Brusel 17. júla 2024 – Európska komisia bola čiastočne úspešná pri vytváraní vhodných podmienok pre vznikajúci trh s vodíkom a súvisiaci hodnotový reťazec. Právny rámec bol viac-menej prijatý, stále však zostáva vyriešiť niekoľko výziev. Vo svojej správe „Priemyselná politika EÚ v oblasti obnoviteľného vodíka“ to uviedol Európsky dvor audítorov. Jedným z jeho hlavných odporúčaní je, aby sa v budúcnosti pri strategickom rozhodovaní vychádzalo z analýzy reálneho stavu – prijímať odteraz strategické rozhodnutia bez toho, aby sa vytvárali nové strategické závislosti.
EÚ sa zaviazala, že do roku 2050 sa stane klimaticky neutrálnou, čo znamená, že všetky odvetvia, ktoré vypúšťajú skleníkové plyny, musia znížiť emisie oxidu uhličitého. „Komisia považuje obnoviteľný vodík za jeden zo spôsobov dekarbonizácie najmä v prípade ťažko elektrifikovateľných odvetví. V polovici roka 2020 zverejnila vodíkovú stratégiu EÚ a v roku 2022 ju aktualizovala plánom REPowerEU,“ pripomenul EDA, podľa ktorého EK nastavila smer na vytvorenie trhu s obnoviteľným vodíkom v EÚ tým, že stanovila ciele pre výrobu a dovoz vodíka. Uznala tiež, že pri prechode na klimatickú neutralitu by mohol zohrávať úlohu nízkouhlíkový vodík.
„Súčasný odhad celkového financovania EÚ na projekty súvisiace s vodíkom v období 2021 – 2027 predstavuje 18,8 mld. eur,“ vyčíslili audítori EÚ s tým, že finančná podpora sa prideľuje prostredníctvom viacerých programov, pričom dvomi hlavnými zdrojmi financovania sú Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a Inovačný fond.
Cieľom auditu bolo zistiť, nakoľko účinne sa Komisii darí vytvárať vhodné podmienky pre vznikajúce trhy s obnoviteľným a nízkouhlíkovým vodíkom, keďže táto transformácia bude mať významný dosah na budúcnosť kľúčových priemyselných odvetví EÚ, vysvetlil EDA. „Na tento účel sme posudzovali, či je EÚ na dobrej ceste k dosiahnutiu svojich cieľov a či prijala potrebné právne akty na účinnú a včasnú podporu trhu s vodíkom,“ uvádza sa v správe. Audítori tiež posudzovali, či EÚ disponuje komplexným súborom programov financovania, ktoré by umožnili rozvoj vodíkového hodnotového reťazca v celej EÚ. Skúmali aj to, či EK vhodne koordinovala vytváranie trhu v rámci svojich vlastných útvarov, s členskými štátmi a priemyslom.
„Celkovo sme dospeli k záveru, že Komisia bola čiastočne úspešná pri vytváraní potrebných podmienok pre vznikajúci trh s vodíkom a súvisiaci hodnotový reťazec v EÚ. Vyzývame na kontrolu reálneho stavu teraz, keď od uverejnenia vodíkovej stratégie uplynuli takmer štyri roky a je možné vyvodiť prvé ponaučenia,“ píše sa v správe EDA.
Príliš ambiciózne ciele
Audítori v nej konštatovali, že Komisia pred stanovením cieľov EÚ v oblasti výroby a dovozu vodíka z obnoviteľných zdrojov nevykonala dôkladné analýzy. Nerozdelila ich na záväzné ciele pre členské štáty a nie všetky členské štáty si stanovili vlastné ciele. Keď tak aj urobili, vnútroštátne ciele neboli vždy v súlade s cieľmi EK. „V praxi sa ukázalo, že ciele EÚ boli príliš ambiciózne: na základe dostupných informácií od členských štátov a z oblasti priemyslu je nepravdepodobné, že ich EÚ do roku 2030 dosiahne. Komisia nestanovila žiadne ciele EÚ v oblasti nízkouhlíkového vodíka,“ poznamenala správa.
Právny rámec pre vodík z obnoviteľných zdrojov je podľa nej už z väčšej časti dokončený, zatiaľ čo v prípade nízkouhlíkového vodíka je ešte potrebné navrhnúť a prijať niektoré právne akty. „Pravidlá vzťahujúce sa na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú kľúčové pre rozvoj trhu, však boli stanovené v smernici a doplnené delegovaným aktom bez toho, aby sa predtým posúdil ich vplyv (napríklad na výrobné náklady),“ upozorňuje EDA s tým, že dohoda o pravidlách týkajúcich sa vodíka z obnoviteľných zdrojov si vyžiadala určitý čas a mnohé investičné rozhodnutia sa v tomto období odložili.
Náklady a investičné potreby
V roku 2023 prijala EÚ opatrenia na zvýšenie nákladovej konkurencieschopnosti obnoviteľného a nízkouhlíkového vodíka, ale účinok týchto opatrení nebude okamžitý a niektoré aspekty do nich neboli zahrnuté, konštatovali audítori.
Podľa nich je ešte stále potrebné vykonať určitú prácu aj v oblasti normalizácie a certifikácie. Pokrok vo vývoji trhu bude závisieť od viacerých faktorov vrátane toho, či členské štáty splnia ciele v oblasti dopytu, čo zase závisí od pokroku dosiahnutého odvetvím, a či sa im podarí skrátiť lehoty na vydávanie povolení pre projekty v oblasti vodíka a energie z obnoviteľných zdrojov.
„Investičné potreby sú obrovské, no Komisia o týchto potrebách ani o dostupných verejných finančných prostriedkoch nemá úplný prehľad,“ upozorňuje EDA. Odvetvie má podľa jeho správy pred sebou rôzne programy financovania EÚ s rôznymi pravidlami, čo sťažuje výber najvhodnejšieho programu pre daný projekt. „Ešte stále nie je zaručené, že sa potenciál EÚ na výrobu vodíka podarí plne využiť,“ uvádzajú audítori. Pokiaľ ide o plánované projekty (v pokročilom štádiu alebo vo fáze štúdie uskutočniteľnosti), doposiaľ väčšmi pokročili členské štáty s vysokým podielom ťažko dekarbonizovateľných priemyselných odvetví.
„Komisia podnikla kroky na koordináciu rozvoja vodíkového hodnotového reťazca, ale zatiaľ nevyužila existujúce fóra na prediskutovanie dôležitých strategických otázok, napríklad o tom, ako najlepšie pokročiť bez vytvárania nových strategických závislostí,“ poznamenala správa.
Odporúčania
Na základe svojich zistení EDA Komisii odporúča, aby:
– po kontrole reálneho stavu prijala strategické rozhodnutia o ďalšom postupe bez vytvárania nových strategických závislostí,
– stanovila plán EÚ a monitorovala pokrok,
– získala spoľahlivé údaje o vnútroštátnom financovaní a podľa nich posúdila primeranosť financovania EÚ,
– monitorovala proces udeľovania povolení v členských štátoch,
– prijala jasné rozhodnutie o podporných a koordinačných opatreniach vo vzťahu k vodíkovému priemyslu.