Oslo 20. októbra 2025 – Zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS) je považované za jednu z kľúčových technológií na znižovanie emisií a dosiahnutie cieľov v oblasti klimatickej neutrality. Hoci diskusie o jej reálnom potenciáli, ekonomike, regulačnom rámci či politickej podpore pokračujú, do praxe sa už dostávajú aj prelomové projekty. Dôležitý míľnik pre európsky CCS sektor bol dosiahnutý 25. augusta tohto roku, keď boli do zariadenia projektu Northern Lights v nórskom Severnom mori vtlačené prvé objemy CO2 pre účely jeho uskladnenia. Téme sa venoval magazín Medzinárodnej plynárenskej únie (IGU) Gas in Transition (GiT) s tým, že ide o svetovo prvý projekt CCS slúžiaci tretím stranám.
Northern Lights – projekt prepravy a skladovania CO2 zachyteného európskym priemyslom – je spoločným podnikom veľkých energetických spoločností, nórskeho Equinoru, francúzskej TotalEnergies a britského Shellu, pričom každá z týchto spoločností vlastní 33,3 % podiel. Prvá fáza Northern Lights je súčasťou projektu Longship – vládou podporovaného úsilia o vytvorenie komplexného hodnotového reťazca CCS v Nórsku. Hoci rok 2020 znamenal oficiálne spustenie projektu Longship, práce na ňom prebiehali už niekoľko rokov predtým, uviedla viceprezidentka spoločnosti Equinor pre globálne riešenia CCS Torbjorg Klara Heskestad pre GiT.
„Začalo to tým, že nórska vláda spustila štúdie s cieľom identifikovať možné projekty CCS v plnom rozsahu a s plným hodnotovým reťazcom v Nórsku,“ hovorí Heskestad. „Kompletný hodnotový reťazec znamená celý proces od priemyslu, ktorý zachytáva CO2, cez transport, až po jeho skladovanie. Práve transport a skladovanie CO2 sú súčasťou projektu Northern Lights,“ ozrejmila Heskestad. CO2 zachytený z priemyselných zdrojov sa loďami prepravuje do prijímacej stanice v Oygarden a následné vtláča do rezervoára 2600 metrov pod morským dnom na trvalé uskladnenie.
Equinor už je etablovaný hráč v sektore CCS, s odbornými znalosťami získanými z prevádzkových projektov Sleipner a Snohvit a s rôznymi ďalšími iniciatívami CCS vo vývoji. Projekt Northern Lights však predstavuje ďalší krok vpred v jeho CCS stratégii.
„V spoločnosti Equinor máme takmer 30 rokov prevádzkových skúseností s CCS z polí Sleipner a Snohvit, ale Northern Lights je niečo iné, pretože ide o demonštrovanie nového obchodného modelu,“ poznamenala Heskestad. „V Sleipner a Snohvit je CCS integrovanou súčasťou ťažby ropy a plynu, zatiaľ čo v Northern Lights ide o poskytovanie dopravných a skladovacích služieb tretej strane, teda priemyslu zachytávajúcemu emisie, ktorý potrebuje niekoho, kto sa postará o CO2,“ vysvetlila.
Prvá fáza projektu Northern Lights má skladovaciu kapacitu 1,5 milióna ton CO2 ročne, ktorá je už úplne vypredaná. Prvé objemy CO2, ktoré sa v rámci projektu skladovali, pochádzali z cementárne Heidelberg Materials v nórskom Breviku. Okrem Heidelberg Materials patria medzi zákazníkov projektu aj spoločnosti Hafslund Celsio z Nórska, Yara z Holandska, dánsky Orsted a švédska Stockholm Exergi, uviedol GiT.
Štátna podpora
CCS, hoci nie je novou technológiou, je ako odvetvie stále v počiatočnom štádiu a projekt Northern Lights ilustruje úlohu, ktorú môže finančná podpora vlád zohrávať pri spúšťaní veľkých projektov do komerčnej prevádzky. Northern Lights – súčasť ambicióznej nórskej iniciatívy Longship – je klasifikovaný ako prvé cezhraničné zariadenie na prepravu a skladovanie CO2 na svete.
„Northern Lights je prvým komerčným centrom pre prepravu a skladovanie na svete, ktoré začalo prevádzku,“ hovorí pre GiT Lucy King, hlavná analytička spoločnosti Wood Mackenzie pre CCUS. „Northern Lights otvorí trh a je to možné vďaka podpore nórskej vlády,“ dodala.
