Peking 3. septembra 2025 – Rusko a Čína podpísali memorandum o výstavbe plynovodu Power of Siberia 2, ktorý by mal do Číny dodávať 50 miliárd kubických metrov ruského plynu z arktickej oblasti Jamal. V utorok (2. 9.) to oznámila ruská štátna plynárenská spoločnosť s tým, že zúčastnené strany, za Čínu spoločnosť CNPC – sa zatiaľ nedohodli na cenových otázkach jedného z najdrahších plynárenských projektov na svete. Kým podľa niektorých analytikov ide o významný bod obratu v energetickej geopolitike, iní považujú podpísaný dokument za ďalšiu deklaráciu zámeru oboch strán. Téme sa venovali agentúra Reuters a portál moscowtimes.com.
„Dnes bolo podpísané právne záväzné memorandum o výstavbe plynovodu Power of Siberia 2 a tranzitného plynovodu Sojuz-Vostok cez Mongolsko,“ povedal generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller. Sojuz – Vostok je navrhnutý ako časť plynovodu Power of Siberia 2, ktorý prechádza Mongolskom.
Cena plynu dodávaného cez plynovod – jeden z kľúčových faktorov pre pochopenie nákladov na výstavbu plynovodu a rozdelenie týchto nákladov medzi zúčastnené strany – bude dohodnutá osobitne, uviedol Miller podľa štátnej tlačovej agentúry TASS.
Podľa Millera však bude nižšia ako cena, ktorú Gazprom účtuje európskym odberateľom, vzhľadom na veľké vzdialenosti a terén, cez ktorý sa musia plynovody vybudovať.
Výstavba plynovodu z rozsiahlych ložísk Bovanenkovo a Charasavej v severnom Rusku cez divokú prírodu Sibíri do Mongolska a ďalej do Číny by mala byť najväčším a kapitálovo najnáročnejším plynárenským projektom na svete, uviedol Miller.
Zatiaľ nie je jasné, kto plynovod vybuduje, dodala agentúra Reuters.
Miller podľa nej ruským spravodajským agentúram tiež povedal, že bola dosiahnutá dohoda o zvýšení dodávok cez existujúci plynovod Power of Siberia, ktorý vedie z východnej Sibíri do Číny, z 38 bcm na 44 bcm ročne. Gazprom dodáva zemný plyn do Číny cez tento 3000 km dlhý plynovod na základe 30-ročnej zmluvy v hodnote 400 miliárd dolárov, ktorá bola uzavretá na konci roka 2019.
V roku 2024 vývoz plynu cez túto trasu predstavoval cca 31 bcm a v tomto roku sa počíta s dosiahnutím plánovanej kapacity 38 bcm, dodala agentúra Reuters.
V februári 2022 Čína tiež súhlasila s nákupom až 10 bcm plynu ročne do roku 2026-2027 prostredníctvom plynovodu z ostrova Sachalin na Ďalekom východe Ruska. Miller v tejto súvislosti uviedol, že bola dosiahnutá dohoda o zvýšení dodávok plynu cez túto trasu z 10 na 12 bcm ročne.
Agentúra Reuters pripomenula, že podľa vyhlásení Kremľa je Čína teraz najväčším obchodným partnerom Ruska, najväčším odberateľom ruskej ropy a ruského plynu, druhým najväčším odberateľom ruského uhlia a tretím najväčším odberateľom ruského LNG.
Rusko sa začalo viac orientovať na dodávky plynu východnému susedovi po spustení invázie na Ukrajinu, ktorej dôsledkom bola aj strata pozície najväčšieho dodávateľa plynu na európsky trh, kam Moskva v rokoch 2018-18 dodávala rekordných 177 bcm ročne.
Ruský plyn teraz predstavuje len 18 % európskeho dovozu, kým v roku 2021 to bolo 45 %, uviedla agentúra Reuters s tým, že EÚ plánuje do roku 2027 úplne odísť od ruských energií.
Niečo z histórie
Samotná idea ďalšieho obrovského plynovodu z Ruska do Číny je podľa niektorých zdrojov cca 20 rokov stará. Spoločnosť Gazprom začala pracovať na štúdii uskutočniteľnosti projektu Power of Siberia 2 v roku 2020 a uviedla, že jeho cieľom je začať s dodávkami plynu do roku 2030.
Ruský plynovod Power of Siberia 2 do Číny nahradí dodávky plynu cez plynovod Nord Stream 2 do Európy, ktorý bol zastavený v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. V septembri 2022 to vyhlásil ruský minister energetiky Alexander Novak, ktorý súčasne uviedol, že Rusko a Čína čoskoro podpíšu dohody o dodávkach 50 miliárd metrov kubických plynu ročne prostredníctvom budúceho plynovodu. Tento objem by tak predstavoval takmer maximálnu kapacitu Nord Streamu 1 – celkovo 55 bcm, ktorý Rusko odstavilo 2. septembra 2022 pre údajné technické problémy a ktorý bol 26. septembra znefunkčnený podmorskými bombovými útokmi.
