Ilustračné foto: Wolfgang Weiser via pexels.com
Paríž 7. októbra 2024 – Správa bývalého šéfa ECB a talianskeho premiéra Maria Draghiho pre Európsku komisiu, „Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti“, jasne vykresľuje, ako vysoké ceny zemného plynu „zabili“ konkurencieschopnosť EÚ. V článku pre portál Natural Gas World to uviedol francúzsky energetický expert, profesor Thierry Bros, podľa ktorého zistenia správy kontrastujú s politikami Komisie v posledných rokoch. Navyše je nepravdepodobné, že by Draghiho odporúčania boli implementované vzhľadom na personálne obsadenie postov pre energetiku a prechod v EK.
Bývalý prezident Európskej centrálnej banky Draghi bol Európskou komisiou poverený vypracovaním správy o svojej vízii budúcnosti európskej konkurencieschopnosti. V správe jasne uvádza, že na to „aby sa znížila závislosť EÚ od nestáleho spotového trhu a využil sa možný tlak na znižovanie cien, bolo by prospešné podporiť uzatváranie dlhodobých zmlúv zo strany európskych spoločností, ktoré obsahujú cenové vzorce s menšou spotovou indexáciou,“ pripomenul Bros. Francúzsky expert tiež upozornil na ďalšie Draghiho odporúčanie, podľa ktorého by sa „indexácia zmlúv mala zamerať skôr na vzorce bližšie k pevnej, vopred stanovenej cene, než sa spoliehať na stabilitu spotového trhu počas nasledujúcich dvoch desaťročí.“
Exprezident ECB vyzval EK, aby pri rokovaniach o zmluvách o dodávkach s tretími krajinami navrhla používateľom priemyselného plynu v EÚ koordinovaný prístup založený na princípe „výrobné náklady plus prirážka“. Brusel by tiež mohol priemyselným odvetviam objasniť, ako si zabezpečiť dlhodobé zmluvy priamo s vývozcami, aby sa v maximálnej možnej miere vyhli sprostredkovateľom a nákupom na spotovom trhu.
Draghiho správa tiež tvrdí, že z krízy v dodávkach energií v EÚ ťažia najmä obchodníci a prevádzkovatelia ropy a zemného plynu. Podľa Brosa ide len o čiastočne pravdivé tvrdenie, keďže svoj zisk na úkor zákazníkov z EÚ maximalizujú najmä obchodníci a portfólioví hráči.
„Bezpečnosť dodávok niečo stojí, a ak európske energetické spoločnosti nechcú podpísať dlhodobé zmluvy, aby potešili politických pánov poháňaných zeleným dogmatizmom, konečné náklady budú pre zákazníkov aj daňových poplatníkov neúmerné,“ zdôraznil Bros. V roku 2022 členské štáty EÚ poskytli dotácie na plyn vo výške 46 miliárd eur (alebo 13,7 eur/MWh), ktoré putovali priamo do vreciek obchodníkov a agregátorov LNG portfólia. „Stručne povedané: 85 % ziskov obchodníkov pochádzalo z dotácií EÚ,“ dodal Bros.
Poukázal aj na ďalšie Draghiho odporúčanie, podľa ktorého by „domáca produkcia tiež mohla zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní bezpečnosti dodávok a zabráneniu vplyvu geopolitického vývoja“ pričom posledné molekuly by mohla dodávať v 40. a 50. rokoch 21. storočia.
Kontrast správy s politikami EÚ
Odporúčania správy talianskeho politika výrazne kontrastujú s politikami komisie za posledných päť rokov, konštatuje francúzsky expert. Otázkou podľa neho zostáva, či sa Európa prebudí a začne konať. „Nanešťastie, je veľmi nepravdepodobné, že by sa Draghiho odporúčania implementovali, keďže noví dezignovaní komisári pre prechod, Španielka Teresa Ribera Rodriguez a energetiku, Dan Jørgensen z Dánska, sú obaja dogmatickí, dodal Bros.
