Brusel 16. septembra 2025 – Európska komisia v pondelok (15. 9.) spustila komplexné preskúmanie rámca energetickej bezpečnosti EÚ, pričom uznala kritické nedostatky, ktoré sa prejavili počas energetickej krízy vyvolanej ruskou inváziou na Ukrajinu, v dôsledku ktorej sa EÚ musela ponáhľať s prijatím núdzových opatrení. Cieľom iniciatívy má byť zaistenie dostatočnej bezpečnosti a odolnosti energetického systému EÚ voči novým a zložitejším výzvam. Súčasťou procesu je aj získanie spätnej väzby od zainteresovaných strán (Call for Evidence) do 13. októbra 2025. EK o tom informuje na svojom webe.
„Základom energetickej bezpečnosti sú dobre fungujúce, prepojené a efektívne energetické trhy, ktoré umožňujú tok energie tam, kde je najviac potrebná. Závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív znamená, že energetická bezpečnosť má aj silný geopolitický rozmer,“ konštatuje EK. S cieľom ďalej posilniť energetickú bezpečnosť podľa nej EÚ vyvinula komplexnú architektúru, ktorá zahŕňa opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti dodávok plynu a pripravenosti na riziká v oblasti elektrickej energie.
Komisia revíziou reaguje na minuloročné výzvy na konanie od Rád EÚ a troch bývalých predsedov vlád členských krajín EÚ 3, aby preskúmala legislatívny rámec EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti.
„Energetická bezpečnosť je nevyhnutná pre hospodársku konkurencieschopnosť. V Dohode o čistom priemysle sa zdôrazňuje, že priemyselná konkurencieschopnosť a dekarbonizácia sú nevyhnutné z hľadiska bezpečnosti,“. V Akčnom pláne pre cenovo dostupnú energiu a v stratégii Európskej únie pre pripravenosť sa zdôrazňuje potreba preskúmať regulačný rámec s cieľom zvýšiť odolnosť energetického systému EÚ voči geopolitickým napätiam, kybernetickým útokom, úmyselným útokom a extrémnym poveternostným javom, ktoré ohrozujú bezpečnosť, dodala exekutíva EÚ.
EK už vykonala kontrolu vhodnosti s cieľom posúdiť fungovanie nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu a nariadenia o pripravenosti na riziká súvisiace s elektrinou.
Na základe predbežných zistení je hlavným problémom, ktorý sa táto iniciatíva snaží riešiť, zabezpečenie dostatočnej bezpečnosti a odolnosti energetického systému EÚ voči novým a zložitejším výzvam, uviedla Komisia.
Revízia rámca energetickej bezpečnosti EÚ podľa nej vychádza z nasledujúcich úvah, ktoré boli osobitne podložené predbežnými zisteniami kontroly vhodnosti:
• Nedostatočná prevádzková pripravenosť, najmä pokiaľ ide o núdzové opatrenia. Kontrola vhodnosti zistila, že rámec nebol dostatočný na to, aby EÚ bola pripravená na hlboké šoky v dodávkach.
• Zreteľný nedostatok medziodvetvovej interakcie. Rámce zabezpečenia dodávok plynu a elektriny často fungujú izolovane. Potenciálne vedľajšie účinky sa ignorujú a konečným výsledkom je potenciálne slabšia ochrana konečných spotrebiteľov. Úzka interakcia medzi odvetvím plynu a elektriny sa prejavila počas energetickej krízy v rokoch 2021 – 2023.
• Energetická transformácia na dekarbonizovaný energetický systém sa bude vyznačovať nárastom elektrifikácie, ako aj rozšírením OZE a vznikom nových nosičov, ako je obnoviteľný a nízkouhlíkový vodík. Naopak, dopyt po zemnom plyne klesne, najmä na účely vykurovania a chladenia. Rámec energetickej bezpečnosti v súčasnosti nie je pripravený na túto hlbokú transformáciu systému.
• Obmedzené cezhraničné zohľadňovanie oslabuje kolektívnu pripravenosť EÚ na šoky, ako aj jej schopnosť reagovať na potenciálnu krízu. Členské štáty stále vo veľkej miere definujú svoje vnútroštátne politiky energetickej bezpečnosti izolovane od seba, hoci vnútorný trh EÚ s energiou je čoraz viac prepojený a integrovaný.
