Sofia 2. októbra 2025 – Bulharsko podporuje plán EÚ ukončiť dovoz ruského plynu do konca roka 2027. Ako prvý tento postoj oznámil bulharský premiér Rosen Željazkov počas účasti na minulotýždňovom Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Následne sa k nemu pridal aj najvyšší predstaviteľ bulharskej energetiky, minister Žečo Stankov. Téme sa venoval portál politico.eu, ktorý konštatoval, že tento krok by znamenal zastavenie dodávok ruského plynu do Maďarska a na Slovensko. Podľa bulharskej strany majú obe krajiny dosť času na odchod od dlhodobých zmlúv. Ruský plyn by mohol byť nahradený aj americkým LNG, regasifikovaným v gréckych a tureckých termináloch, prechádzajúcim následne cez Bulharsko.
Bulharsko ukončí svoje zmluvy o využívaní a tranzite ruského zemného plynu v roku 2026, pričom úplné odpojenie sa od ruského trhu so zemným plynom plánuje od roku 2028. Bulharský premiér Rosen Željazkov to oznámil počas účasti na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Uviedol súčasne, že krajina sa pripojí k rozhodnutiam Európskej únie o zastavení takýchto zmlúv v krátkodobom horizonte ako súčasť koordinovaného prístupu EÚ.
Željazkov poznamenal, že potreby Bulharska v oblasti zemného plynu pre priemysel aj domácnosti sú plne pokryté dovozom LNG dodávaného cez terminály v Grécku a Turecku. Pripomenul v tejto súvislosti, že po skončení výnimky EÚ pre ruskú ropu miestna rafinéria Neftochim už nespracováva ruskú ropu.
V uplynulých mesiacoch si Bulharsko zaistilo dodávky LNG zo Spojených štátov za výhodných podmienok, čím zabezpečilo, že dodávky v októbri a novembri budú postačujúce na pokrytie domácej spotreby za konkurencieschopné ceny, uzavrel Željazkov.
Jeho vyjadrenia pre portál POLITICO zdupľoval minister energetiky Žečo Stankov. „Ako členský štát EÚ Bulharsko zosúlaďuje svoje kroky s európskou legislatívou a politikami, vrátane navrhovaného postupného ukončenia do konca roka 2027,“ vyhlásil minister. „Do 1. januára 2028 by mala byť spotreba ruského plynu v celej Európe úplne ukončená,“ dodal.
Európska komisia v júni predstavila návrh novej legislatívy, ktorý by zakázal dovoz ruského plynu do Európskej únie, počnúc krátkodobými zmluvami v tomto roku a postupným ukončením dlhodobých zmlúv do konca roka 2027. Krajiny EÚ a Európsky parlament v súčasnosti vedú paralelné rokovania o tomto návrhu, pripomenul portál politico.eu.
Bulharsko je posledným zostávajúcim vstupným bodom pre ruský plyn prúdiaci do bloku cez plynovod TurkStream, potom ako Ukrajina v januári odmietla obnoviť dohodu o preprave plynu cez svoje územie. Ostatné historické trasy Moskvy do EÚ sú buď poškodené, alebo podliehajú sankciám.
Bulharská časť projektu Turkish Stream, označovaná ako Balkan Stream, ktorá bola vybudovaná v rokoch 2017 až 2021, bola uvedená do prevádzky 1. januára 2022, menej ako dva mesiace predtým, ako Rusko začalo inváziu na Ukrajinu. Odvtedy až do konca marca 2024 dosiahli príjmy Bulharska z tranzitu plynu cez túto infraštruktúru sumu približne 800 miliónov eur, vyčíslil portál serbia-energy.eu. Celú kapacitu potrubia, cca 13 miliárd m3 ročne, má zarezervovanú ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom, ktorá touto trasou dodáva plyn do Srbska, Maďarska a od februára tohto roku aj na Slovensko.
Situácia Maďarska a Slovenska
Práve preto, hoci vyhlásenia bulharských predstaviteľov naznačujú, že krajina bude dodržiavať právo EÚ, pravdepodobne vyvolajú hlboké obavy v Maďarsku a na Slovensku, poznamenal portál POLITICO s tým, že Budapešť a Bratislava stále získavajú približne 70 % svojho plynu z Moskvy. Obe krajiny sa dlhodobo bránia snahám EÚ o postupné ukončenie dovozu ruskej energie, tvrdiac, že by to viedlo k zvýšeniu cien a ohrozeniu konkurencieschopnosti ich ekonomík, keďže majú obmedzené možnosti alternatívnych dodávateľských trás.
Zdá sa, že bulharská strana sa priklonila k názorom, ktoré tieto tvrdenia odmietajú s argumentom, že obe krajiny môžu nájsť alternatívne zdroje prostredníctvom dovozu skvapalneného zemného plynu do prístavov EÚ alebo dodatočných dodávok potrubím z Nórska. Tento názor zdieľa aj Stankov. „Neočakáva sa, že Maďarsko a Slovensko budú v dôsledku navrhnutej legislatívy čeliť problémom v oblasti energetickej bezpečnosti,“ povedal pre politico.eu.
Ide len o návrh, tvrdí šéf maďarskej diplomacie
Za Maďarsko v súvislosti s deklarovaným zámerom bulharskej strany reagoval minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Bulharský plán bol podľa neho v kontexte plánu REPowerEU. Minister dodal, že ide o návrh a zatiaľ nebolo prijaté žiadne rozhodnutie a že Sofia ho uistila, že Maďarsko nepostaví do ťažkej situácie napriek navrhovanému zákazu.
Takmer presne pred dvoma rokmi sa Budapešť (a Belehrad) dostala do sporu so Sofiou, ktorá zaviedla poplatok za prepravu ruského plynu cez svoje územie vo výške 10 €/MWh. Po zhruba dvoch mesiacoch Bulharsko poplatok zrušilo bez toho, aby zinkasovalo akékoľvek prostriedky.
Vzhľadom na navrhnutý spôsob schvaľovania novej legislatívy kvalifikovanou väčšinou členských krajín, Maďarsko a Slovensko nemajú možnosť zastaviť či zablokovať návrh EÚ. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí a slovenské ministerstvo hospodárstva nereagovali na žiadosť POLITICO o komentár.
Na odchod od existujúcich dlhodobých zmlúv je dostatok času, tvrdí na margo situácie oboch krajín Stankov. Dodal, že v súčasnosti konzultuje so susednými krajinami Bulharska nový systém organizovania spoločných regionálnych tendrov na americký LNG, ktorý začne budúci rok. „Viedli sme konštruktívne diskusie s našimi kolegami z regiónu o možnostiach spoločných tendrov na dlhodobé zmluvy na americký LNG prechádzajúci cez Bulharsko,“ uzavrel Stankov.
Martin Vladimirov, vedúci oddelenia energetiky v think tanku Center for the Study of Democracy so sídlom v Sofii, to pre POLITICO označil za dobrý nápad. Pripustil, že vývozcovia LNG z USA požadujú za dodávky neprimerane vysoké ceny, ktoré pomôže znížiť práve združený dopyt.