Pripomenul, že Spojené kráľovstvo, ktoré sa 142 rokov spoliehalo na uhoľnú energiu, zavrelo svoju poslednú uhoľnú elektráreň 30. septembra. K úspešnému ukončeniu používania uhlia v Británii podľa Brosa prispelo zavedenie mechanizmus podpory cien uhlíka, ktorý dopĺňal systém obchodovania s emisiami EÚ (ETS). To zvýšilo cenu uhlíka v Spojenom kráľovstve a podporilo prechod z uhlia na plyn a OZE. Vďaka tomu sa 1. októbra Spojené kráľovstvo stalo prvou veľkou ekonomikou, ktorá prestala používať uhlie. „To je v ostrom kontraste s EÚ, ktorá do roku 2020 nedokázala dosiahnuť zmysluplnú cenu uhlíka nad 30 eur/t a zaviedla dogmatickú Zelenú dohodu, no aj tak sa v roku 2023 spoliehala na uhlie v 10 % svojho energetického mixu,“ uviedol Bros s tým, že podiel uhlia v európskych krajinách G7 sa veľmi líši. V roku 2023 dosiahlo najlepšie Francúzsko vďaka svojej jadrovej flotile 2 %, nasledované Spojeným kráľovstvom s 3 %, ktoré teraz kleslo na nulu. Taliansko malo podiel uhlia v mixe na úrovni 4 % a Nemecko 16 %.
Úspech Spojeného kráľovstva je príkladom dobre navrhnutej energetickej politiky, v ktorej musia znečisťovatelia platiť namiesto míňania miliárd eur z verejných peňazí na nedosiahnuteľné ekologické ciele. A keďže každej novej energetickej politike trvá desať rokov, kým sa úplne implementuje, dá sa očakávať, že Nemecko bude v polovici budúceho desaťročia stále závislé od uhlia, pokiaľ nebude chcieť byť úplne deindustrializované.
Ruské dodávky
Bros upriamil pozornosť aj na situáciu s ruskými dodávkami plynu. Gazprom podľa neho dodal v septembri do Európy 2,5 bcm plynu, cca o 0,4 % menej oproti septembru 2023. Napriek tomu sú jeho dodávky od začiatku roka stále o 17 % vyššie ako za rovnaké obdobie minulého roka, čo je v rozpore s ambíciou politikov EÚ úplne eliminovať dovoz ruského plynu v priebehu niekoľkých rokov, konštatoval francúzsky energetický expert.
Vzhľadom na pokračujúcu vojnu na Ukrajine a poslednú zimu, v ktorej sa očakáva napätý dopyt po plne, sa podľa Brosa nedá predpokladať, že by Gazprom medziročne zvýšil svoje dodávky. Ide o poslednú zimu, keď má ruský vývozca možnosť zvýšiť ceny zadržiavaním dodávok v snahe urobiť EÚ menej jednotnou a menej odolnou. Napriek tomu by dodávky spoločnosti mali zostať v očakávanom úzkom rozmedzí medzi 0,9 až 3,5 bcm/mesiac odhadol Bros.
Pripomenul, že EÚ dosiahla svoj cieľ naplniť zásobníky plynu na 90 % kapacity už 19. augusta, viac ako dva mesiace pred plánovaným termínom. Do konca septembra sa táto úroveň zvýšila na 94 %, smerom k hornej hranici historického rozsahu, ale o niečo nižšie ako v rovnakom bode minulého roka.
Spotový LNG zabezpečuje rovnováhu medzi ázijskými a európskymi trhmi. Údaje EÚ ukazujú, že Ázia je od začiatku tohto roka ochotnejšia priťahovať náklady LNG, keďže Únia nepotrebuje ďalší LNG vďaka pokračujúcim ruským dodávkam a ďalšej deštrukcii dopytu. Európske odoslanie LNG do siete je od začiatku roka o 17 % nižšie ako za rovnaké obdobie minulého roka. Ale aj napriek takmer rekordným úrovniam skladovania platí Európa za plyn viac ako 12 USD/mmBtu, keďže globálny trh s plynom je napätejší, než sa predpokladalo, upozornil Bros.
O tri mesiace podľa neho sa črtá koniec tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, keďže terajšia tranzitná zmluva medzi Moskvou a Kyjevom vyprší na konci decembra a je nepravdepodobné, že by bola obnovená. „Ale s európskymi veľkoobchodnými cenami plynu nad 12 USD/milión Btu bude náhrada 14 bcm ruského plynu ročne, dodávaného cez ukrajinské plynovody, výzvou.
Nahradenie ďalších 5 % dopytu po plyne v EÚ by mohlo byť veľmi nákladné a v rozpore so zameraním budúcej Európskej komisie na reindustrializáciu. Mohli by sme byť svedkami vzniku dvojakého metra, keď by sa na jednej strane rozšírili sankcie voči Rusku a na druhej by sa našli nejaké riešenia na pokračovanie ukrajinského tranzitu, kým EÚ nebude schopná realizovať svoj cieľ do roku 2027 odísť od ruského plynu vďaka väčšiemu importu LNG, uzavrel Thierry Bros pre Natural Gas World.