Podpora vlády podľa analytičky pomohla vyriešiť otázku nákladov a začínajúcej povahy projektu a súvisiacej technológie, čo boli dve hlavné výzvy pre Northern Lights. Potvrdila to aj Heskestad, ktorá uznala, že bez „významnej podpory“ nórskej vlády by projekt nemohol byť realizovaný. „Financovala približne 80 % nákladov spojených s prvou fázou Northern Lights, čo bolo nevyhnutné, pretože investície do CCS sú v súčasnosti drahšie ako emisie CO2 ,“ poznamenala Heskestad. Prostredníctvom pridelenia finančných prostriedkov projektu nórska vláda absorbovala „veľkú časť finančného rizika, ktoré so sebou prináša zavádzanie novej technológie,“ zdôraznila King pre GiT.
Vplyv
Vzhľadom na príležitosti, ktoré ponúka zariadenie na ukladanie CO2 slúžiace tretím stranám, Heskestad pripisuje Northern Lights – a vo všeobecnejšom zmysle aj projektu Longship – zásluhu na tom, že podnietili rôzne spoločnosti k zavedeniu CCS do svojich prevádzok. „Existuje značný počet spoločností, ktoré vo svojich zariadeniach vyvíjajú projekty zachytávania CO2,“ povedala Heskestad.
Northern Lights a Longship podľa nej uspeli v úsilí stimulovať zavádzanie CCS v Európe. „Z nášho dialógu s priemyselnými odvetviami vyplýva, že kľúčom k ich pokroku a k rozhodnutiu o investíciách je istota, že existuje niekto, kto sa postará o CO2 po jeho zachytení – niekto, kto vyvíja infraštruktúru na jeho prepravu a skladovanie,“ dodala.
Ďalšia fáza
Táto dynamika sa prenáša aj do vývoja druhej fázy projektu Northern Lights, ktorý je podložený komerčnými dohodami, konštatovala manažérka Equinoru. V marci tohto roku partneri Northern Lights prijali konečné investičné rozhodnutie (FID) o jeho fáze 2. „Rozhodli sme sa investovať 7,5 mld. NOK (652 mil. eur) na zvýšenie kapacity zariadení z 1,5 mil. ton ročne na viac ako 5 mil. ton ročne,“ vyčíslila Heskestad.
Tentoraz nie je k dispozícii žiadne financovanie od nórskeho štátu, ale partneri budujú a ťažia z prvej investície – prvej fázy. Dá sa povedať, že nórska vláda pomohla s počiatočnou infraštruktúrou a potom bolo možné, aby partneri rozšírili projekt na základe komerčných podmienok, uviedla manažérka Equinoru.
Spolu s FID o fáze 2 bola oznámená komerčná cezhraničná dohoda o preprave a skladovaní so spoločnosťou Stockholm Exergi. Na jej základe bude v Northern Lights v priebehu 15 rokov od roku 2028 uskladnených až 900 000 ton emisií CO2 ročne v rámci veľkého projektu zachytávania a skladovania uhlíka z bioenergie.
Spustenie fázy 2 je naplánované na rok 2028 a podľa Heskestad je vývoj v plnom prúde. „Rozširujeme pobrežný terminál o nové mólo a niekoľko ďalších skladovacích nádrží, zvyšujeme kapacitu čerpadiel a zvyšujeme počet vtláčacích studní z dvoch na štyri,“ ozrejmila. Koncom júla 2025 partneri Northern Lights oznámili, že v rámci výstavby fázy 2 bolo na miesto dodaných deväť nových skladovacích nádrží CO2. Príchod nádrží bol označený ako významný míľnik, keďže partneri pracujú na zvýšení flexibility a dostupnosti skladovacej kapacity pre emitentov.
Vzhľadom na to, že výstavba fázy 2 pokračuje, možno očakávať, že fáza 1 poskytne užitočné poznatky o tom, ako vyvíjať a prevádzkovať projekt tohto charakteru. „Teraz, keď je projekt v prevádzke, poznatky a skúsenosti získané z projektu v jeho prevádzkovej fáze možno implementovať do budúcich projektov s podobným rozsahom, aby sa zefektívnil vývoj a pomohlo znížiť náklady v celom hodnotovom reťazci,“ hovorí King. „Budúci úspech sa dá merať podľa toho, koľko CO2 sa každoročne úspešne prepraví a uloží, a podľa schopnosti projektu expandovať a prilákať ďalších medzinárodných zákazníkov,“ uzavrela pre magazín Gas in Transition.