V marci 2023 Novak uviedol, že Rusko dúfa, že dohoda o dodávkach plynu do Číny prostredníctvom plánovaného plynovodu Power of Siberia 2 sa dá dosiahnuť do konca roka. „V súčasnosti sa finalizujú zmluvné podmienky medzi Gazpromom a čínskou spoločnosťou CNPC. Už prebieha štúdia uskutočniteľnosti, návrh trasy plynovodu cez územie Mongolska,“ citovala vtedy Novaka agentúra TASS. „Dúfame, sme si istí, že naše spoločnosti sa do konca roka dohodnú a podpíšu zmluvu,“ dodal minister.
Viacerí pozorovatelia trhu vtedy konštatovali, že hoci sa Rusko ponáhľa s uzavretím dohody, Peking má dobrú pozíciu na tvrdé vyjednávanie o cene. Niektorí odborníci tvrdili, že Čína bude potrebovať dodatočné dodávky plynu až po roku 2030.
V októbri 2023 čínsky prezident Si Ťin-pching v rozhovore s Putinom na okraj fóra „Jeden pás, jedna cesta“ vyjadril presvedčenie, že nový rusko-čínsky plynovod dosiahne podstatný pokrok čo najskôr. Medzi oboma krajinami však nebolo nič formálne dohodnuté a žiadne dokumenty o projekte neboli podpísané. Dmitrij Kondratov z Ekonomického inštitútu Ruskej akadémie vied v tom čase uviedol, že projekt podkopávajú aj dodatočné náklady súvisiace s potrebou prepravy plynu cez Čínu ku koncovým užívateľom. „Prepravné náklady pre čínsku stranu budú približne 270 dolárov za 1000 metrov kubických, takže ak ruská strana neposkytne cenové zľavy, vyhliadky na výstavbu tohto plynovodu do roku 2030 ostávajú dosť pesimistické,“ tvrdil Kondratov. „Táto skutočnosť si bude vyžadovať, aby CNPC vybudovala všetku potrebnú infraštruktúru na prepravu plynu v Číne sama,“ dodal.
Koncom decembra 2023 čínsky veľvyslanec v Rusku Čang Chan-chuej ruskej štátnej tlačovej agentúre RIA povedal, že obe strany o výstavbe nového ruského plynovodu Power of Siberia 2 aktívne diskutujú, pričom musia vykonať riadny, vedecký a systematický výskum a demonštráciu takéhoto rozsiahleho projektu.
Rozuzlenie neprinieslo ani pekinské stretnutie Putina a Si ŤIn-pchinga z mája 2024. Ruské snahy mali vtedy narážať na – podľa Moskvy – neprimerané požiadavky Pekingu, informoval Financial Times. Majú sa týkať najdôležitejších aspektov, teda ceny plynu a objemu jeho dodávok. Čína mala žiadať cenu blížiacu sa silne dotovaným domácim ruským cenám a bola ochotná zaviazať sa k nákupu len malého zlomku plánovanej ročnej kapacity plynovodu Power of Siberia 2, ktorá predstavuje 50 bcm ročne.
V auguste 2024 zas Mongolsko, cez ktorého územie má plynovod prechádzať, nezahrnulo jeho výstavbu do výdavkového plánu na najbližšie štyri roky.
V máji tohto roku ruský minister energetiky Sergej Civilev oznámil, že Rusko a Čína sú v „aktívnej fáze“ rokovaní o navrhovanom novom plynovode Power of Siberia 2 a zúčastnené spoločnosti pracujú na zmluve.
Dohoda ako ďalší dôkaz nástupu novej éry?
Putin a Si, ktorí vnímajú ako poníženie rozpad Sovietskeho zväzu či stáročia európskej koloniálnej nadvlády nad Čínou, tvrdia, že svet vstupuje do novej éry, v ktorej Západ upadá, konštatovala agentúra Reuters.
Spojené štáty považujú Čínu za svojho najväčšieho konkurenta a Rusko za najväčšiu hrozbu pre národný štát, hoci americký prezident Donald Trump kritizoval kroky Západu, ktoré podľa neho priblížili Moskvu a Peking.
Takzvané „bezhraničné“ partnerstvo medzi Čínou a Ruskom, najväčším producentom prírodných zdrojov na svete, sa posilnilo odvtedy, čo Západ uvalil sankcie na Rusko za vojnu na Ukrajine.
