Ankara 9. októbra 2025 – Turecko by mohlo do konca roka 2028 pokryť viac ako polovicu svojej spotreby zemného plynu zvýšením domácej ťažby a dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA. V prípade naplnenia týchto predpokladov by mohol byť ohrozený posledný veľký európsky trh pre ruských a iránskych dodávateľov, píše vo svojom komentári agentúra Reuters. Niektorí analytici podľa nej očakávajú, že Turecko by mohlo ruský a iránsky plyn využívať pre svoju spotrebu a vlastný plyn či dovezený LNG reexportovať do Európy, ktorá sa zbavuje ruských zdrojov.
Ankara je podľa nej jedným zo spojencov Washingtonu, ktorý na nich v poslednom období vyvíja intenzívny tlak, s cieľom dosiahnuť, aby prerušili energetické vzťahy s Moskvou a Teheránom. Presne v tomto duchu, na stretnutí v Bielom dome 25. septembra americký prezident Donald Trump naliehal na tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, aby obmedzil nákup ruskej energie. Turecko odoberá nielen ruský plyn, ale aj ropu, naftu, a rozvíja spoluprácu s Ruskom aj jadrovom sektore, keďže ruská spoločnosť Rosatom stavia prvú jadrovú elektráreň v krajine, pripomína Reuters.
Diverzifikácia dodávok by podľa agentúry tiež posilnila energetickú bezpečnosť Turecka a podporila jeho ambície stať sa regionálnym plynárenským centrom. Ankara má v úmysle reexportovať dovezený skvapalnený zemný plyn a vlastnú ťažbu plynu do Európy, zatiaľ čo ruský a iránsky plyn bude spaľovať na domácom trhu, očakávajú analytici. „Turecko signalizuje, že využije (globálnu) hojnosť LNG,“ povedal v tejto súvislosti pre agentúru Reuters Sohbet Karbuz z parížskej Stredomorskej organizácie pre energetiku a klímu.
Koniec zmlúv o potrubných dodávkach
Rusko zostáva aj naďalej najväčším dodávateľom zemného plynu do Turecka, hoci jeho podiel na trhu klesol z viac ako 60 % pred dvoma desaťročiami na 37 % v prvej polovici roku 2025.
Dlhodobé zmluvy Ruska s Tureckom o dodávkach 22 miliárd kubických metrov (bcm) plynu ročne prostredníctvom plynovodov Blue Stream a TurkStream sa blížia ku koncu. Kontrakt s Iránom o dodávkach 10 bcm plynu ročne vyprší v polovici budúceho roka, zatiaľ čo zmluvy s Azerbajdžanom v celkovom objeme 9,5 bcm platia do roku 2030, resp. 2033, uviedol Reuters. Hoci Turecko pravdepodobne niektoré z týchto zmlúv predĺži, bude sa zrejme snažiť o flexibilnejšie podmienky a menšie objemy, aby zvýšilo diverzitu svojich dodávok, povedal pre agentúru Karbuz.
Alternatívy
Turecko zároveň rýchlo rozširuje alternatívne zdroje. Štátna spoločnosť TPAO zvyšuje ťažbu z domácich plynových polí, najmä v Čiernom mori (Sakarya). Septembrová dohoda tureckej spoločnosti TP-OTC, ktorá sa zaoberá technológiami pre ťažbu na mori, s talianskym Saipemom (inžiniering, výstavba, vrty) predznamenáva výstavbu podmorského plynovodu z 3. fázy plynového poľa Sakarya.
Vďaka svojmu vplyvu v Somálsku sa však Ankara aktivizuje aj pri prieskume uhľovodíkov na súši aj vo vodách tejto východoafrickej krajiny a prejavila záujem o prieskum aj v Stredozemnom mori, či už v líbyjských vodách alebo v okolí Cypru. Tam však naráža na odpor Grécka v rámci dlhodobého vzájomného sporu o hranice a ekonomické zóny.
