Londýn 21. júla 2025 – Zemný plyn zostáva naďalej nepostrádateľnou základnou súčasťou moderných energetických systémov pre svoju úlohu pri výrobe elektriny, vo vykurovaní a priemysle, a to napriek pokračujúcemu tlaku na dekarbonizáciu. Podľa portálu oilprice.com o tom svedčia aj údaje, ktoré zhromaždil Štatistický prehľad svetovej energetiky z dielne Energy Institute. Celosvetová produkcia a spotreba zemného plynu dosiahli v roku 2024 rekordnú úroveň, pričom USA sú lídrom v produkcii aj vo vývoze LNG, zatiaľ čo krajiny mimo OECD, najmä v Ázii, sú motorom rastu spotreby. Významný nárast celosvetového vývozu LNG, ktorý sa od roku 2010 strojnásobil, transformoval globálnu dynamiku plynu diverzifikáciou dodávateľov na piatich kontinentoch, čím vznikol likvidnejší a flexibilnejší trh, konštatuje oilpirce.com.

V roku 2024 sa celosvetová produkcia plynu zvýšila o 1,2 % na 4124 miliárd metrov kubických (bcm). Štyrmi najväčšími producentmi boli USA, Rusko, Irán a Čína, ktorí spolu tvorili 53 % celkovej celosvetovej produkcie. Európska produkcia pokračovala v štrukturálnom poklese, keď v porovnaní s rokom 2023 klesla o 3,4 %, najmä v dôsledku poklesu v Nórsku, Spojenom kráľovstve a Holandsku.

V roku 2024 dosiahla celosvetová produkcia zemného plynu rekordných 11, 27 bcm za deň. Samotné Spojené štáty sa na tom podieľali 25 %, pričom vyprodukovali tesne pod 2,83 bcm denne. To znamenalo mierny pokles oproti rekordnej produkcii v roku 2023, ale stále to bolo viac ako päťnásobok produkcie Kanady, jej najbližšieho severoamerického konkurenta. Veľká časť tejto produkcie pochádza z bridlicovej revolúcie spred približne 20 rokov, ktorá USA premenila na najväčšieho producenta zemného plynu na svete a nakoniec aj na najväčšieho vývozcu LNG na svete.

Rusko, ktoré USA v roku 2011 predbehli na prvom mieste medzi producentmi plynu, zostalo v roku 2024 druhým najväčším producentom na svete s produkciou 1,72 bcm denne. Tento údaj však zostáva pod úrovňou pred sankciami, keďže export do Európy sa znížil a plynovodné projekty čelia oneskoreniam. Moskva sa pokúsila preorientovať na ázijské trhy, ale logistické a politické prekážky spomalili pokrok, uviedol oilprice.com s odkazom na správu Energy Institute.

Medzi ďalších najväčších producentov podľa nej patria Irán a Katar, ktoré zostávajú kľúčovými hráčmi na Blízkom východe s produkciou približne 0,71, resp. 0,48 bcm/d.

Čína, ktorej domáca produkcia plynu sa za posledné desaťročie zdvojnásobila, dosahuje v súčasnosti 0,65 bcm/d, keď sa snaží nahradiť uhlie čistejšími alternatívami.

Austrália s 0,40 bcm/d si vybudovala vedúcu pozíciu v oblasti LNG, hoci budúci rast môže byť obmedzený starnúcimi ložiskami a regulačným tlakom.

Príspevok Afriky je v porovnaní s uvedenými skromný. Lídrom je Alžírsko s 0,26 bcm, nasledované Egyptom a Nigériou. Infraštruktúrne prekážky a nedostatočné investície obmedzili širší potenciál kontinentu, konštatoval oilprice.com na základe dát Energy Institute.

Poukazuje tiež na skutočnosť, že za posledné desaťročie viac ako polovica globálneho rastu produkcie zemného plynu pochádzala z krajín OECD, hoci produkcia v EÚ klesla o dve tretiny. To podčiarkuje, že napriek globálnemu úsiliu o prechod na OZE krajiny naďalej hľadajú flexibilné zdroje energie, ktoré vyvažujú cenovú dostupnosť s nižšou uhlíkovou náročnosťou.

Spotreba: Ázia rastie, OECD sa stabilizuje

Celosvetový dopyt po plyne sa v roku 2024 vrátil k rastu a vzrástol o 2,5 % (101 bcm), čo je viac ako dvojnásobok úrovne zaznamenanej v roku 1990.Polovicu rastu dopytu zabezpečil región Ázie a Tichomoria, na čele s Čínou, Japonskom a Indiou. Európa zaznamenala mierne oživenie, keď dopyt vzrástol o 6 bcm na 469 bcm, čo bolo prvé zvýšenie od roku 2021.

Spojené štáty zostávajú najväčším spotrebiteľom na svete s 2,46 bcm/d, čo predstavuje približne 22 % celosvetového dopytu v roku 2024. Rusko je na druhom mieste s 1,30 bcm/d, hoci v poslednom desaťročí došlo k spomaleniu rastu.

