Brusel 17. decembra 2024 – EÚ čaká pri dosahovaní ambicióznych cieľov v oblasti vodíka z obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030 ťažký boj. Vyplýva to z prvej správy o monitorovaní trhu, ktorú minulý mesiac zverejnila Agentúra EÚ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER). Správa odhaľuje veľký rozdiel medzi súčasným pokrokom a stanoveným cieľom dosiahnuť do konca desaťročia spotrebu zeleného vodíka na úrovni 20 mil. ton ročne. Téme sa venoval portál Natural Gas World.
EÚ spravila z obnoviteľného vodíka základný kameň svojej stratégie dekarbonizácie, najmä na riešenie emisií z ťažko dekarbonizovateľných odvetví, ako je ťažký priemysel, výroba elektriny či lodná doprava. Skutočnosť je však triezvejšia. Výroba obnoviteľného vodíka je stále obmedzená, rozvoj infraštruktúry zaostáva za potrebami a ekonomické prekážky naďalej brzdia jeho rozsiahle zavádzanie. Bez naliehavých opatrení hrozí, že blok nesplní svoje ciele a ohrozí svoje ciele v oblasti klímy aj ambície v oblasti energetickej nezávislosti, tvrdí ACER.
Cieľ EÚ spotrebovať 20 mil. ton ročne sa má dosiahnuť rovnomerne domácou výrobou a dovozom. Pokrok však zďaleka nie je dostatočný. Podľa agentúry bude spotreba vodíka v EÚ v roku 2024 predstavovať 7,2 mil. t, pričom 99,7 % z neho bude pochádzať z fosílnych palív. Výroba vodíka elektrolýzou, procesom využívajúcim elektrickú energiu z OZE na štiepenie vody na vodík a kyslík, predstavuje len 22 000 t ročne, čo je menej ako 1 % z celkovej spotreby vodíka.
Obmedzená infraštruktúra, vysoké náklady a regulačné nedostatky
Rozvoj vodíkovej infraštruktúry má zásadný význam pre rozšírenie výroby a spotreby vodíka z OZE, avšak výrazne zaostáva. Správa v tejto súvislosti pripomína ambiciózne plány na vybudovanie 42 000 km špeciálnych vodíkových potrubí spolu so skladovacími zariadeniami a dovozno-vývoznými terminálmi v nasledujúcom desaťročí. ACER však upozorňuje, že len 1 % týchto projektov sa dostalo do fázy konečného investičného rozhodnutia (FID).
Toto oneskorenie sa vo veľkej miere pripisuje neistote týkajúcej sa budúceho dopytu po vodíku. Realizátori projektov váhajú s významnými investíciami bez toho, aby bolo jasné, či bude na trhu dostatočný dopyt, aby bolo vybudovanie takejto infraštruktúry odôvodnené. Tento nedostatočný súlad medzi pripravenosťou na strane ponuky a očakávaniami dopytu predstavuje veľkú výzvu pre ambície EÚ v oblasti vodíka.
Podľa agentúry zostáva hlavnou prekážkou ekonomická stránka zeleného vodíka. Jeho výroba elektrolýzou je v súčasnosti trikrát až štyrikrát drahšia ako výroba zo zemného plynu. Tento rozdiel v nákladoch spôsobuje, že obnoviteľný vodík nie je na trhu konkurencieschopný, čo obmedzuje jeho rozšírenie.
Vysoké výrobné náklady vyplývajú z viacerých faktorov vrátane počiatočných kapitálových výdavkov na elektrolyzéry, nákladov na elektrinu z OZE a relatívne malého rozsahu súčasných prevádzok. Hoci sa očakáva, že s rozširovaním výroby bude vodík z OZE nákladovo konkurencieschopnejší, tempo pokroku nie je dostatočné na to, aby sa v súčasnom časovom rámci splnili ciele EÚ, tvrdí ACER.
Ďalšou oblasťou, v ktorej musí EÚ konať rozhodne, je regulačná zrozumiteľnosť, konštatuje agentúra. Hoci EÚ prijala balík právnych predpisov o vodíku a dekarbonizovanom plyne, správa zdôrazňuje, že členské štáty musia tieto pravidlá urýchlene transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov. Oneskorenia pri implementácii vytvárajú neistotu pre investorov a bránia rozvoju kompaktného trhu s vodíkom v celej EÚ.
Roztrieštenosť regulačného rámca EÚ okrem toho znamená, že jednotlivé krajiny postupujú rôznym tempom, čo vytvára rozdiely, ktoré by mohli ohroziť celkové ciele bloku. Väčšia harmonizácia a koordinácia medzi členskými štátmi bude nevyhnutná na zabezpečenie spoločného napredovania EÚ, píše sa v správe.
Tá objasňuje aj zmeny dynamiky na vznikajúcom globálnom trhu s vodíkom. Konkurencia v oblasti dovozu vodíka z OZE sa zvyšuje, najmä z regiónov, ako sú Ázia a Severná Amerika, ktoré tiež zvyšujú svoje vodíkové ambície.
V Európe je hlavným problémom pomalé tempo zavádzania elektrolyzérov. Súčasná inštalovaná kapacita elektrolyzérov v EÚ je len niečo vyše 200 MW, čo je oveľa menej ako viac ako 100 GW potrebných do roku 2030. Hoci sa realizujú projekty s celkovou kapacitou ďalších 1,8 GW, ktoré by mali byť uvedené do prevádzky do roku 2026, stále je to len zlomok kapacity potrebnej na splnenie domácich výrobných cieľov, poznamenal ACER.
