Kišiňov 11. decembra 2024 – Moldavsko už dva roky nenakupuje plyn od ruského Gazpromu, ale jeho energetická závislosť od Ruska zostáva značná, ako dokazujú nedávne udalosti v krajine. Bublajúca energetická kríza v krajine by mohla prerásť do politickej. Téme sa venovala tlačová agentúra RBC-Ukrajina, ktorá sa zamýšľa aj nad tým, prečo má Rusko záujem o vývoj situácie v Moldavsku a kto môže Kišiňovu pomôcť.
Moldavský premiér Dorin Recean nedávno oznámil, že požiada parlament o vyhlásenie výnimočného stavu v energetickom sektore. Podnestersko tiež plánuje zaviesť výnimočný stav. Dôvodom sú nedostatočné zásoby plynu v Moldavsku, čo zvyšuje riziko ohrozenia dodávok elektrickej energie. „Existujú riziká čiastočného, ak nie úplného prerušenia dodávok nielen plynu, ale aj elektriny,“ uviedol Recean.
Väčšia časť krajiny na pravom brehu rieky Dnester, kontrolovaná vládou, v súčasnosti nakupuje plyn z Európy – približne 1 bcm ročne. Tento plyn je síce ruského pôvodu, ale pre Moldavsko to nie je dôležité. Pre Kišiňov je rozhodujúce, že krajina už nie je závislá od kontraktov s Gazpromom.
To neplatí pre medzinárodne neuznaný štát Podnestersko na ľavom brehu Dnestra, ktorý Kišiňov nekontroluje a ktorý odoberá od ruského Gazpromu cca 2 bcm plynu ročne, a to tranzitom cez Ukrajinu. Tento plyn sa používa aj na zásobovanie podnesterskej elektrárne, ktorá zabezpečuje 90 % elektrickej energie pre pravý breh, uviedla RBC-Ukrajina.
Nedostatok plynu – problém č. 1
Moldavsko v súčasnosti čelí viacerým výzvam v oblasti energetiky. Prvým je nedostatok plynu. Plyn mala nakupovať spoločnosť Moldovagaz, ktorej väčšinovým akcionárom je Gazprom, a Energocom. Počas jari a leta sa im však nepodarilo vytvoriť zásoby a v súčasnosti dodávky plynu pokrývajú len 80 % dopytu. Nákup plynu sa uskutočňoval na rumunskej komoditnej burze a plyn sa skladoval v podzemných zásobníkoch v Rumunsku a na Ukrajine. Skladovanie plynu na Ukrajine je lacnejšie vzhľadom na výrazne väčšiu kapacitu zásobníkov. Kišiňov teraz skúma, ktorá z týchto spoločností nesie väčšiu zodpovednosť.
Pre nedostatočné zásoby musí teraz Moldavsko kupovať plyn z Európy za oveľa vyššiu cenu. V dôsledku toho sa jeho cena pre domácnosti a podniky musela v decembri zvýšiť o 27,5 % a dosiahla 16,74 lei (3,38 €). V nadväznosti na to bol 5. decembra odvolaný moldavský minister energetiky Victor Parlicov za „chyby v riadení, ktoré viedli ku kritickej situácii“.
Politik považuje svoje prepustenie za nespravodlivé a zo situácie obviňuje spoločnosť Energocom, pričom problém s plynom označuje za prehnaný. „Téma zemného plynu v Moldavsku zohráva oveľa menšiu úlohu, ako sa javí v informačnom priestore. V Moldavsku je 65 % domácností vykurovaných kachľami a ako hlavný zdroj energie sa používa predovšetkým drevo, napriek tomu sa všetci stále obávajú plynu,“ uviedol Parlicov pre tureckú televíziu TV8.
Koncom novembra rokoval v Rusku s vedením Gazpromu o možných dodávkach plynu cez Ukrajinu alebo Turecko. Rozhovory však nepriniesli žiadne výsledky. Gazprom len zopakoval, že Moldavsko mu dlží 709 miliónov dolárov ešte z roku 2021, na základe starej zmluvy o dodávkach. Kišiňov však existenciu tohto dlhu dôsledne popiera, pripomenula RBC-Ukrajina.
Moldavsko naďalej dúfa, že po zastavení tranzitu cez Ukrajinu Rusko presmeruje objemy plynu alternatívnou trasou – cez Turecko. „Gazprom má zmluvné záväzky a my predpokladáme, že ich splní… Z technického a obchodného hľadiska môže Gazprom pokračovať v dodávkach plynu do regiónu (Podnestersko) bez ohľadu na situáciu s tranzitom cez Ukrajinu. Preto je na ich rozhodnutí, či budú dodržiavať existujúcu zmluvu alebo nie,“ uviedlo moldavské ministerstvo energetiky. Potvrdilo pozíciu Kišiňova „nebrániť úsiliu Gazpromu dodávať plyn do podnesterského regiónu, či už cez Ukrajinu alebo alternatívnymi trasami“.
