Bratislava 25. júna 2024 – Slovenskí výrobcovia tepla budú môcť využiť ďalšie finančné prostriedky z celkovej alokácie 1 miliardy eur do roku 2030 na modernizáciu energetických systémov vrátane uskladňovania energie a zlepšenie energetickej efektívnosti. Vyplýva to z aktualizovanej schémy štátnej pomoci pre oblasť teplárenstva, ktorú v utorok predstavil podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba spoločne s podpredsedníčkou vlády a ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou. Nový mechanizmus štátnej pomoci Slovensku schválila Európska investičná banka. Pri aktivitách zameraných na vysokoúčinnú výrobu sa maximálna pomoc zvyšuje z 15 na 30 mil. eur, pri rozvodoch z 20 na 50 mil. eur. Informoval o tom web Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, TASR a Denník N.
Dôvodom revízie je zosúladenie národnej schémy štátnej pomoci s európskymi nariadením o skupinových výnimkách. Žiadatelia môžu o podporu požiadať od polovice júla 2024.
Schému štátnej pomoci pre oblasť teplárenstva zastrešuje MŽP prostredníctvom Environmentálneho fondu. Tomáš Taraba považuje konkurencieschopnosť a investície do modernizácie a ekologizácie slovenského teplárenstva aj priemyslu za absolútne kľúčové. „Zmysluplnými investíciami a modernizáciou teplárenstva a energetiky vieme pomôcť dekarbonizácií Slovenska aj ochrane životného prostredia a v konečnom dôsledku ušetriť peniaze všetkým ľuďom, platiacim účty za energie,“ zdôraznil Taraba.
V rámci prvých dvoch hodnotiacich kôl z výzvy, ktorú upravovala predošlá schéma štátnej pomoci, bolo zazmluvnených 33 projektov za vyše 150 mil. eur. „Tie necháme dobehnúť a v priebehu júla výzvu definitívne uzavrieme. Zároveň žiadatelia, ktorí sa prihlásili v rámci ďalšieho, tretieho a štvrtého hodnotiaceho kola, sa budú môcť opätovne uchádzať o dotáciu v rámci novej, otvorenejšej tzv. hybridnej schémy,“ vysvetlil minister.
Denisa Saková v tejto súvislosti poznamenala, že žiadosť o poskytnutie dotácie budú môcť podať, okrem štandardných výrobcov resp. distribútorov tepla, aj ďalšie subjekty. „Pôjde predovšetkým o tie subjekty, ktorých predmetom podnikania nie je len výlučne výroba či distribúcia tepla, chladu, energie, avšak dodávajú teplo aj priamo alebo prostredníctvom distribučných spoločností do všeobecného systému centrálneho zásobovania teplom, ak majú povolenie, resp. predmet podnikania zo zákona o tepelnej energetike,“ vymenovala Saková. Šéf envirorezortu dodal, že táto výzva bude spustená v najbližších dňoch. „Pôjde tam opäť viac ako 150 miliónov eur,“ špecifikoval.
MŽP pripravilo prostredníctvom Environmentálneho fondu novú výzvu v úzkej spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR, vďaka čomu majú byť finančné prostriedky viac dostupnejšie aj adresnejšie. Rozšíri sa počet potenciálnych žiadateľov, viacero pôvodne neoprávnených výdavkov z predošlej výzvy bude oprávnených, ako napr. projektová dokumentácia, stavebný dozor či výdavky na revízie alebo skúšky. „Čo je však dôležité, v súlade s nariadením o skupinových výnimkách zvyšujeme maximálnu výšku pomoci, napríklad pri aktivitách zameraných na vysokoúčinnú výrobu z pôvodných 15 miliónov eur na maximálne 30 miliónov eur, pri rozvodoch z 20 mil. eur na maximálne 50 miliónov eur,“ povedal Taraba s tým, že sa upravuje aj intenzitu pomoci. „V prípade mikro- a malých podnikov bude napríklad možnosť zvýšenia intenzity pomoci o 20 %, pre stredné podniky o 10 % v prípade aktivít založených na obnoviteľných zdrojoch energie s vysokoúčinnou kombinovanou výrobou tepla a elektriny,“ konkretizoval minister.
Nové schémy sa budú týkať aj výroby zeleného vodíka či bioplynu
Rezorty životného prostredia a hospodárstva zároveň pripravujú nové schémy na výrobu energie iba z obnoviteľných zdrojov energie. Schéma envirorezortu bude zameraná na napríklad na výrobu tepla a chladu z OZE, skladovanie elektrickej energie, výrobu obnoviteľného vodíka či výrobu a skladovanie biokvapalín a bioplynu, pričom celkový rozpočet na schému je na úrovni 350 miliónov eur.
V súvislosti s podporou zeleného vodíka, ktorého výroba predpokladá využitie elektriny z OZE, Taraba zdôraznil, že Slovensko patrí k významným výrobcom elektrickej energie z vody. „Sme jednou z najlepšie pripravených destinácií, keďže sme významným výrobcom energie z vody. Elektrárne ako Čunovo či Gabčíkovo sú ideálnym zdrojom,“ povedal podľa Denníka N Taraba.
Prvú výzvu plánuje envirorezort vyhlásiť do konca tohto roka.
Rezorty životného prostredia a hospodárstva chcú prostriedkami z modernizačného fondu podporiť aj rozvoj a modernizáciu prenosovej sústavy na Slovensku. „Každý investor, ktorý chce rozvíjať svoj biznis na Slovensku, sa pýta, akú máme prenosovú a distribučnú sústavu, aký máme energetický mix a či budeme mať dostatok elektriny a budeme schopní mu ju doniesť až do jeho závodu,“ uzavrela ministerka hospodárstva Denisa Saková.
Modernizačný fond založila Európska únia ako súčasť európskeho systému obchodovania s emisnými povolenkami. Je určený najmä na zlepšenie energetickej efektívnosti, modernizáciu energetických systémov, obnoviteľnú energiu, skladovanie energie a spravodlivý prechod uhlíkovo náročných regiónov.