Brusel 28. júla 2025 – Prijímanie rôznych legislatívnych opatrení stanovujúcich pravidlá a rámce súvisiace s cieľmi v oblasti klímy či sociálnej zodpovednosti zo strany Európskej únie môže mať svoje nezamýšľané dôsledky a predstavovať riziká, napríklad aj v oblasti energetickej bezpečnosti. Jedným z príkladov je smernica o náležitej starostlivosti v oblasti trvalej udržateľnosti podnikov (CSDDD) zaväzujúcej veľké podniky prijať obchodné modely, ktoré sú v súlade s ľudskými právami a udržaním globálnej teploty na úrovni 1,5 °C oproti predindustriálnej úrovni, ako sa uvádza v Parížskej klimatickej dohode. Katar, jeden z troch najväčších svetových vývozcov skvapalneného zemného plynu (LNG), opäť pohrozil zastavením jeho dodávok do Európy, ak sa bude smernica uplatňovať v súčasnej podobe. Téme sa venoval český portál Echo24.
Už začiatkom decembra minulého roku katarský minister energetiky a šéf spoločnosti Qatar Energy Saad al-Kábí vyhlásil, že Európska únia by mala dôkladne preskúmať smernicu CSDDD, ktorá bude od väčších spoločností pôsobiacich v bloku vyžadovať rešpektovanie klimatických cieľov EÚ, ako aj kontrolu, či ich dodávateľské reťazce nevyužívajú nútenú prácu, a v prípade, že tak robia, konať a prijať opatrenia. V prípade, že by spoločnosti smernici nevyhoveli, riskujú pokutu na úrovni až 5 % svojich celkových celosvetových príjmov, dodal al-Kábí s tým, že to spôsobí ďalekosiahle komplikácie a poškodí európske spoločnosti, ako aj firmy, ktoré v Únii pôsobia.
„Takže môj odkaz Európe a EK znie: hovoríte nám, nechceme váš LNG do EÚ? Pretože ja určite nebudem dodávať do EÚ LNG, aby som podporil jej dopyt po energii a potom budem penalizovaný tým, že časť mojich príjmov z celého sveta budú smerovať do EÚ. Tu niečo nie je v poriadku,“ povedal.
Katarský investičný úrad, štátny fond s odhadovanou hodnotou 510 miliárd dolárov, a ďalší inštitucionálni investori zvážia investovanie inde, aby sa vyhli sankciám, varoval al-Kábí. Ekonomiky EÚ „nie sú na tom najlepšie, takže potrebujú priame zahraničné investície a potrebujú podporu,“ upozornil. Rovnako razantne sa neskôr vyjadril aj pre denník Financial Times. „Ak sa ukáže, že predajom do Európy prídem o 5 % svojich príjmov, potom už do Európy nepôjdem,“ povedal a zdôraznil, že tieto straty by mali výrazný vplyv aj na katarskú ekonomiku.
Európska únia koncom februára tohto roku reagovala na obavy Kataru legislatívnym návrhom, ktorý mal podľa nej zmierniť požiadavky vyplývajúce zo smernice CSDDD. Výsledkom návrhu mala byť zmena a doplnenie smernice tak, aby sa od firiem vyžadovalo len „prijatie“ prechodného plánu na zmiernenie zmeny klímy s vykonávacími opatreniami s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. Európska komisia navrhla vypustiť slová „uviesť do praxe“ ako povinnosť pre plány prechodu, ktoré zahŕňajú aj cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.
Problém pokračuje
Snaha EÚ o zmiernenie smernice a katarských obáv zjavne nebola úspešná. Ako píše portál echo24.cz s odvolaním sa na informácie nemeckého denníka Die Welt, Katar opäť hrozí Európskej únii úplným zastavením dodávok, pokiaľ Brusel nezmäkčí svoje klimatické predpisy. V listoch adresovaných jednotlivým vládam členských štátov Katar vyzval na zmenu novej smernice v opačnom prípade štátna spoločnosť QatarEnergy zváži stiahnutie sa z európskeho trhu.
Výhrady Kataru mieria konkrétne na článok 22 smernice CSDDD, ktorý ukladá firmám okrem iného povinnosť rešpektovať klimatické ciele EÚ v celom svojom dodávateľskom reťazci. Katarský minister energetiky Saad al-Kábí uviedol, že je táto požiadavka v rozpore s právom každého štátu stanoviť si vlastnú klimatickú politiku, ako to umožňuje Parížska dohoda, píše echo24.cz.
