Štrasburg 17. júna 2025 – Európska komisia navrhla postupné ukončenie dovozu ruského plynu a ropy do EÚ do konca roka 2027 na základe legislatívneho návrhu, ktorý nadväzuje na cestovnú mapu REPowerEU, prijatú minulý mesiac. Komisia tvrdí, že zákaz ukončí vystavenie EÚ trhovým a ekonomickým bezpečnostným rizikám v dôsledku závislosti od ruských fosílnych palív a v konečnom dôsledku a posilní energetickú nezávislosť a konkurencieschopnosť Únie. Viaceré členské štáty, najmä však Slovensko a Maďarsko plán EK odmietli s poukázaním na ohrozenie energetickej bezpečnosti a možné zvýšenie cien.
„Legislatívny návrh stanovuje celoeurópsky plán na postupné a dobre koordinované ukončenie dovozu ruského plynu v duchu solidarity a zároveň na pokračovanie v prechode na čistú energiu,“ uviedla EK. Jej dnešný návrh bol podľa nej navrhnutý tak, aby zachoval bezpečnosť dodávok energie v EÚ a zároveň obmedzil akýkoľvek vplyv na ceny a trhy, ako sa vysvetľuje v sprievodnej analýze.
Zostávajúce objemy ruského plynu je podľa EK možné postupne nahradiť bez významného vplyvu na hospodárstvo alebo rizika pre bezpečnosť dodávok, a to vďaka dostatku alternatívnych dodávateľov na svetovom trhu s plynom, dobre prepojenému trhu EÚ s plynom a dostatku dovoznej infraštruktúry v EÚ.
Návrh obsahuje ochranné opatrenia, ktoré reagujú na realitu trhov s plynom a zároveň poskytujú podnikom solídny právny rámec, tvrdí Komisia. Postupné vyraďovanie ruských fosílnych palív má byť podľa nej významným príspevkom k cieľom Kompasu konkurencieschopnosti, Dohody o čistom priemysle a Akčného plánu pre cenovo dostupnú energiu, ktoré zdôraznili, ako čistejší a nezávislý energetický systém pomáha oživiť hospodárstvo a zároveň podporuje ambície Európy v oblasti dekarbonizácie.
Postupné a koordinované postupné ukončenie používania ruských fosílnych palív
Navrhované nariadenie stanovuje postupné ukončenie používania plynu z plynovodov a skvapalneného zemného plynu (LNG) pochádzajúceho z Ruskej federácie alebo priamo alebo nepriamo z nej vyvážaného. Predstavuje tiež opatrenia na uľahčenie úplného zastavenia dovozu ruskej ropy do konca roka 2027. Členské štáty budú podľa EK povinné predložiť diverzifikačné plány s presnými opatreniami a míľnikmi na postupné ukončenie dovozu ruského plynu a ropy.
„V rámci plánovaného postupného zákazu dovozu bude dovoz ruského plynu na základe nových zmlúv zakázaný od 1. januára 2026. Dovoz na základe existujúcich krátkodobých zmlúv bude zastavený do 17. júna 2026, s výnimkou plynu dodávaného potrubím do vnútrozemských krajín a spojeného s dlhodobými zmluvami, ktorý bude povolený do konca roka 2027. Dovoz na základe dlhodobých zmlúv bude zastavený do konca roka 2027,“ konkretizovala Komisia.
Zakázané budú podľa nej aj dlhodobé zmluvy o službách terminálov LNG pre zákazníkov z Ruska alebo kontrolovaných ruskými podnikmi. Tým sa má zabezpečiť, že kapacita terminálov bude môcť byť presmerovaná na alternatívnych dodávateľov, čo v konečnom dôsledku zvýši odolnosť energetických trhov.
Tento postupný prístup pomôže účinne zastaviť dovoz ruského plynu, pričom sa obmedzia možné vplyvy na ceny energie v Únii a zabráni sa akémukoľvek riziku pre bezpečnosť dodávok. Komisia deklaruje, že bude členské štáty podporovať počas celého procesu. Spolu s Agentúrou EÚ pre spoluprácu energetických regulačných orgánov (ACER) bude pozorne sledovať pokrok a vplyv postupného ukončenia dovozu ruského plynu a ropy. „
V prípade ohrozenia bezpečnosti dodávok jedného alebo viacerých členských štátov môže Komisia prijať potrebné núdzové opatrenia,“ uviedla exekutíva EÚ.
Ustanovenia na zvýšenie transparentnosti, monitorovania a vysledovateľnosti ruského plynu na trhoch EÚ podľa nej podporia účinné vykonávanie zákazu dovozu.
„Podľa navrhovaného nariadenia budú spoločnosti, ktoré majú zmluvy o dodávkach ruského plynu, povinné poskytovať informácie Komisii. Okrem toho dovozcovia ruského plynu budú musieť colným orgánom poskytovať všetky potrebné informácie potvrdzujúce trasu dovezeného plynu od jeho skutočného pôvodu až po miesto dovozu do Únie,“ uviedla EK.
Navrhované nariadenie bude podliehať legislatívnemu procesu spolurozhodovania, čo znamená, že o jeho prijatí bude rozhodovať Európsky parlament a Rada. Prijatie v Rade bude vyžadovať kvalifikovanú väčšinu. Komisia deklaruje, že bude naďalej veľmi úzko spolupracovať s členskými štátmi na diverzifikácii a zlepšovaní infraštruktúry, najmä s tými, ktoré sú najviac postihnuté.