Odporúčania
Správa agentúry ACER načrtáva komplexný plán na riešenie výziev EÚ v oblasti zeleného vodíka a urýchlenie pokroku pri dosahovaní cieľov do roku 2030. Kľúčovou prioritou je rýchle rozšírenie zavádzania elektrolyzérov s cieľom zvýšiť výrobu vodíka z OZE. Toto úsilie závisí od zjednodušenia povoľovacích procesov, ponuky finančných stimulov a zabezpečenia dostatočných dodávok zelenej elektriny na efektívne napájanie týchto zariadení.
Plánovanie infraštruktúry si podľa európskych regulátorov tiež vyžaduje výrazné zlepšenie. Integrované plánovanie vodíkových, plynových a elektrických sietí je nevyhnutné na optimalizáciu využívania zdrojov a minimalizáciu nákladov. Lepšia koordinácia medzi prevádzkovateľmi sietí bude mať zásadný význam pre zosúladenie rozvoja infraštruktúry s budúcim dopytom, čím sa zníži neefektívnosť a predíde sa potenciálnym úzkym miestam.
Regulačné rámce sa musia tiež posilniť, aby sa zabezpečila jasnosť a konzistentnosť v celej EÚ. Rýchle a jednotné zavádzanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa vodíka a dekarbonizovaného plynu v členských štátoch má zásadný význam pre podporu dôvery investorov a urýchlenie rastu trhu. Harmonizované právne predpisy zabezpečia, aby sa trh s vodíkom v celom regióne rozvíjal kohéznym spôsobom.
Ekonomické prekážky je potrebné riešiť prostredníctvom zlepšených mechanizmov finančnej podpory, ako sú dotácie a granty. Tie môžu pomôcť znížiť náklady na výrobu zeleného vodíka a súvisiace projekty infraštruktúry. Verejno-súkromné partnerstvá môžu zohrávať dôležitú úlohu pri preklenutí nedostatkov vo financovaní a pri podpore inovácií s cieľom ďalej znížiť náklady, domnieva sa ACER.
Vzhľadom na závislosť EÚ od dovozu pri plnení jej cieľov v oblasti vodíka je podľa neho podpora medzinárodných partnerstiev nevyhnutná. Posilnenie väzieb s kľúčovými vyvážajúcimi regiónmi a uzavretie dlhodobých dohôd s výrobcami zeleného vodíka bude mať zásadný význam pre zabezpečenie stabilných dodávok a zmiernenie konkurencie z iných svetových trhov.
Pre informované rozhodovanie bude nevyhnutné aj zlepšenie monitorovania trhu. Spoľahlivé a aktuálne údaje o výrobe, spotrebe a rozvoji infraštruktúry vodíka umožnia tvorcom politík účinne sledovať pokrok a podľa potreby vylepšovať stratégie. Riešením týchto vzájomne prepojených výziev môže EÚ vytvoriť pevný rámec pre rozvoj obnoviteľného vodíka a priblížiť sa k dosiahnutiu svojich ambicióznych cieľov v oblasti klímy a energetiky, píše sa v správe.
Závery
Hoci sú výzvy uvedené v správe významné, ACER zdôrazňuje, že nie sú neprekonateľné. Obnoviteľný vodík zostáva základom širších cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky a jeho úspešné zavedenie bude mať rozhodujúci význam pre dekarbonizáciu odvetví, ktoré sa inak ťažko transformujú.
Čas je však veľmi dôležitý. EÚ musí konať rýchlo a rozhodne, aby odstránila prekážky identifikované v správe a využila spoločnú vôľu tvorcov politík, zainteresovaných strán z odvetvia a členských štátov. To zahŕňa úsilie o urýchlenie zavádzania elektrolyzérov, napredovanie v projektoch infraštruktúry a zabezpečenie regulačnej zrozumiteľnosti vo všetkých členských štátoch. Rovnako dôležité je riešiť ekonomické problémy výroby zeleného vodíka, ktoré si vyžadujú finančnú podporu a technologické inovácie.
Podľa iných názorov sú ciele stanovené v stratégii Európskej komisie pre vodík spred štyroch rokov v podstate nedosiahnuteľné. Európsky dvor audítorov (EDA) v júli vydal správu, v ktorej zdôraznil, že ciele do roku 2030 musia čeliť realite. „Na základe dostupných informácií od členských štátov a priemyslu je nepravdepodobné, že EÚ splní ciele do roku 2030,“ vysvetlil Stef Bloc, člen EDA, ktorý sa podieľal na príprave správy. Ciele boli „skôr poháňané politickou vôľou než založené na spoľahlivej analýze,“ uvádza sa v závere správy. Sú „príliš ambiciózne“ a „ich dosahovanie malo komplikovaný štart“.
Nová Európska komisia, ktorá nastúpila do funkcie 1. decembra, preto možno bude musieť výrazne obmedziť svoje vodíkové ambície. Takýto krok by však nebol len politickou ranou pre predsedníčku Ursulu von Der Leyenovú, ktorá šéfovala vodíkovej stratégii z roku 2020. Vyžadovalo by si to aj výraznú revíziu európskej stratégie energetického prechodu ako takej, aby sa zohľadnila nižšia produkcia čistého vodíka. Brusel vša zatiaľ nijako nenaznačuje, že by sa chystal zmeniť svoj kurz, uzavrel Natural Gas World.