Washington 11. apríla 2025 – Clá uvalené Spojenými štátmi na väčšinu krajín sveta, ktoré počas „dňa oslobodenia“ 2. apríla ohlásil prezident Donald Trump otriasli globálnou ekonomikou, viedli k prepadu akciových trhov a podľa niektorých názorov zvýšili riziko nielen obchodnej vojny, ale aj recesie. Tohtotýždňové pozastavenie ciel na tri mesiace by mohlo poskytnúť priestor na vyjednávanie o ich definitívnej výške, pričom do hry vstúpila aj možnosť znížiť ohlásené sadzby väčším odberom amerického exportu vrátane dodávok energií. Podľa niektorých názorov však efekt väčšieho odberu nemusí byť zásadný. Rôznym aspektom témy sa venovali agentúra Reuters a portál oilprice.com.
V stredu (9. 4.) došlo k zásadnému obratu, keď Trump ohlásil pozastavenie zavedených ciel na 90 dní pre väčšinu krajín a stanovenie ich úrovne počas tohto obdobia na 10 % (s výnimkou Číny, na ktorú USA uvalili aktuálne až 145 % sadzbu). Americká strana tvrdí, že nasledujúce tri mesiace chce využiť na vyjednávanie s jednotlivými krajinami o definitívnej výške colných bariér a deklarovala ochotu sa dohodnúť, ak sa protistrany zaviažu k väčšiemu odberu produkcie z USA, a to vrátane zemného plynu, ropy či uhlia. Niektoré krajiny, ako aj Európska únia naznačili v tomto smere určitú ústretovosť.
Portál oilprice.com pripomenul, že už v januári, krátko po nástupe do úradu začal Trump naliehať na EÚ, aby zvýšila nákup ropy a LNG z USA, ak sa chce vyhnúť clám na svoj dovoz. „Jediná vec, ktorú môžu rýchlo urobiť, je nakupovať našu ropu a plyn,“ povedal vtedy Trump s tým, že buď sa Únia k zaviaže k zvýšenému importu amerických energií, alebo USA vyrovnajú deficit vo vzájomnom obchode clami.
V súvislosti s aprílovým zavedením ciel už americký prezident konkretizoval svoju predstavu, keď žiadal, aby sa EÚ zaviazala k nákupu dodatočného amerického LNG v hodnote 350 miliárd USD, aby vymazala svoj obchodný prebytok s USA. „S EÚ máme deficit 350 miliárd dolárov a ten rýchlo zmizne,“ povedal Trump, ktorého citoval portál Politico. „Jedným zo spôsobov, ako môže ľahko a rýchlo zmiznúť, je, že od nás budú musieť kupovať našu energiu… môžu ju kúpiť, môžeme prebytku zraziť 350 miliárd dolárov za jeden týždeň. Musia nakupovať a zaviazať sa, že kúpia podobné množstvo energie,“ dodal americký prezident.
Reakcia EÚ
EÚ najprv v reakcii na americké clá na dovoz ocele a hliníka (z 25. marca) v stredu ohlásila odvetné clá vo výške 10 až 25 % na dovoz z USA od 15. apríla). Zameriavajú sa na výrobky v hodnote viac ako 20 miliárd eur vrátane sójových bôbov, motocyklov a kozmetických výrobkov. Zároveň deklarovala, že pracuje na svojej reakcii na Trumpove recipročné clá, ktoré pre EÚ stanovil vo výške 20 %, ako aj na clá vo výške 25 % na dovoz áut do USA.
Na pozastavenie amerických ciel následne (10. 4.) Únia reagovala rovnako, s tým, že chce dať šancu rokovaniam. „Je to dôležitý krok smerom k stabilizácii globálnej ekonomiky,“ povedala podľa agentúry TASR šéfka EK Ursula von der Leyenová a dodala, že jasné, predvídateľné podmienky sú nevyhnutné pre fungovanie obchodných a dodávateľských reťazcov. „To je dôvod, prečo som sa dôsledne zasadzovala za dohodu nula za nulu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi,“ vyhlásila. EÚ je podľa nej naďalej odhodlaná viesť „konštruktívne rokovania“ s USA s cieľom dosiahnuť „bezporuchový a vzájomne výhodný obchod“, doplnila podľa TASR.
Otázka dovozu LNG
LNG v spomínanej hodnote 350 miliárd dolárov sa približne rovná približne 40 miliónom ton tohto paliva, uviedol portál oilprice.com s tým, že celkový dovoz LNG do EÚ v minulom roku dosiahol podľa Eurostatu približne 75 miliónov ton. Z pravidelnej správy Európskej komisie o trhoch s plynom vyplýva, že USA boli aj v roku 2024 najväčším dodávateľom LNG do EÚ s podielom 45 %. Nasledovali Rusko (20 %), Katar (12 %), Alžírsko (8 %), Nigéria (5 %) a Nórsko (5 %).
Keďže EÚ prišla v posledných troch rokoch o zásadnú časť ruských potrubných dodávok plynu, naposledy po zastavení ukrajinského tranzitu o ďalších 15 bcm, je nútená spoliehať sa na zvýšené dodávky LNG. Zrejme aj preto prišla zmierlivá reakcia eurokomisára pre energetiku Dana Jorgensena.