Obavy z krízy v Podnestersku
Ak sa dodávky cez Turecko neuskutočnia, Kišiňov očakáva komplikácie na ľavom brehu, kde by mohli vzniknúť problémy s výrobou elektriny. „To by viedlo ku kríze v podnesterskom regióne a pravdepodobne by to vyvolalo vlnu vnútorne presídlených osôb na pravý breh,“ uviedlo moldavské ministerstvo energetiky.
Technicky je možné dodávať do Podnesterska plyn nakúpený v Európe, ale bolo by to drahšie. „Najväčším problémom je zabezpečenie platieb za plyn v podnesterskom regióne, keďže tamojšie obyvateľstvo je zvyknuté na veľmi nízke tarify, ktoré ani zďaleka nepokrývajú skutočné náklady na plyn,“ poznamenalo moldavské ministerstvo energetiky.
Vláda krajiny už začala pripravovať obyvateľov Podnesterska na možné zvýšenie cien plynu. Podpredseda moldavskej vlády pre reintegráciu Oleg Serebrian upozornil, že tarify na pravom aj ľavom brehu by sa mohli vyrovnať.
„Za tento plyn sa budú musieť platiť za trhové ceny. Vláda bude pomáhať a môže uplatniť kompenzačné mechanizmy počas chladného obdobia. Napriek tomu nebudú existovať žiadne zvýhodnené ceny pre ľavý breh, pretože plyn sa bude nakupovať na trhu a musí sa zaň platiť. Obyvatelia podnesterského regiónu budú za plyn platiť rovnako ako zvyšok Moldavska. Existuje rovnosť – na pravom aj ľavom brehu sú rovnakí občania, nerobíme žiadne rozdiely,“ povedal Serebrian.
Elektrina – problém č. 2
Druhým problémom je podľa agentúry RBC-Ukrajina elektrina. Bez ruského plynu by Podnestersko mohlo čeliť vážnemu riziku zníženia výroby elektrickej energie. Miestnu elektráreň fakticky kontroluje Rusko, ktoré by mohlo, aj keby boli k dispozícii alternatívne dodávky plynu, elektráreň buď úplne odstaviť, alebo znížiť výrobu elektriny na úroveň postačujúcu len pre región. Zdroje v Kyjeve uvádzajú, že Kišiňov si je vedomý tejto možnosti a nastolil túto otázku počas medzinárodných pracovných stretnutí.
Dovoz z Rumunska by teoreticky mohol vyrovnať deficit elektrickej energie. Podľa moldavského experta na energetiku Sergiu Tofilata by však mohli vzniknúť praktické problémy. „Rumunsko tiež pociťuje deficit. Dováža elektrinu z Maďarska a Bulharska. Takže na celom Balkáne je nedostatok, ceny vyskočili, pretože neexistuje riadne prepojenie s kontinentálnou Európou, kde sú ceny nižšie. Ak sa k tomuto trhu pripojíme aj my, ceny ešte stúpnu,“ povedal pre Jurnaltv.md.
Ak by sa plyn a elektrina úplne nahradili dovozom z Európy, ceny v Podnestersku by sa dramaticky zvýšili. „V takom prípade by obyvatelia Podnesterska čelili ekonomickému šoku: ceny plynu by sa zvýšili 15-násobne a ceny elektriny štvornásobne. Kišiňov by si musel požičať približne 300 miliónov eur ročne,“ uviedol Tofilat ešte v marci 2024.
Vyjadrenia experta potvrdzujú, že Moldavsko si plne uvedomovalo možné problémy a diskutovalo o nich s dodávateľmi energetických zdrojov, ale stále dúfalo, že bude pokračovať v spolupráci s Ruskom, a nie hľadať alternatívy, tvrdí RBC-Ukrajina.
Pomoc z Ukrajiny
Ukrajina by teoreticky mohla Moldavsku poskytovať malé objemy plynu a elektrickej energie. Vzhľadom na pretrvávajúcu vojnu a neustále útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru je to však v súčasnosti prakticky nemožné, uviedol pre RBC-Ukrajina zdroj z ukrajinskej vlády. „Kedysi sme im dodávali elektrinu. Teraz však už nie,“ uviedol zdroj.
Podľa RBC-Ukrajina zároveň Moldavsko požiadalo Ukrajinu o pomoc pri dodávkach uhlia ako náhrady plynu pri výrobe elektriny. Ukrajinské uhlie však nespĺňalo moldavské požiadavky.
