Brusel 16. júna 2025 – Európska únia sa vo svojich strategických dokumentoch týkajúcich sa klimatických cieľov a budúcnosti energetického systému výrazne spolieha na zelený vodík. Skutočnosť, že plány a predstavy môžu narážať na realitu, ukázala aj diskusia odborníkov na webinári organizovanom magazínom Hydrogen Insight. Tí okrem iného poukazovali na nákladový rozdiel v porovnaní s tradične vyrábaným vodíkom, potrebu zmlúv o zaistenom odbere a stimulov na strane dopytu, uviedol portál spglobal.com.
Výroba 10 miliónov ton zeleného vodíka na domácej pôde a dovoz ďalších 10 miliónov ton, všetko do roku 2030, je ambiciózny cieľ Európskej únie, ktorý zahrnula do plánu REPowerEU. Únia chce aj týmto spôsobom znížiť svoju závislosť od fosílnych palív a dekarbonizovať kľúčové sektory. Okrem budovania elektrolyzérov chce EÚ podporiť aj budovanie dedikovanej vodíkovej infraštruktúry, čiastočne prebudovaním existujúcich plynárenských sietí, čiastočne vybudovaním nových potrubí. Podporiť chce aj využívanie zeleného vodíka v mnohých, najmä ťažko dekarbonizovateľných sektoroch, ale napríklad aj v doprave.
Odborná verejnosť a účastníci trhu však poukazujú na viaceré výzvy, s ktorými sú pri napĺňaní ambicióznych cieľov konfrontovaní. Európsky priemysel zeleného vodíka okrem iného čelí pretrvávajúcej nákladovému rozdielu a chýbajúcemu dopytu, čo vedie k zmrazovaniu investícií a udržuje projekty v „čakacom režime“, uviedli podľa spglobal.com odborníci na minulotýždňovom webinári Hydrogen Insight.
Na fakt, že odlišný charakter jednotlivých projektov sťažuje veriteľom definovanie úrovne rizika, poukázala Hyung-Ja De Zeeuw, senior špecialistka na energetickú transformáciu v Rabobank. „Jedna vec, ktorú majú všetky vodíkové projekty spoločné, je to, ako veľmi sa od seba líšia,“ povedala De Zeeuw a okrem iných faktorov poukázal v tejto súvislosti na rôznorodosť modelov vlastníctva, geografie a zdrojov elektrickej energie. „Preto neexistuje ani konkrétna cena alebo úroková sadzba, ktorú by sme mohli stanoviť pre vodíkový projekt,“ konštatovala zástupkyňa Rabobank.
Na zabezpečenie financovania projektu, kde sa úvery splácajú z príjmov z prevádzky projektu, by dodávatelia potrebovali zmlúv o zaistenom odbere, „a to je podľa mňa jeden z veľkých problémov súčasnosti,“ pokračovala De Zeeuw.
Pri zhodnotení nálady v odvetví vodíka v ostatných rokoch sa účastníci diskusie zhodli, že trh čelí realite. „Prišli sme z takmer ignorantskej optimistickosti a teraz sme v údolí zúfalstva,“ povedala De Zeeuw s tým, že je potrebný „katalyzátor, ktorý nás z toho dostane.“
Podľa údajov S&P Global Commodity Insights je vo svete zrušených alebo pozastavených viac projektov, ako je počet tých v pokročilom štádiu plánovania, nieto ešte v štádiu konečného investičného rozhodnutia. Commodity Insights súčasne konštatuje, že záväzné objemy ešte nedosahujú ciele spotreby na rok 2030 v Európe. Hoci vysoké ceny uhlíka v Európe by mohli zvýšiť ochotu spotrebiteľov platiť, prémiové náklady na ekologické riešenia zostávajú prekážkou.
Nákladový rozdiel pretrváva
Pravidlá EÚ týkajúce sa zavádzania a noriem pre zelený vodík predstavujú prekážku, pretože zvýšili zložitosť, povedal Constantine Levoyannis, vedúci vládnych záležitostí v nórskej spoločnosti Nel, ktorá vyrába elektrolyzéry, ktorý poznamenal, že dokonalosť občas býva „nepriateľom dobra“.