Ten podľa portálu oilprice.com pre denník Financial Times povedal, že Európska únia je pripravená zaviazať sa k väčšiemu nákupu skvapalneného zemného plynu zo Spojených štátov, ak to prezidenta Trumpa upokojí a prinúti ho prehodnotiť clá na dovoz z EÚ. „Máme potenciál nakupovať viac skvapalneného zemného plynu z USA, ale samozrejme, musí to byť za podmienok, ktoré sú v súlade s našou [ekologickou] transformáciou,“ uviedol Jorgensen pre FT.
Zaujímavý je v tejto súvislosti názor generálneho tajomníka európskeho plynárenského združenia Eurogas Andreasa Gutha, ktorý zdôraznil strategický význam amerického LNG pre európske trhy s plynom. „Jednoznačne sme stále v situácii, keď Európa potrebuje pokračovať v diverzifikácii dovozu zemného plynu. „Kľúčovou výzvou pre Európu je, že potrebujeme uzavrieť viac zmlúv na dlhodobejšom základe, aby sme tieto dodávky pre Európu zabezpečili,“ dodal s tým, že práve clá sú jednou z prekážok, ktoré neprospievajú dlhodobému uzatváraniu zmlúv.
Dôvodom je najmä skutočnosť, že pri budovaní nových terminálov na vývoz LNG sú kritickými surovinami oceľ a hliník. Ak sú na ne zavedené clá, môže to mať vplyv na cenu terminálov na vývoz LNG, upozornil Guth v rozhovore pre Euractiv. „Takže pre realizátorov projektov je veľmi ťažké zabezpečiť dlhodobú jasnosť nákladov, čo je, samozrejme, ďalší prvok neistoty v už aj tak veľmi neistom prostredí, keď rokujete o nových zmluvách s týmito budúcimi vývoznými terminálmi,“ konštatoval Guth.
Nedostatok komodít a malý efekt?
Komentátor Clyde Russell pre agentúru Reuters pripustil, že väčší import ropy, plynu a uhlia z USA by mohol pomôcť viacerým krajinám pri vyjednávaní o clách. „Zrejmým problémom je, že ak sa každá krajina, ktorá chce uzavrieť dohodu s Trumpom, zaviaže nakupovať viac americkej energie, Spojeným štátom veľmi skoro dôjde kapacita na uspokojenie dopytu,“ upozornil Russell.
To podľa neho znamená, že odberatelia, ktorí sa rozhodnú skôr, môžu byť v skutočnosti tými, ktorí si zabezpečia dodávky energie z USA, a môžu získať určitú „páku“ pri rokovaniach s Trumpovou administratívou. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na Japonsko a Južnú Kóreu, veľkých dovozcov ropy, LNG a uhlia, ktorí majú s USA veľké obchodné prebytky a vyjadril pochybnosť, či by zvýšenie energetických dovozov v ich prípade tieto prebytky zásadne menilo.
Ak by Japonsko dokázalo zvýšiť nákup americkej ropy na 10 % svojho celkového dovozu, predstavovalo by to približne 80 mil. barelov ročne, čo by pri súčasnej cene približne 60 USD za americkú ropu West Texas Intermediate predstavovalo náklady vo výške približne 4,8 miliardy USD. Prebytok obchodnej bilancie Japonska s USA v roku 2024 predstavoval 68 miliárd USD, takže aj masívne zvýšenie dovozu americkej ropy by malo len malý vplyv, uviedol komentátor pre agentúru Reuters.
Pokiaľ ide o LNG, Japonsko v roku 2024 doviezlo 6,5 milióna ton z USA, čo predstavuje približne 9,6 % z celkového objemu 67,43 mil. ton. Vzhľadom na pomerne veľký podiel amerického LNG na japonskom dovoze, ktorý sa už teraz zvyšuje, by bolo ťažké ho výrazne zvýšiť, domnieva sa Russell.
Pri predpoklade, že by Japonsko zvýšilo podiel amerického LNG na svojom dovoze na 30 %, teda približne na 13,5 mil. ton, by to pri súčasnej spotovej cene ázijského LNG cca 13 USD za milión britských termálnych jednotiek predstavovalo hodnotu približne 9,13 mld. USD, pričom v roku 2024 sa predpokladá hodnota približne 4,39 miliardy USD. Opäť by to pomohlo znížiť obchodný prebytok so Spojenými štátmi, ale nie dramaticky, konštatoval Russell.
Ak by Japonsko mohlo zvýšiť svoj podiel amerického uhlia na 10 % svojho dovozu, malo by to hodnotu približne 1,5 mld. USD, vychádzajúc z ceny energetického uhlia 100 dolárov za tonu, inými slovami malú časť celkového prebytku obchodu s USA.
V sumáre, aj keby krajiny ako Japonsko zvýšili svoj dovoz amerických energetických komodít, znamenalo by to len malé zníženie ich obchodného prebytku s Washingtonom. A americkí vývozcovia energií by tiež rýchlo vyčerpali svoje kapacity, ak by sa o rovnakú taktiku pokúsilo niekoľko veľkých dovozcov súčasne, uzavrel pre agentúru Reuters Clyde Russell.