Bratislava 7. decembra 2024 – Pred sto rokmi bolo pre potreby 1. bratislavskej Mestskej plynárne na Firšnáli (dnes Kollárovo nám.) zakúpené parné nákladné vozidlo ŠKODA SENTINEL. Išlo o skutočne unikátne nákladné vozidlo, určené pre najťažšie prevádzkové podmienky, pritom maximálne spoľahlivé a s úsporným parným pohonom. Bratislavskej plynárni, a neskôr aj vodárni, slúžilo celých 33 rokov.
Firma ŠKODA zakúpila licenciu na jeho výrobu od britskej firmy SENTINEL WAGON Ltd. a od r. 1925 ho predávala pod názvom ŠKODA SENTINEL i pre európskych záujemcov. V prvej Československej republike bol o tieto stroje, použiteľné i pre armádu, značný záujem.
Parný pohon sa v ére mohutného rozvoja spaľovacích motorov začiatkom 20. storočia zdal byť prekonaný, ale britský parný motor malých rozmerov, nízkootáčkový, použiteľný pre rôzne účely, bol stále vyhľadávaný. V spoľahlivosti, výkone a životnosti totiž prekonával i spaľovacie motory. Je známe, že ŠKODA SENTINEL slúžila vo viacerých exemplároch i u našich kolegov v pražských plynárňach.
Plynáreň, ako je známe, vyrábala svietiplyn karbonizáciou ostravského uhlia, dodávaného vagónmi na hlavnú stanicu. Dopravu do plynárne si však musela zabezpečiť vlastnými dopravnými prostriedkami.
Prúd dopravovaného uhlia nesmel byť v žiadnom prípade prerušený, preto preprava zo stanice musela byť zabezpečená za každú cenu. To bol zrejme dôvod obstarania SENTINELU, pretože posledné roky Rakúsko-Uhorskej monarchie a 1. svetová vojna spôsobovali pri dovoze uhlia konskými povozmi nepredstaviteľné problémy. V novej republike SENTINEL tieto problémy vyriešil.
Mestská plynáreň sa stala súčasťou spoločného mestského podniku s vodárňou so sídlom na Kollárovom námestí, kde SENTINEL plnil aj iné úlohy. Jeho hlavná úloha však skončila odsťahovaním plynárne v roku 1936 na nový pozemok na Mlynských nivách. Nová mestská plynáreň tu mala zabezpečenú dopravu uhlia železničnou vlečkou až do areálu.
SENTINEL sa ďalej používal na vnútrozávodné potreby vodárne i plynárne, rozvážal koks, údržbársky materiál a pod. Osvedčil sa tiež ako pojazdný zdroj pary pre rozmrazovanie prípojok v meste, ale aj v prevádzke výroby svietiplynu. Špeciálnou akciou v roku 1955 bolo zapožičanie vozidla na slávnostnú jazdu študentov ulicami Bratislavy. V roku 1958, po 33 rokoch bezporuchovej služby, skončilo účinkovanie bratislavského SENTINELU. S prepáleným kotlom bol ako nepotrebný odtiahnutý do šrotu. Ako symbol starej Bratislavy však ešte dlho vyvolával emócie plynárov.
Po roku 1958 sa SENTINEL v plynárni ďalších 37 rokov iba spomínalo. „V roku 1995 sme však vďaka šťastnej náhode naň opäť narazili. V tom roku som z Košíc viezol nový domiešavač, ktorý musel vodič v Rožňave opraviť. Ja som si medzitým prezeral okolie. Za jedným plotom som zrazu v úžase uvidel stáť mierne ošumelý, ale ozajstný SENTINEL!,“ spomína Pavol Hrádek z Plynárenského múzea, podľa ktorého sa ukázalo, že vozidlo patrí tamojšiemu Baníckemu múzeu.
„Samozrejme, bolo otázkou krátkeho času, kým sme nadviazali spoluprácu. Málokde stretnete takých ochotných a obetavých ľudí, akých sme stretli v Baníckom múzeu, na čele s pánom riaditeľom Csobadim. SENTINEL pripravovali na generálnu opravu v Čechách, my sme ponúkli jeho prepravu. Keďže sa v tom čase blížila oslava 140. výročia slovenského plynárenstva, dohodu sme rozšírili o dovoz stroja z opravy a jeho uloženie v plynárni do času osláv výročia,“ dodal Hrádek.
Spomínané 140. výročie nakoniec patrilo k najslávnostnejším v histórii, odohrávalo sa sčasti aj v centre Bratislavy. SENTINEL bol najobdivovanejším exponátom. Po oslavách bol prevezený do domovského múzea, kde preň pripravovali novú expozíciu. SENTINEL je populárny nielen vo svete, ale aj v našich končinách. V tejto súvislosti treba spomenúť odborníkov v Baníckom múzeu Rožňava, Dopravnom múzeu Bratislava, výtvarného umelca, znalca dejín európskeho formátu, pokiaľ ide o SENTINEL, pána Dalibora Feuereisla z Prahy a ďalších.
Autor: Pavel Hrádek
Článok vyšiel v časopise SLOVGAS 2/2024