Ankara 3. apríla 2025 – Po skončení ukrajinského tranzitu ruského potrubného plynu do Európy prišiel starý kontinent o ďalších zhruba 15 miliárd metrov kubických zo svojej bilancie. Pri dopĺňaní zásob pred budúcou zimou sa tak musieť ešte viac spoliehať na globálne obchodovaný skvapalnený zemný plyn, pričom podľa niektorých odhadov môže potrebovať až 250 dodatočných nákladov LNG s cenovkou vyše 10 miliárd eur. Stabilné dodávky potrubného plynu by mohli do Európy tiecť aj z Azerbajdžanu cez tzv. Južný plynový koridor (SGC). Turecko, cez ktorého územie jeho zásadná časť prechádza, však upozorňuje, že väčší objem azerbajdžanských dodávok si vyžaduje investície do zvýšenia kapacity SGC, ako aj uzavretie dlhodobých zmlúv zo strany európskych zákazníkov. Téme sa venoval portál spglobal.com.
Turecko je pripravené prijať dlhodobé záväzky na nákup plynu z Azerbajdžanu, ale aj Európa musí konať, ak chce, aby sa Južný plynový koridor rozšíril, povedal turecký minister energetiky Alparslan Bayraktar v rozhovore pre azerbajdžanskú štátnu televíziu AZTV, pričom zdôraznil, že Turecko je veľký trh s rastúcim dopytom po rope, plyne a elektrickej energii.
„Ak bude v nasledujúcich 15 rokoch k dispozícii dodatočná plynová kapacita z Azerbajdžanu, náš domáci trh je k dispozícii,“ povedal. „Náš priemysel, naša ekonomika, naša populácia rastú a my sme pripravení a presvedčení, že môžeme uzavrieť dlhodobú dohodu o nákupe,“ dodal minister podľa spglobal.com.
Súčasne však upozornil, že Európa bude musieť prijať podobné záväzky, aby zabezpečila zdvojnásobenie kapacity koridoru, teda v súlade s memorandom, ktoré Európska komisia a Azerbajdžan v júli 2022, keď Európa potrebovala nahradiť stratené ruské potrubné dodávky, ktoré Moskva zastavila v reakcii na západné sankcie uvalené po vojne na Ukrajine.
„Sú potrebné dlhodobé dohody o nákupe,“ zdôraznil Bayraktar s tým, že EÚ požiadala o rozšírenie koridoru a že sa uskutočnili stretnutia za účasti príslušných strán vrátane EÚ a súkromných spoločností. „EÚ musí zaujať jasnejší postoj,“ povedal minister, ktorý poukázal na to, že koridor sa netýka len Azerbajdžanu ako producenta plynu, ale aj Gruzínska, Turecka a krajín juhovýchodnej Európy, ktorým sa plyn dodáva.
Koridor vedie z Azerbajdžanu cez Gruzínsko a Turecko k tureckej hranici s Gréckom. „My [Azerbajdžan a Turecko] sme dokončili najdôležitejšie časti infraštruktúry, ktoré sú potrebné na zdvojnásobenie dodávok plynu do Európy – to všetko je pripravené,“ povedal podľa spglobal.com turecký minister energetiky.
Zdvojnásobenie kapacity
Pokiaľ ide o konkrétne potrubia, zvýšenie kapacity by sa malo týkať Transanatólskeho plynovodu (TANAP), centrálnej a najdlhšej časti SCG, v Turecku a Transjadranského plynovodu (TAP). Plynovod s dĺžkou takmer 1850 km nadväzuje na Juhokaukazský plynovod na hraniciach s Gruzínskom a pretína 20 tureckých provincií, pričom končí v Edirne na hraniciach s Gréckom, kde sa pripája na TAP. V súčasnosti má TANAP kapacitu 16 bcm ročne, z ktorých 6 bcm smeruje do Turecka, zvyšných 10 bcm pokračuje cez TAP. Po diskutovanom zvýšení kapacity by mal byť schopný prepravovať 31 bcm plynu ročne.
Kapacita TAP (cca 880 km z gréckeho Kipoi, cez Albánsko, Jadranské more až do talianskeho Meledugna), ktorým sa prepravuje plyn z Turecka do Európy, by sa mohla zvýšiť z 10 na 20 miliárd bcm. Doteraz však konzorcium TAP súhlasilo len s rozšírením kapacity na 11,2 miliardy m3 ročne do roku 2026, poznamenal spglobal.com.
Na prípadné zvýšenie kapacity dodávok plynu do Európy na 20 bcm ročne budú potrebné značné investície a azerbajdžanskí predstavitelia pri mnohých príležitostiach varovali, že tento cieľ nebude možné dosiahnuť, ak európski odberatelia plynu nepodpíšu nové dlhodobé zmluvy. Bayraktar v rozhovore uviedol, že bude tiež potrebné podporiť investície do prieskumu a ťažby, aby sa zabezpečil dostatok plynu na zdvojnásobenie dodávok do Európy, doplnil portál spglobal.com.
Turecku končia zmluvy, musí diverzifikovať
V súvislosti so širšími plánmi Turecka v plynárenskom sektore minister pripomenul, že Turecko bolo dlhé roky závislé najmä od dovozu z Ruska a Iránu. „Tieto dohody sa čoskoro skončia a my musíme nájsť iné zdroje plynu,“ povedal a zdôraznil, že je dôležité, aby Turecko diverzifikovalo svoje portfólio dodávok a zvýšilo konkurenciu na domácom trhu s plynom.
Ankara v súčasnosti pracuje na novej dohode s Azerbajdžanom o dovoze plynu z karabašského ropného a plynového poľa na základe principiálnej dohody o začatí dovozu v rokoch 2028 – 29, povedal podľa spglobal.com Bayraktar bez uvedenia ďalších podrobností.
Turecko tiež začalo v marci dovážať plyn z Turkménska na základe swapovej dohody s Iránom. „Tento rok dostaneme 1,3 bcm plynu z Turkménska cez Irán,“ konkretizoval Bayraktar a dodal, že Turecko v uplynulom desaťročí významne investovalo do novej plynárenskej infraštruktúry a jeho možnosti dovozu sa neobmedzujú len na plynovody.
„Zvýšili sme našu kapacitu spätného splyňovania LNG z 30 mil. m3/d na 160 mil. m3/d a ďalej ju zvýšime na 200 mil. m3 /d,“ vyčíslil minister a dodal, že Turecko v súčasnosti pokrýva približne 25 % svojich potrieb plynu práve z LNG.
Bayraktar podľa spglobal.com tiež zdôraznil záväzok Turecka rozvíjať svoje vlastné domáce zdroje. Ťažba z obrovského plynového poľa Sakarya v Čiernom mori v súčasnosti dosahuje približne 7 mil. m3 /d a tento mesiac sa zvýši na 9 mil. m3/d. Do tretieho štvrťroka 2026 dosiahne 20 mil. m3 /d a do roku 2028 40 mil. m3 /d, uzavrel turecký minister energetiky Alparslan Bayraktar.