Oznámenie o dohode na vybudovaní Power of Siberia 2 predstavujú obrovský zlom v geopolitickej situácii v oblasti energetiky, uviedol pre agentúru Reuters Michal Meidan, vedúci oddelenia výskumu energetiky v Číne v Oxfordskom inštitúte pre energetické štúdie. „Posolstvo je jasné: Čína už ani len nepredstiera, že dodržiava sankcie USA alebo že sa stará o to, čo si myslí Západ. A nie je v tom sama“ dodal analytik.
Podľa Reuters Čína, ktorá minulý týždeň odobrala dodávku LNG z ruského sankcionovaného projektu Arctic LNG 2, ukazuje, že dokáže odolávať západnému tlaku na izoláciu Moskvy.
„Veľká dohoda je konečne na ceste,“ povedal Kirill Babajev, riaditeľ Inštitútu pre Čínu a súčasnú Áziu v Moskve, think-tanku, ktorý radí ruskej vláde v otázkach týkajúcich sa Číny. „Hoci nepoznáme parametre ceny a objemov, ani subdodávateľov plynovodu, politické rokovania sú teraz ukončené a ustupujú komerčným úlohám, ktoré určite prinesú výsledok vďaka požehnaniu troch lídrov Ruska, Mongolska a Číny,“ dodal.
Len ďalšia deklarácia zámeru?
Portál Moscow Times má na vec iný pohľad. Uviedol, že akcie Gazpromu v utorok, po oznámení podpisu „právne záväzného“ memoranda s Čínou, uzavreli na moskovskej burze s poklesom o 3,1 % na 130,7 rubľov, čím sa trhová hodnota spoločnosti znížila o viac ako 100 miliárd rubľov (1,2 miliardy USD). Tento pokles bol najstrmší spomedzi všetkých spoločností kótovaných na referenčnom indexe burzy a viac ako zdvojnásobil celkový pokles indexu o 1,4 %.
Investori podľa portálu rýchlo poukázali na to, že dohoda podpísaná v Pekingu bola len ďalším memorandom o porozumení, nie záväznou dodávateľskou zmluvou. Sergej Kaufman, analytik investičnej spoločnosti Finam, varoval, že projekt by v prípade realizácie mohol ešte viac zaťažiť už aj tak napäté financie Gazpromu.
Výstavba 2600 km dlhého plynovodu by mala spoločnosť stáť približne 2 bilióny rubľov (25 mld. USD), pričom Čína sa nezaviazala poskytnúť financovanie, uviedol Moscow Times.
Predchádzajúce správy podľa portálu naznačovali, že Peking sa snažil zaviazať k odberu len k časti kapacity plynovodu a za výrazne znížené ruské domáce ceny, ktoré sa pohybujú okolo 120 až 130 USD/1000 m3, uviedol energetický expert Alexej Gromov.
Naopak, Moskva si chce účtovať rovnakú sadzbu ako v prípade Power of Siberia 1, ktorá sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 265 až 285 USD/1000 m3. Tá by stále predstavovala približne 30 % zľavu v porovnaní so súčasnými európskymi cenami.
Analytik Michail Krutichin tiež odhadol cenu projektu na približne 2 bilióny rubľov (24,8 mld. USD) a varoval, že Rusko riskuje dotovanie čínskych spotrebiteľov na vlastné náklady. „Vzhľadom na obrovské náklady na výstavbu plynovodu a rozvoj ložísk bude Rusko v skutočnosti naďalej dotovať čínsku spotrebu plynu na vlastný úkor,“ upozornil podľa Moscow Times.
Portál poukázal aj na dôsledky pre akcionárov, ktoré prinášajú vytriezvenie. Hoci Gazprom vykázal v minulom roku čistý zisk 1,2 bilióna rubľov (14,8 mld. USD) a v prvej polovici roku 2025 takmer 1 bilión rubľov (12,4 mld. USD), jeho hlavná činnosť v oblasti plynu zostáva stratová, s deficitom 1,1 bilióna rubľov (13,6 mld. USD) v roku 2024. Hotovostné rezervy spoločnosti sa znížili z 2 biliónov rubľov na začiatku roka 2022 na niečo málo cez 537 miliárd rubľov (6,6 mld. USD) v polovici roka 2025.
Niektorí analytici sa domnievajú, že ak sa zvýšia ruské dodávky cez Power of Siberia 1 a ďalekovýchodnú trasu, Gazprom by mohol nakoniec dodávať do Číny viac ako 100 miliárd kubických metrov plynu ročne, čo by znamenalo nárast ročných príjmov až o 20 miliárd dolárov. Tento scenár je však podľa analytikov vzdialený ešte niekoľko rokov.
„Zatiaľ ide len o vyhlásenie o zámere,“ povedal Igor Sokolov, analytik spoločnosti Alor Broker na margo podpísaného dokumentu. „Ak by sa slovo ‚memorandum‘ nahradilo slovom ‚zmluva‘, cena akcií Gazpromu by mohla vyskočiť až o 20 %,“ uzavrel pre portál Moscow Times.