• Nové mnohostranné hrozby ohrozujú integritu kritických energetických subjektov, vrátane subjektov z tretích krajín (napr. dodávateľov zariadení čistých technológií alebo investorov v energetickom sektore v EÚ). Vplyvy klímy na kritickú energetickú infraštruktúru a spotrebu energie sa už teraz zhoršujú, ale v súčasnom rámci nie sú dostatočne riešené. Okrem toho je potrebné ďalej zmierňovať rastúce riziká kybernetických a fyzických útokov na energetickú infraštruktúru prostredníctvom úplného vykonávania súčasných rámcov a ďalších sektorových ustanovení zohľadňujúcich špecifiká energetického sektora.
• Pretrvávajúca závislosť v oblasti energetiky ohrozuje energetickú bezpečnosť EÚ napriek proaktívnej politike diverzifikácie v ostatných rokoch (napr. AggregateEU). V kontexte geopolitickej nestability sa objavujú nové riziká, ako napríklad narušenie dodávateľského reťazca kritických surovín, technológií a nosičov energie potrebných na prechod k klimatickému neutrálnemu hospodárstvu, vymenovala EK.
Právny základ a kontrola subsidiarity
Právnym základom navrhovanej legislatívnej revízie je článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. „V článku 194 ods. 1 sa výslovne uvádza, že politika EÚ v oblasti energetiky musí v duchu solidarity medzi členskými štátmi smerovať k: zabezpečeniu fungovania trhu s energiou; zabezpečeniu bezpečnosti dodávok energie v EÚ; podpore energetickej efektívnosti a úspor energie; rozvoju nových a obnoviteľných foriem energie; a podpore prepojenia energetických sietí,“ konkretizovala EK.
Toto opatrenie EÚ podľa nej zabezpečí súlad so zásadou subsidiarity, ako je stanovené v článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii. Navrhované ciele revízie nemôžu členské štáty dosiahnuť dostatočne samostatne a EÚ je v lepšej pozícii, aby prijala opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti dodávok energie koordinovaným spôsobom.
Ciele a politické možnosti
Cieľom tejto iniciatívy je zvýšiť pripravenosť, bezpečnosť a odolnosť energetického systému EÚ voči súčasným a budúcim energetickým krízam, zvýšenie funkčnosti rámca (najmä v krízových situáciách), zabezpečenie medziodvetvovej interakcie a cezhraničnej spolupráce či riešenie vznikajúcich hrozieb pre energetickú bezpečnosť a zabezpečenie diverzifikácie dodávok energie.
Východiskovým scenárom, na základe ktorého sa posudzujú politické možnosti, je súčasný rámec (najmä nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu a nariadenie o pripravenosti na riziká v oblasti elektrickej energie) a ďalšie existujúce politiky EÚ, ktoré majú vplyv na energetickú bezpečnosť (napr. smernica o skladovaní ropy, smernica o odolnosti kritických subjektov, smernica o bezpečnosti informačných systémov sietí, legislatíva o kritických surovinách a priemysle s nulovými emisiami). Zohľadní sa v ňom aj najnovší vývoj politík, ako napríklad Kompas konkurencieschopnosti, Dohoda o čistom priemysle a Plán REPowerEU, tvrdí EK.
Citlivé faktory, ako sú predpoklady týkajúce sa dopytu na základe rozsahu (vrátane potrieb vykurovania a chladenia a vplyvov elektrifikácie), sa budú uplatňovať s cieľom zohľadniť širší rozsah predpokladaných trajektórií dopytu.
Hlavné oblasti opatrení identifikované v tejto fáze sú: (1) ochrana spotrebiteľa, (2) normy pre skladovanie a dodávky, (3) normy pre infraštruktúru, (4) posudzovanie rizík, (5) plány, (6) diverzifikácia, (7) odolnosť kritických subjektov, (8) monitorovanie a transparentnosť, (9) krízové riadenie a (10) solidarita, vymenovala Komisia.