V liste z 21. mája adresovanom belgickej vláde Katar varuje, že pokiaľ nebude smernica upravená, bude „vážne zvažovať presun exportu LNG a ďalších produktov na alternatívne trhy mimo EÚ, ktoré ponúkajú stabilnejšie a ústretovejšie podnikateľské prostredie“. Krajina zároveň kritizuje „vysoké pokuty a hrozbu občianskoprávnej zodpovednosti“ pri nesplnení podmienok, ktoré podľa nej ohrozujú schopnosť QatarEnergy plyn do Európy vôbec dodávať, uviedol Echo24.
Die Welt napísal, že Európska komisia potvrdila prijatie listu od Kataru dostala, s tým, že podľa expertov by prípadné zastavenie dodávok výrazne skomplikovalo plány EÚ na úplné ukončenie dovozu ruského plynu do roku 2028 a mohlo by viesť aj k zvýšeniu cien energií na kontinente.
Prekážky predstavuje aj ďalšia legislatíva
Európske plynárenské združenie Eurogas v pozičnom dokumente pre konkurencieschopný európsky rámec bezpečnosti dodávok z 13. marca 2025 upozornilo, že problémom pre dodávateľov plynu do Európy, ako je Katar, môže predstavovať problém aj ďalšia smernica EÚ o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD).
Naopak, pre dodávateľov LNG z USA zas predstavujú prekážku metánové pravidlá EÚ. Ministerstvo energetiky USA a americká Agentúra na ochranu životného prostredia už za predchádzajúcej administratívy prezidenta Joea Bidena koncom decembra 2024 požiadali EK, aby začala dialóg o regulačnej rovnocennosti v rámci metánového nariadenia, pričom ju označili za nevyhnutnú na zabezpečenie nepretržitých, spoľahlivých a stabilných dodávok plynu do Európy.
Americké úrady tak reagovali na schválenie legislatívy (máj 2024), ktorá od roku 2030 stanovuje limity metánových emisií na dovoz ropy a plynu do Európy, nútiace medzinárodných dodávateľov znížiť úniky metánu. Konkrétne, americká strana žiadala, aby sa nariadenia jej Agentúry pre ochranu životného prostredia považovali za „ekvivalentné“ nariadeniam EÚ, ktorých povinnosť vykazovať metánové emisie nadobudla účinnosť od roku 2025.
Podľa očakávaní pokračuje v tomto úsilí aj nová americká administratíva pod vedením prezidenta Donalda Trumpa, ktorá od začiatku deklarovala nesúhlas s viacerými klimatickými politikami v USA, pričom viaceré z nich zvrátila, ako aj v EÚ. Americká strana napríklad žiada Úniu, aby zabezpečila, že jej metodiky merania, nahlasovania a overovania (MRV- measurement, reporting, verification) týkajúce sa metánu nebudú predstavovať prekážku pre americký LNG, uviedla v máji úradujúca námestníčka ministra zahraničných vecí USA pre energetické zdroje Laura Lochman. Terminály LNG v USA majú problémy s preukázaním rovnocennosti s pravidlami MRV, pretože na rozdiel od mnohých globálnych projektov LNG získavajú plyn z plynovodov napojených na viaceré polia.
„Dajte odvetviu čas na to, aby vyriešilo aj niektoré z týchto otázok sledovateľnosti, pretože bude trvať niekoľko rokov, kým sa dokáže dostať do tohto bodu a vypracovať metodiku rovnocennosti,“ povedala Lochman na podujatí s európskymi predstaviteľmi, ktoré zorganizovala priemyselná skupina LNG Allies.
Georges Tijbosch, generálny riaditeľ spoločnosti MiQ, ponúkol optimistickejší časový rámec a uviedol, že spoločnosti by mohli vypracovať „sledovateľnosť“ molekúl amerického plynu a splniť nariadenia EÚ v priebehu niekoľkých mesiacov.
Európski predstavitelia naznačili, že sú otvorení hľadaniu riešenia, keďže sa snažia ukončiť nákupy ruského plynu do konca roka 2027. Tvrdia však, že chcú naďalej zameriavať na znižovanie emisií metánu, ktorý je silným skleníkovým plynom. Trump už pritom začal rušiť obmedzenia týkajúce sa metánových emisií. „Chápeme, že máte v porovnaní s nami iný dodávateľský reťazec a že je dôležité, aby sa táto otázka vyriešila tak, aby sa americké spoločnosti vyhli akýmkoľvek ťažkostiam s týmito nariadeniami,“ povedala na podujatí holandská veľvyslankyňa v USA Birgitta Tazelaar s tým, že pre Holandsko a Európu je veľmi dôležité, aby sa metánové emisie znížili.