Brusel 15. decembra 2025 – Európska komisia 10. decembra predstavila tzv. European Grids Package (EGP), balík opatrení na modernizáciu a rozvoj energetickej infraštruktúry Európskej únie, špeciálne elektrických prepojení a vodíkovej siete, pričom cieľom má byť posilnenie elektrifikácie a integrácie obnoviteľných zdrojov. Slovenská ministerka hospodárstva Denisa Saková ocenila, že do zoznamu ôsmich prioritných energetických diaľnic bol zaradený aj Transbalkánsky plynový koridor, ktorý podporí diverzifikáciu dodávok v strednej a juhovýchodnej Európe a získa ešte väčší význam po spustení novej ťažby v Rumunsku a pri preprave plynu z Kaspického regiónu.
Sieťová infraštruktúra – chrbtica európskeho energetického systému – bude modernizovaná a rozšírená, aby sa naplno využil jej potenciál, uviedla Komisia na svojom webe. EGP a iniciatíva „Energetické diaľnice“ riešia štrukturálne otázky v oblasti plánovania a implementácie energetickej infraštruktúry EÚ a podporia dokončenie energetickej únie tým, že zabezpečia, aby potreby v oblasti infraštruktúry boli uspokojené konkrétnymi projektmi realizovanými v praxi, uviedla Komisia.
Tieto návrhy podľa nej zabezpečia, aby Európa maximálne využila existujúcu infraštruktúru predtým, ako investuje do nových kapacít. To je kľúčové pre dosiahnutie energetickej transformácie a väčšej energetickej bezpečnosti nákladovo efektívnym spôsobom. Po druhé, umožnia rýchlejší a racionálnejší rozvoj energetickej infraštruktúry potrebnej na splnenie klimatických a energetických cieľov WÚ, dodala Komisia.
Iniciatíva Energetické diaľnice sa bude zaoberať najmä ôsmimi kľúčovými úzkymi miestami v celej Európe, ktoré predstavujú najnaliehavejšie potreby energetickej infraštruktúry. Podporou konkrétnej realizácie projektov v praxi zvýši celkovú bezpečnosť dodávok, pomôže integrovať viac energie z obnoviteľných zdrojov do systému, zníži závislosť od fosílnych palív, a tým zníži ceny energie, tvrdí EK.
Balík obsahuje návrhy na vytvorenie robustnejšieho procesu cezhraničného plánovania energetickej infraštruktúry, urýchlenie udeľovania povolení, zabezpečenie účinnejších mechanizmov na zdieľanie nákladov a prínosov cezhraničných projektov, ako aj na zvýšenie odolnosti a bezpečnosti cezhraničnej infraštruktúry.
Úspory a rast HDP
Rozvoj siete môže priniesť skutočnú pridanú hodnotu a úspory nákladov pre Európanov: investícia vo výške 5 miliárd eur by mala znížiť náklady systému o 8 miliárd eur, čím by sa dosiahol čistý ekonomický zisk vo výške 3 miliárd eur. Posilnená integrácia trhu by mohla viesť k ročným úsporám nákladov vo výške 40 miliárd eur, zatiaľ čo zvýšenie cezhraničného obchodu s elektrinou o 50 % by mohlo do roku 2030 zvýšiť ročný rast HDP EÚ o približne 18 miliárd eur, tvrdí Komisia.
Exekutíva EÚ sa zaviazala okamžite urýchliť realizáciu energetických diaľnic prostredníctvom posilnenej politickej koordinácie, s využitím regionálnych skupín na vysokej úrovni, mobilizáciou podpory európskych koordinátorov a úzkou spoluprácou s pracovnou skupinou pre energetickú úniu, pričom v prípade potreby rozšíri svoju činnosť aj mimo členské štáty EÚ. Každý projekt bude mať na úrovni EÚ prioritu a Komisia bude podporovať členské štáty, aby im priznali rovnakú prioritu na vnútroštátnej úrovni.
Rozdelenie nákladov
Cezhraničné projekty podľa EK prinášajú výhody, ktoré presahujú rámec hostiteľských členských štátov. EGP odkrýva tento potenciál zavedením vhodných riešení na spravodlivé a rovnomerné rozdelenie nákladov a na zabránenie neprimeranej záťaži miestnych spotrebiteľov, čo je kľúčové pre umožnenie potrebného rozvoja cezhraničnej infraštruktúry pri zachovaní verejnej podpory uviedla EK.
