Bratislava 17. marca 2025 – Bratislava bude mať moderné centrum na spracovanie bioodpadu a inovatívny závod najnovšej generácie na dotrieďovanie odpadu. Zariadenie na zhodnotenie bioodpadu bude mať potenciál spracovať cca 50 000 ton organického odpadu ročne. Toto množstvo umožní produkciu cca 2,6 miliónov m3 bioplynu, ktoré bude možné upraviť na biometán v objeme 1,5 mil. m3 ročne. Na svojom webovom sídle o tom informuje bratislavský mestský podnik Odvoz a likvidácia odpadu (OLO), ktorý centrum vybuduje v spolupráci s hlavným mestom. OLO v súvislosti s projektom aktuálne predkladá okresnému úradu dokumentáciu na posúdenie EIA.
Nový Technologický park OLO má Bratislave umožniť kontrolu nad celým tokom bioodpadu a produktmi z neho získanými. Rovnako sa má zlepšiť a zrýchliť dotrieďovanie odpadu, vďaka čomu sa zvýši objem a kvalita vytriedeného odpadu.
V Technologickom parku sa podľa OLO bude nachádzať zariadenie na spracovanie bioodpadu svetovej úrovne, ako aj závod dotrieďovania odpadu najnovšej generácie. „Bratislava aktuálne nedisponuje vlastným zariadením na spracovanie bioodpadu a OLO musí tento odpad vyvážať externému spracovateľovi, za čo platí a nemá z toho žiadny výnos ani benefit. Vybudovaním vlastného zariadenia na spracovanie bioodpadu bude mať mesto celý tok bioodpadu konečne pod kontrolou,“ uviedol mestský podnik.
Spolu s Hlavným mestom pôvodný technologický koncept spracovania kuchynského a záhradného bioodpadu prehodnotili, pričom zohľadnili najnovšie moderné trendy v Európe a pripomienky odbornej verejnosti. „Vybraná technológia suchej fermentácie v kombinácii s kompostovacím procesom dokáže z bioodpadu vyprodukovať energiu vo forme bioplynu a certifikovaný kompost,“ ozrejmil OLO s tým, že zatiaľ čo v prvotnom podaní zámeru EIA chýbali detailne popísané variantné riešenia spracovania týchto druhov odpadu, druhé podanie EIA tieto varianty zahŕňa.
50 000 ton bioodpadu – 2,6 mil. m3 bioplynu – 1,5 mil. m3 biometánu
Zariadenie na zhodnotenie bioodpadu bude mať potenciál spracovať takmer 50 000 ton organického odpadu ročne. Toto množstvo umožní produkciu približne 2,6 miliónov m3 bioplynu, ktoré bude možné upraviť na biometán v objeme 1,5 miliónov m3 za jeden rok. Biometán je svojím zložením identický so zemným plynom a takéto množstvo obnoviteľného paliva je ekvivalentom ročnej spotreby približne 1500 domácností, vyčíslil mestský podnik s tým, že zariadenie dokáže vyrobiť aj cca 14 000 ton certifikovaného kompostu ročne.
Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ OLO Ivan Sokáč uviedol, že v priebehu prípravy projektu mestský podnik spolupracoval s medzinárodnými odborníkmi a inšpiroval sa najlepšími príkladmi z praxe ostatných európskych miest. „Sme presvedčení, že technológia, ktorú prinesieme, je pre Bratislavu spomedzi momentálne existujúcich riešení na trhu tou najlepšou možnosťou. Napĺňame tak ambíciu stať sa lídrom v oblasti udržateľného odpadového hospodárstva,“ poznamenal Sokáč.
Štúdiu na koncepciu zámeru pripravila medzinárodná konzultačná spoločnosť RAMBOLL, ktorá má bohaté skúsenosti s výstavbou podobných zariadení na spracovanie bioodpadu a výrobu bioplynu vo svete. „Spolupráca s odborníkmi z RAMBOLL nám umožnila navrhnúť zariadenie, ktoré spĺňa najprísnejšie environmentálne štandardy a zároveň efektívne využíva dostupné zdroje,“ dodal technický riaditeľ OLO Marek Horváth.
Dotrieďovací závod najnovšej generácie
Súčasťou projektu bude aj nový dotrieďovací závod. V súčasnosti sa dotrieďovací závod nachádza v susedstve ZEVO – Zariadenia na energetické využitie odpadu, približne 500 metrov od budúceho Technologického parku OLO. „Jeho premiestnenie je dôležitou súčasťou strategicky významného projektu Modernizácie a ekologizácie ZEVO. Tento krok umožní realizáciu potrebných úprav v ZEVO, ktoré prispejú k zvýšeniu environmentálnej udržateľnosti zariadenia a efektivity spracovania odpadu v hlavnom meste,“ zdôraznil OLO.
Okrem premiestnenia prejde závod aj technologickým vylepšením. Dotrieďovací závod najnovšej generácie zvýši pri zachovaní ročnej kapacity spracovaného odpadu rýchlosť dotrieďovania a mieru vytriedenia, čím sa v konečnom dôsledku zlepší kvalita triedenia a optimalizujú sa aj náklady.
Zohľadnenie vplyvov na životné prostredie
Spoločnosť OLO v súvislosti s projektom zdôraznila zohľadnenie jeho vplyvov na životné prostredie. Pozemok určený pre výstavbu technologického parku je vo vlastníctve OLO, vhodne lokalizovaný do priemyselnej zóny, mimo obytných oblastí. Nachádza sa v blízkosti ZEVO, vo Vlčom hrdle.
Hoci existujúca diaľnica v blízkosti pozemku už výrazne ovplyvnila pôvodnú biodiverzitu v okolí, OLO spolu s hlavným mestom sa aj napriek tomu – a nad rámec zákona – chceli uistiť, že zámer nebude mať negatívny dopad na životné prostredie.
„Pred podaním dokumentácie na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA) bola preto vypracovaná štúdia NATURA 2000, ktorá potvrdila, že projekt bude mať na toto územie len zanedbateľný environmentálny dopad,“ uviedol OLO. Dendrologický prieskum tohto územia podľa mestského podniku síce identifikoval potrebu odstrániť mnohé dreviny v zlom zdravotnom stave, OLO sa však zaväzuje k výsadbe nových, zdravých stromov, a to v počte presahujúcom legislatívne požiadavky.
Plánované zariadenie má byť vybavené najmodernejšími technológiami odstraňovania emisií, zápachu a prašnosti, ktoré zabezpečia plnenie všetkých environmentálnych štandardov nielen pre súčasnosť, ale aj budúcnosť, dodal mestský podnik.
OLO v súvislosti so zámerom vybudovania nového Technologického parku OLO aktuálne predkladá okresnému úradu dokumentáciu na posúdenie EIA. Ďalšie aktivity a procesy budú závisieť od výsledkov posúdenia tejto dokumentácie. O financovanie časti projektu sa bude OLO uchádzať aj z externých nenávratných finančných zdrojov, uzavrel mestský podnik.