Možnosti politík
Každá z týchto tém bude posúdená v rámci štyroch všeobecných možností politík:
Možnosť 1: „Inteligentná racionalizácia“. Táto možnosť by sa zamerala na to, ktoré existujúce ustanovenia by mohli byť zrušené alebo zlúčené s cieľom zabezpečiť racionalizované vykonávanie. Posúdila by tiež možnosti racionalizácie medzi existujúcim rámcom energetickej bezpečnosti a horizontálnymi právnymi predpismi v oblasti kybernetickej bezpečnosti, odolnosti kritických subjektov a odolných dodávateľských reťazcov.
Možnosť 2: „Cielené posilnenie“. Táto možnosť by zaviedla dodatočné ustanovenia nad rámec racionalizačných opatrení v politickej možnosti 1. Tieto ustanovenia by riešili nové výzvy v oblasti krízových situácií súvisiacich so zmenou klímy, kybernetickej bezpečnosti, útokov na kritickú infraštruktúru a nových geopolitických výziev. Mohlo by to zahŕňať vytvorenie úrovne krízového stavu „EÚ“ v rámci rámcov zabezpečenia dodávok elektrickej energie a plynu.
Možnosť 3: „Medzisektorová transformácia“ nadväzuje na možnosť 2, ale vytvorila by jediný predpis, ktorý by sa vzťahoval na elektrinu, zemný plyn a iné nosiče energie (napr. vodík). Jeho rozsah by sa rozšíril s cieľom lepšie zapojiť stranu dopytu, ako aj decentralizovaných aktérov. Mohlo by to napríklad zahŕňať medzisektorové krízové úrovne na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ.
Možnosť 4: „Opatrenia na úrovni EÚ“. Táto možnosť by znamenala centralizovanejšie riadenie, správu a monitorovanie rámca energetickej bezpečnosti.
Pravdepodobné vplyvy
Politika energetickej bezpečnosti funguje ako forma poistenia proti udalostiam s nízkou pravdepodobnosťou, ale s veľkým dopadom. Pripravuje sa na situácie, v ktorých trhy už nie sú schopné fungovať, a v takýchto situáciách „zasahuje“, uviedla EK s tým, že je preto navrhnutá s cieľom minimalizovať zasahovanie do bežného fungovania energetických trhov.
Politika energetickej bezpečnosti sa bude musieť prispôsobiť aj zmenám v energetickom systéme. Táto iniciatíva zvýši bezpečnosť energetického systému EÚ a tým stabilizuje ceny energie na trhoch EÚ, čo je kľúčovým faktorom hospodárskej konkurencieschopnosti EÚ.
Ako sa zdôrazňuje v Akčnom pláne pre cenovo dostupnú energiu, stabilné dodávky energie sú rozhodujúce pre hospodársku odolnosť, trvalý prístup k cenovo dostupnej energii a zabránenie extrémnej cenovej volatilite. Je však tiež dôležité zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi nákladmi a prínosmi, aby sa predišlo nákladným situáciám „prepoistenia“.
Táto iniciatíva má za cieľ lepšie chrániť občanov, malé a stredné podniky a základné sociálne služby pred prerušeniami dodávok energie. Zjednodušenie požiadaviek na podávanie správ by malo tiež zmierniť administratívnu záťaž, najmä pre verejnú správu a prevádzkovateľov prepravných sústav. Táto iniciatíva sa bude tiež snažiť vytvoriť vylepšené a funkčnejšie riadiace štruktúry s cieľom zabezpečiť dobrú spoluprácu medzi rôznymi subjektmi zodpovednými za energetickú bezpečnosť v EÚ.
Súbežne s Call for Evidence sa vykonáva posúdenie vplyvu s cieľom podporiť prípravu legislatívneho návrhu. V posúdení vplyvu sa vyhodnotia rôzne politické možnosti a ich pravdepodobný vplyv. Posúdenie vplyvu sa vykoná v súlade s usmerneniami Komisie o lepšej regulácii 9 a preskúma ho regulačná kontrolná rada. Stratégia konzultácií
Cieľom konzultácie je zlepšiť pochopenie názorov zainteresovaných strán na budúce politické možnosti, ktoré sa zvažujú pre budúci rámec EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti. Občania a zainteresované strany môžu poskytnúť spätnú väzbu k tejto výzve na predloženie dôkazov a vyjadriť všeobecné názory na architektúru energetickej bezpečnosti, uzavrela Komisia.
Nový návrh rámca energetickej bezpečnosti EÚ sa podľa nej očakáva v prvom kvartáli 2026.