R. Fico: Slovensko nebude so zákazom súhlasiť
Slovensko nebude súhlasiť s návrhom na úplné zastavenie dodávok energetických surovín z Ruska do EÚ. Je to nezmyselný, ideologický a škodlivý návrh, ktorý by v SR mohol znamenať zvýšenie cien plynu pre domácností o 30 až 50 %. Uviedol to premiér Robert Fico po stretnutí s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou. Informovala o tom agentúra TASR.
„V praxi to bude znamenať nárast cien pre domácnosti. Hovorím to úplne bez akýchkoľvek okolkov. My rátame s vyššími tranzitnými poplatkami v Európe, rátame s vyššou cenou komodity. My musíme rátať, že slovenské domácnosti budú ohrozené zvýšením ceny plynu o 30 až 50 %. A pýtam sa aj vás, ako tu stojíte, či ste pripravení toto urobiť kvôli Ukrajine? Ja nie,“ vyhlásil predseda vlády.
Plyn, ktorý v súčasnosti prichádza v malých objemoch z Ruska, je podľa neho rozdielový a stabilizuje ceny plynu v Európe. „Pokiaľ tento plyn bude zastavený, bude nielen nárast komodity, bude nárast tranzitných poplatkov, ale tým, že sme teraz na konci rúry a nie na začiatku, sa môže stať, že nebude ani dostatok komodity,“ domnieva sa Fico.
Slovensku tiež podľa neho hrozí medzinárodná arbitráž. S ruským Gazpromom má podpísanú dlhodobú zmluvu o dodávkach plynu v hodnote okolo 20 miliárd eur. Ak ju v roku 2028 prestaneme plniť, môžu nás predstavitelia tejto spoločnosti žalovať a požadovať náhradu v miliardách.
„Môžem vám oznámiť, že veľvyslanec Slovenskej republiky pri EÚ dostal jasný pokyn, aby žiadal odklad hlasovania o sankciách, pokiaľ nebude tento problém vyriešený. Pretože nemáme žiadne odpovede, ktoré sa týkajú kompenzácií, nemáme žiadne odpovede, ktoré sa týkajú prípadných právnych sporov, nemáme žiadne odpovede, pokiaľ ide o garantovanie toho, že reálne Slovensko bude mať dostatok plynu, ktorý potrebujeme,“ zdôraznil podľa TASR premiér.
Pozícia Maďarska a Rakúska
Okrem Slovenska prejavilo zásadný nesúhlas so zákazom dovozu ruských energií Maďarsko „Energetická politika je v národnej kompetencii a ohrozuje to našu suverenitu a energetickú bezpečnosť,“ uviedol maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó v príspevku na sieti X. Maďarsko aj Slovensko spoločne vetovali spoločné vyhlásenie Rady k energetickej bezpečnosti, ktoré chceli prijať ministri energetiky v pondelok (16. 6.) v Bruseli.
Rakúski predstavitelia zas deklarovali, že EÚ by mala byť otvorená obnoveniu dovozu ruského plynu, ak dôjde k mieru medzi Ruskom a Ukrajinou. „Systematicky zvážime všetky návrhy a potom sa rozhodneme o našom postoji,“ povedala v pondelok štátna tajomníčka pre energetiku Elisabeth Zehetnerová na margo pripravovaných návrhov. „Je však už teraz jasné, že keď vojna konečne skončí, mali by sme to zohľadniť v našom hodnotení situácie,“ dodala.
V podobnom duchu ako Zehetnerová sa vyjadril rakúsky minister hospodárstva Wolfgang Hattmannsdorfer, uviedla agentúra TASR. „Viaceré krajiny už z rôznych dôvodov oznámili obavy. Španielsko, Belgicko, Francúzsko, Maďarsko, Slovensko a tiež Rakúsko, pretože som pevne presvedčený, že sa musíme vyhnúť závislostiam, a preto si musíme nechať otvorené všetky možnosti, keď sa vojna skončí alebo ak dôjde k zmene moci v Rusku,“ povedal minister za Rakúsku ľudovú stranu s tým, že stojí bezpodmienečne na strane Ukrajiny a že mier možno dosiahnuť len „za účasti Ukrajiny a po dohode s Ukrajinou“. Zároveň platí, že stabilné ceny energií musia byť vždy v centre pozornosti Rakúska, zdôraznil.
Rakúske ministerstvo však podľa portálu Euractiv neskôr poprelo, že by krajina zvažovala obnovenie dovozu ruského plynu. Doplnilo, že zákaz by vyslal „správny signál“ Moskve. Zdôraznilo však súčasne, že energetická politika znamená, že „aj v budúcnosti musia byť zabezpečené dostupné ceny energie“.
Pred predstavením legislatívneho návrhu Rakúsko nastolilo viacero otázok, napríklad, či bude do roku 2027 hotová alternatívna infraštruktúra, ako úplné embargo ovplyvní ceny elektriny a plynu a ako zabezpečiť sledovanie plynu do Ruska. Zehetnerovej úrad sa tiež opýtal, „aké možnosti zostanú EÚ otvorené po možnom skončení vojny“.