu a bezprecedentnej povahy výziev v súvislosti s bezpečnosťou dodávok, ktorým čelí od začiatku roka 2022,“ vysvetlili audítori s tým, že ich zistenia môžu prispieť k ďalšiemu rozvoju rámca EÚ pre bezpečnosť dodávok plynu, keďže pokračuje v prechode od ruského plynu, ako aj k jej úsiliu o dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050.
Audítori sa domnievajú, že EÚ musí v budúcnosti konsolidovať svoj rámec cenovej dostupnosti plynu. Ďalej upozorňujú, že mnohé členské štáty stále váhajú s podpisom dvojstranných dohôd o solidarite. Niektoré krajiny EÚ dokonca predpokladajú, že by na núdzovú situáciu reagovali prerušením dodávok plynu do susednej krajiny.
Nepreukázateľné dosiahnutie cieľov
EÚ počas krízy síce dosiahla svoj cieľ znížiť dopyt po plyne o 15%, ale audítori neboli schopní stanoviť, či to bolo len vďaka opatreniam samotným alebo aj vďaka vonkajším činiteľom (napríklad vysokým cenám plynu a teplej zime). Podobne bola splnená povinnosť naplniť zásobníky plynu v celej EÚ a 90% cieľ bol dokonca prekročený. Ide však len o obvyklú mieru naplnenia zásobníkov pred krízou. Na druhej strane nie je možné posúdiť účinnosť cenového stropu pre plyn v EÚ, pretože od jeho zavedenia zostali ceny výrazne nižšie, uviedla správa.
Ďalším opatrením bolo spustenie platformy AggregateEU, ktorá poskytuje alternatívny kanál pre obchodovanie s plynom, a to vrátane spoločných nákupov. Ani v tomto prípade neboli audítori EÚ schopní určiť, či má platforma oproti existujúcim obchodným platformám pridanú hodnotu, keďže rozdiely v cenách plynu medzi členskými štátmi EÚ spôsobené krízou sa výrazne znížili ešte pred spustením platformy AggregateEU.
„Naším celkovým zistením je, že hoci sa rámec EÚ zaoberal bezpečnými dodávkami plynu, aj keď nerovnomerne, dosiahnutie cieľov v oblasti reakcie na krízu často nemožno preukázať,“ uvádza sa v správe.
Jej autori tiež zistili, že niektoré dlhodobé opatrenia EÚ prispeli k zabezpečeniu dodávok zemného plynu, najmä počas krízy, a podporili spoluprácu medzi členskými štátmi. „Architektúra bezpečnosti dodávok v EÚ však nedosahuje niektoré z jej kľúčových výsledkov a EÚ začala len nedávno vyvíjať rámec cenovej dostupnosti v súvislosti s bezpečnosťou dodávok plynu,“ upozorňuje správa.
Vplyv opatrení prijatých v reakcii na zneužívanie dodávok plynu Ruskom ako zbrane podľa nej nie je vždy zjavný a zvýšená závislosť EÚ od skvapalneného zemného plynu a potreba dekarbonizovať časť spotreby plynu v EÚ predstavujú nové výzvy.
Problémy reportovania prevencie a posúdenia rizík
Cieľom nariadenia 2017/1938 o bezpečnosti dodávok plynu je posilniť regionálnu spoluprácu a solidaritu medzi členskými štátmi. V nariadení sa od jednotlivých členských štátov vyžaduje, aby každé štyri roky podávali správy o prevencii rizík a reakcii na ne, pripomína správa. „Zistili sme, že v kole podávania správ v roku 2019 18 členských štátov nedokončilo proces podávania správ o preventívnych a núdzových plánoch a dva štáty nezaslali vôbec žiadne informácie,“ uviedli audítori.
Skupiny členských štátov sú povinné súbežne vypracúvať regionálne posúdenia rizík. Komisia podľa správy zistila, že všetky regionálne posúdenia rizík, ktoré vypracovali skupiny členských štátov v roku 2019, sú neúplné. Uznala, že je potrebné zreformovať a zlepšiť postupy podávania správ, pričom väčšina členských štátov by ich chcela zjednodušiť.
Zložitý systém výberu PCI projektov
Audítori sa venovali aj posudzovaniu plynárenských projektov spoločného záujmu (PCI). „Zistili sme, že systém EÚ na výber najkritickejších plynárenských infraštruktúrnych projektov („projektov spoločného záujmu“) je zložitý a zahŕňa tri samostatné hodnotenia, mnoho krokov a viacero zainteresovaných strán,“. Ďalším zistením správy je, že výsledky projektov sú nejasné, čo sťažuje posúdenie miery realizácie projektov spoločného záujmu a pridanej hodnoty projektu spoločného záujmu.
CCUS
Audítori poukázali aj na nedostatočný pokrok pri zachytávaní, využívaní a ukladaní uhlíka (CCUS), čo môže z dlhodobého hľadiska ohroziť aj bezpečnosť dodávok. Vzhľadom na ciele EÚ v oblasti klímy (konkrétne nulovú bilanciu emisií do roku 2050) bude podľa nich potreba znížiť emisie uhlíka zo spotreby plynu čoraz významnejšou zložkou bezpečnosti dodávok v EÚ. V súčasnosti sú v EÚ v prevádzke štyri komerčné projekty zachytávania, využívania a ukladania oxidu uhličitého, ktoré spolu dokážu zachytiť až 1,5 milióna ton CO2 ročne. V porovnaní so 450 miliónmi ton CO2, ktoré bude nutné každý rok do roku 2050 pomocou CCUS zachytiť, aby boli ciele EÚ v oblasti klímy splnené, však ide o kvapku v mori, konštatuje správa.
„Na základe našich zistení Komisii odporúčame: o dokončiť rámec EÚ pre cenovú dostupnosť plynu, o optimalizovať proces podávania správ členských štátov o bezpečnosti dodávok plynu a revidovať štruktúru regionálnej spolupráce, o zvýšiť transparentnosť realizácie projektov spoločného záujmu,“ uviedli audítori EDA vo svoje správe „Bezpečnosť dodávok plynu v EÚ“.