Moldavsko plánovalo nakupovať plyn od ukrajinskej spoločnosti Naftogaz už v roku 2020. V decembri 2019, keď ešte nebola podpísaná nová tranzitná zmluva medzi Naftogazom a Gazpromom, si moldavská vláda zabezpečila akreditív vo výške 50 miliónov USD od Európskej banky pre obnovu a rozvoj pre prípad zastavenia tranzitu. Tieto prostriedky mali spoločnosti Naftogaz v rámci núdzovej podpory umožniť nákup 0,4 bcm plynu v Európe a jeho predaj do Moldavska. Akreditív sa však nikdy nevyužil, keďže tranzit plynu cez Ukrajinu pokračoval. Dňa 30. decembra 2019 Naftogaz a Gazprom podpísali novú zmluvu o tranzite, ktorej platnosť sa skončí 31. decembra 2024.
Kríza a jej dôsledky
Vzhľadom na celý rad nevyriešených otázok je energetická kríza v Moldavsku veľmi pravdepodobná. A nebola by prvá. Pred tromi rokmi, na jeseň 2021, krajina vyhlásila v energetickom sektore výnimočný stav, keď Gazprom odmietol predĺžiť zmluvu o dodávkach plynu so spoločnosťou Moldovagaz a požadoval splatenie dlhu. Strany sa však dokázali dohodnúť a zmluva bola predĺžená o päť rokov.
Koncom roka 2022 sa Rusko pokúsilo vyvolať krízu znížením dodávok plynu na 5,7 milióna metrov kubických denne, čo je objem, ktorý spotrebúva výlučne Podnestersko. Rusko predpokladalo, že Kišiňov presmeruje tento plyn na pravý breh. Tento plán však zlyhal a Moldavsko začalo nakupovať plyn z Európy.
Nová kríza by mohla byť oveľa vážnejšia. Do parlamentných volieb v Moldavsku zostáva už len niekoľko mesiacov, naplánované sú na leto, hoci sa už hovorí o predčasných voľbách.
Energetická kríza by mohla byť rozhodujúcim faktorom vo voľbách a zvýšiť popularitu proruských síl, ktoré sľubujú vyriešenie otázky dodávok energie. Podľa moldavskej tlačovej agentúry IPN v Gagauzsku už proruskí politici začali organizovať protesty, v ktorých požadujú odstúpenie vlády a prezidentky Maie Sanduovej.
Ak sa energetické problémy nevyriešia do začiatku roka, čo sa v súčasnosti zdá nepravdepodobné, krajina by mohla čeliť nedostatku plynu a potenciálne aj problémom s dodávkami elektrickej energie. Je pravdepodobné, že tieto ťažkosti by trvali len tak dlho, aby ľudia pocítili svoju závislosť od dodávok energie z Ruska. Potom by Moskva mohla ponúknuť určité „ústupky“, napríklad súhlasiť s dodávkami plynu cez Turecko.
Otázkou zostáva, akú cenu by Kišiňov musel zaplatiť za takéto „ústupky“. Sergej Makogon, expert na energetiku z Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA), sa domnieva, že konečným cieľom Moskvy je vyvinúť tlak na Kyjev, aby rozšíril tranzit ruského plynu. „V Moldavsku nevidím kritické energetické riziká. Myslím si, že tento škandál bol umelo vytvorený proruskými silami s cieľom podkopať dôveru v súčasnú proeurópsku vládu a dotlačiť Ukrajinu k pokračovaniu tranzitu ruského plynu aj po roku 2024,“ povedal pre RBC-Ukrajina. Ak však Ukrajina povolí tranzit do Moldavska, pravdepodobne nebude môcť odmietnuť Slovensko, ktoré má tiež záujem naďalej dostávať plyn cez Ukrajinu.
Teoreticky by dodávky plynu do Moldavska cez Ukrajinu mohli pokračovať, ak Moldovagaz zmení zmluvu s Gazpromom a začne nakupovať plyn na východnej hranici Ukrajiny. Naftogaz aj ukrajinská vláda zvažovali túto možnosť tranzitu nielen do Moldavska, ale aj do iných krajín.
Okrem toho by Moldavsko teoreticky mohlo skladovať plyn v ukrajinských podzemných zásobníkoch a podľa potreby ho odoberať. Podľa moldavských médií Európska komisia zatiaľ požiadala Kišiňov o prípravu pohotovostného plánu pre prípadné zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu a vyjadrila pripravenosť poskytnúť podporu na zaistenie energetickej bezpečnosti krajiny, uzavrela agentúra RBC-Ukrajina.