Uvedená zložitosť však nie je nevyhnutne hlavnou prekážkou trhu, povedal Jonas Moberg, generálny riaditeľ priemyselného združenia Green Hydrogen Organisation. „Stále existuje nákladový rozdiel, ktorý nie je možné vyrovnať,“ vysvetlil s tým, že konkurencieschopnosť voči existujúcim palivám nie je dosiahnuteľná bez vyšších emisných emisných nákladov uvalených na konvenčný „šedý vodík“, ktorý sa vyrába zo zemného plynu.
Platts, súčasť Commodity Insights, 12. júna ocenil výrobu obnoviteľného vodíka na báze alkalickej elektrolýzy v Holandsku, podporenú zmluvami o nákupe obnoviteľnej energie, na 7,97 €/kg, v porovnaní s 2,73 €/kg v prípade šedého vodíka.
Emisné náklady v potenciálnych oblastiach použitia, ako je napríklad oceliarstvo, nie sú dostatočne vysoké, povedal Magnus Killingland, globálny vedúci segmentu pre vodík a udržateľné palivá v inžinierskej poradenskej firme DNV. Zemný plyn a šedý vodík sa stále efektívne používajú ako prechodné palivá pri prechode od uhlia v oceliarstve, zdôraznil Killingland. Okrem niekoľkých výnimiek bude podľa neho zelený vodík vždy drahší ako šedý bez znižovania emisií, dodal s tým, že šedý vodík sa „musí stať drahší“.
Ukončenie niektorých nezmyselných projektov bolo zdravé a dobré, poznamenal Moberg s odkazom na rad projektov, ktoré boli v posledných rokoch odložené, pretože ich ekonomika nezodpovedala realite trhu. „Existuje však aj mnoho dobrých projektov, ktoré sa neposúvajú dopredu,“ doplnil. Medzi prípady použitia, ktoré majú najväčšiu šancu, patrí podľa neho využívanie zeleného amoniaku ako paliva pre lodnú dopravu.
Potrebné stimuly
Hoci sú dôležité opatrenia v podobe povinného používania obnoviteľných palív a vyšších nákladov na emisie, účastníci diskusie poukázali aj na pretrvávajúcu potrebu stimulov, najmä na strane dopytu, uviedol spglobal.com.
EÚ podporuje projekty prostredníctvom programu Vodíkovej banky, v rámci ktorého môžu vývojári žiadať o dotácie. V druhom kole aukcie v máji bolo 12 projektom pridelených 992 miliónov eur na elektrolýzu s kapacitou viac ako 2,2 GW.
Očakáva sa, že tieto projekty, ktoré sa nachádzajú prevažne na Pyrenejskom polostrove a v severských krajinách a sú zamerané na odvetvia dopravy, chemického priemyslu a výroby amoniaku, vyprodukujú za 10 rokov približne 2,2 milióna ton obnoviteľného vodíka, čím sa zabráni emisiám viac ako 15 miliónov ton CO2, vyčíslil spglobal.com.
Pokiaľ ide o náladu investorov, Európa by mohla profitovať zo zníženého záujmu o zelený vodík v USA, uviedla De Zeeuw. „Investície v USA vo všeobecnosti klesajú z dôvodu volatility,“ povedala.
Bidenova administratíva v rámci zákona Inflation reduction act (IRA), konkrétne v sekcii 45V Clean Hydrogen Production Tax Credit zaviedla finančnú podporu čistého vodíka odstupňovanú až do výšky 3 USD/1 kg vodíka. Tú si podľa českej vodíkovej platformy HYTEP mohli výrobcovia odpísať z daní, a to po dobu až 10 rokov od spustenia výroby, v prípade, že stihli projekt spustiť do konca roku 2032. Závody mohli o dotáciu žiadať, pokiaľ u nich začala výstavba až po 29. januári 2023. Tzv. kvalifikovaný čistý vodík bol legislatívne vydefinovaný ako ten, ktorého výroba neemituje viac ako 4 kg CO2 na 1 kg vodíka, pričom sa vyrobí v USA alebo v ich teritóriách. Čím nižšie emisie vyrobeného vodíka, tým vyššiu mieru podpory mohol výrobca získať, uviedol HYTEP.
Nová republikánska administratíva pod vedením Donalda Trumpa však 45V zrušila. De Zeeuw si preto myslí investori do zeleného vodíka v Európe by mali z vývoja v USA profitovať nielen pre zrušenie týchto daňových úľav, ale aj pre pocit väčšej stability v porovnaní s USA, uzavrel portál spglobal.com.