Zároveň, štátne aj súkromné spoločnosti rozšírili terminály na dovoz LNG, aby ho mohli dovážať plyn z USA a Alžírska. Podľa výpočtov agentúry Reuters by domáca ťažba a zmluvný dovoz LNG mali od roku 2028 prekročiť objem 26 mld. m3 ročne, čo je značný nárast oproti tohtoročným 15 mld. m3.
Séria LNG kontraktov
Uvedený objem dovozu by podľa Reuters pokryl viac ako polovicu tureckej spotreby, ktorá je približne 53 bcm ročne, čo by znížilo nároky na dovoz potrubného plynu na približne 26 bcm, výrazne menej ako aktuálnych 41 bcm – celkový objem zmluvných dodávok z Ruska, Iránu a Azerbajdžanu.
Záujem Turecka o zvýšenie dovozu LNG dokumentovala aj séria nových kontraktov z minulého mesiaca. Turecká štátna energetická spoločnosť BOTAS na plynárenskej konferencii Gastech v Miláne oznámila, že podpísala zmluvy o dodávkach LNG s britskými firmami Shell a BP, talianskou ENI, s britskou energetickou spoločnosťou Hartree, s americkým Cheniere , s nemeckou SEFE, s japonskou JERA a s nórskym Equinorom. Celkovo sa Turecko zaviazalo k dodávkam približne 15 miliárd kubických metrov LNG v rokoch 2026–2028, ktoré by sa na základe dohôd mali začať v zimných mesiacoch.
Pokiaľ ide o samotné dodávky LNG z USA, Ankara podpísala s americkými producentmi zmluvy v hodnote 43 mld. USD. Poslednou z nich bola 20-ročná zmluva s komoditnou spoločnosťou Mercuria (30. 9.) o nákupe približne 4 bcm LNG ročne od roku 2026, resp. cca 70 bcm počas trvania zmluvy, uviedol turecký minister energetiky a prírodných zdrojov Alparslan Bayraktar.
Dodávky pochádzajúce z terminálov v USA by mali začať v roku 2026 a trvať do konca roku 2045, pričom spätné splyňovanie sa bude uskutočňovať v Turecku, Európe a severnej Afrike. Dohoda je v súlade s cieľom Turecka dosiahnuť objem obchodu s USA vo výške 100 mld. USD, pričom posilňuje bezpečnosť dodávok a diverzifikáciu energetického mixu krajiny, dodal Bayraktar.
Podľa tureckej energetickej burzy krajina vybudovala dovoznú LNG kapacitu na úrovni 58 mld. m3 ročne, dostatočnú na pokrytie jej celkovej spotreby, uviedla agentúra Reuters.
Budúcnosť ruských dodávok
Napriek uvedenému ruský plyn do Turecka naďalej prúdi na plnú kapacitu a Kremeľ uviedol, že spolupráca s Ankarou zostáva silná.
Keďže Turecko potrebuje menej ruského plynu, spoločnosť BOTAS by teoreticky mohla zastaviť dovoz z Moskvy za dva až tri roky, povedal Alexej Belogorjev z moskovského Inštitútu pre energetiku a financie. „Neurobí to však, pretože ruský plyn je cenovo konkurencieschopný a vytvára prebytok, ktorý môže BOTAS využiť na vyvíjanie tlaku na iných dodávateľov,“ dodal pre Reuters.
Turecký minister energetiky Alparslan Bayraktar nedávno uviedol, že Turecko musí nakupovať plyn od všetkých dostupných dodávateľov, vrátane Ruska, Iránu a Azerbajdžanu, ale poznamenal, že americký LNG predstavuje lacnejšiu alternatívu.
Ministerstvo energetiky odmietlo komentovať budúce dodávateľské zmluvy a ceny. Ruský monopolný exportér potrubného plynu Gazprom nereagoval na žiadosť o komentár, uzavrela agentúra Reuters.