Čína je na treťom mieste, pričom jej spotreba sa za posledných 10 rokov viac ako zdvojnásobila a dosiahla 1,90 bcm/d. Odzrkadľuje to rýchlu industrializáciu a snahu vlády znížiť znečistenie ovzdušia odklonením rastu od uhlia, poznamenal portál oilprice.com s odvolaním sa na správu Energy Institute

Medzi ďalších významných spotrebiteľov patria Irán s 0,68 bcm denne, prevažne na domáce použitie. Nasledujú Kanada a Saudská Arábia s cca 0,34 bcm/d, prevažne na petrochemické výrobky a výrobu elektriny, Japonsko a Nemecko tesne pod 0,25 bcm/d, pričom obidve krajiny vykazujú známky poklesu v dôsledku zavádzania opatrení na zvýšenie efektívnosti a rozmachu OZE. India spotrebovala v roku 2024 0,19 bcm plynu denne, s postupným nárastom spotreby najmä v sektore hnojív a energetiky.

Z regionálneho hľadiska Ázia a Tichomorie takmer dobehli Severnú Ameriku v celkovej spotrebe. V roku 2024 tento región predstavuje 23,6 % celosvetového dopytu, pričom vedú Čína, India a Japonsko. Krajiny OECD stále tvoria viac ako 43 % celkovej spotreby, ale od roku 2018 tam nedošlo k žiadnemu celkovému rastu.

Dokonca aj Afrika, ktorá bola dlho menej významným hráčom v dopyte po plyne, začína rásť. Krajiny ako Alžírsko a Egypt zaznamenávajú silnejší rast, a to vďaka lepšiemu prístupu k energii a miestnemu rozvoju zdrojov plynu, upozornil oilprice.com. Údaje podľa portálu hovoria za všetko: za posledné desaťročie 74 % z rastu celosvetového dopytu na úrovni 1,98 bcm denne pochádzalo z krajín, ktoré nie sú členmi OECD, čo je obrat oproti začiatku 21. storočia, keď expanziu poháňal rozvinutý svet.

LNG: prelomová zmena

Ak existuje jeden segment, ktorý v poslednom desaťročí zmenil globálnu dynamiku trhu so zemným plynom, je to LNG, poznamenal portál oilprice.com V roku 2024 dosiahol globálny vývoz LNG takmer 546 bcm, čo je trojnásobok oproti roku 2010.

Spojené štáty sú v súčasnosti svetovým lídrom v exporte LNG, pričom v roku 2024 vyviezli 115 bcm, resp. viac ako 0,31 bcm/d.

Katar, dlhoročný svetový líder, bol v roku 2024 na druhom mieste s 0,29 bcm/d. Hoci sa objem jeho vývozu ustálil, Katar výrazne investuje do rozširovania kapacít a v najbližších rokoch by mohol získať späť svetový primát. Austrália je tesne za ním, rovnako s 0,29 bcm/d, ale čelí poklesu ťažby zo zrelých polí. Tieto tri krajiny spolu predstavovali 60 % celkového globálneho vývozu LNG.

Medzi ďalších významných vývozcov v roku 2024 patrili Rusko s 0,12 bcm denne, limitované sankciami a pomalým rozvojom infraštruktúry, ďalej Nigéria a Alžírsko, spoločne cca 0,14 bcm denne.

Vývoz LNG z USA do Európy klesol oproti roku 2023 o 16 bcm, pričom väčšina tohto poklesu  bola presmerovaná do ázijsko-tichomorskej oblasti.

Čína zvýšila dovoz LNG v roku 2024 o 7 % a zostala najväčším dovozcom LNG, pričom viac ako tretina jej dovozu pochádzala z Austrálie. Samotný región Ázie a Tichomoria zodpovedal za 69 % celého dovozu LNG, pričom Čína predstavovala jednu tretinu tohto dovozu. Dovoz LNG do Európy v roku 2024 klesol o 21 %, napriek tomu sa dovoz LNG do Európy z Ruskej federácie mierne zvýšil na 21,4 bcm.

Zrejme najdôležitejším poznatkom je to, ako sa obchod s LNG posunul od niekoľkých kľúčových producentov k širokej škále dodávateľov na piatich kontinentoch. Táto diverzifikácia vytvorila likvidnejší a flexibilnejší trh s plynom, konštatoval oilprice.com.

Potrubný plyn

Štatistický prehľad Energy Institute tiež uviedol, že globálny obchod s plynom prostredníctvom plynovodov vzrástol prvýkrát od roku 2021, a to o 43 bcm, čo bolo spôsobené zvýšeným vývozom Ruska (+22%), a to do Európy, ktorý vzrástol o 6 bcm, do susedných krajín SNŠ (8 bcm) a do Číny (5 bcm).

Európa je najväčším hráčom v globálnom obchode prostredníctvom plynovodov, zodpovedným za 40 % globálneho dovozu a 20 % vývozu. Nórsko zostáva najväčším dodávateľom potrubného plynu pre svoje európske partnerské krajiny, ktorým dodáva viac ako polovicu ich dovozu cez plynovody.

Významnú pozíciu má obchod s potrubným plynom naďalej v Severnej Amerike, pričom USA a Kanada vyvážajú 91, resp. 88 bcm. Zhruba 70 % vývozu USA potrubím smerovalo do Mexika a zvyšných 30 % do Kanady, uviedol vo svojej správe v Londýne sídliaci Energy Institute, profesijná organizácia pre inžinierov a ďalších odborníkov v oblasti energetiky.