Na dosiahnutie tohto cieľa balík opatrení obsahuje niekoľko návrhov:
– Po prvé, jeho cieľom je zabezpečiť väčšiu transparentnosť a predvídateľnosť pri posudzovaní a rozdeľovaní nákladov a prínosov. Zahŕňa to väčšiu transparentnosť prínosov, ktoré projekty ponúkajú, a to aj mimo hostiteľských krajín, a stanovenie celoeurópskych zásad pre spravodlivý a predvídateľný proces rozdeľovania cezhraničných nákladov.
– Po druhé, navrhuje dobrovoľné zlučovanie cezhraničných projektov spoločného (PCI)a vzájomného (PMI) záujmu, aby sa umožnili a podporili diskusie o rozdelení nákladov medzi dotknutými členskými štátmi a krajinami mimo EÚ.
– Po tretie, obsahuje nové pravidlá týkajúce sa využívania príjmov z preťaženia, t. j. príjmov generovaných v prípade nedostatočnej kapacity na prepojenie dopytu a ponuky v prepojených trhových oblastiach, na financovanie cezhraničnej elektrickej infraštruktúry (PCI a PMI) ako stimul na rozdelenie nákladov.
Transparentným a spravodlivým rozdelením nákladov návrh umožní občanom plne využívať pozitívne vplyvy zvýšenej kapacity siete a integrovaných trhov, ako je napríklad zlepšená cenová stabilita, znížené náklady na energiu a zvýšená bezpečnosť dodávok, tvrdí EK.
Ako EGP zefektívni prístup k sieťam
Balík obsahuje usmernenia týkajúce sa včasného a efektívneho pripojenia k sieti, s radom opatrení ponúkajúcich riešenia v oblasti koordinovaného plánovania sietí za účasti spoločnosti a priemyslu, efektívnejšieho využívania existujúcich sietí, a to aj prostredníctvom sieťových taríf, poplatkov za pripojenie alebo flexibility, a napokon transparentnosti kapacity siete a postupov pripojenia.
Predstavuje spôsoby, ako môžu krajiny upustiť od princípu „first come, first served“ (FCFS) pri žiadostiach o pripojenie k sieti a namiesto toho zabezpečiť včasný a nediskriminačný prístup k sieti spôsobom, ktorý zohľadňuje sociálnu prijateľnosť a priemyselnú konkurencieschopnosť.
FCFS znamená, že zdroje (napr. kapacita siete, pripojenie k sieti, energia) sa alokujú v poradí, v akom požiadavky alebo žiadosti dorazili; v kontexte energetiky to znamená, že prioritu majú tí, ktorí sa prihlásili skôr, či už ide o pripojenie nového odberateľa, prístup k distribúcii alebo čerpanie garantovanej rezervy (ako pri aukciách).
Energetické diaľnice
Energetické diaľnice sú kľúčové strategické prepojenia, ktoré podporia dokončenie energetickej únie tým, že vyriešia kritické úzke miesta v energetickom systéme EÚ.
Iniciatíva bola po prvýkrát oznámená predsedníčkou EK von der Leyenovou v prejave o stave Únie v roku 2025. Tieto projekty boli identifikované ako kľúčová cezhraničná energetická infraštruktúra v rámci TEN-E, konkrétne ako PCI a PMI, ako aj v akčnom pláne pre cenovo dostupnú energiu.
S rozhodujúcou podporou EÚ môžu tieto projekty zlepšiť energetickú bezpečnosť, znížiť závislosť od dovážaných palív a prispieť k integrácii čistejšej energie, čím pomôžu znížiť ceny energie.
Komisia urýchli realizáciu energetických diaľnic prostredníctvom cielených podporných opatrení pre príslušné členské štáty a zapojené subjekty realizujúce projekty, vrátane využitia financovania a opatrení na ďalšie zefektívnenie a urýchlenie procesov udeľovania povolení, aby sa projekty úspešne dokončili.
Nie sú to jediné projekty, ktoré EÚ podporuje a propaguje. Jadrom rozvoja sietí v Európe zostávajú PCI a PMI projekty. Ich druhý zoznam Komisia zverejnila 2. decembra 2025.
Medzi 8 energetických diaľnic EK zaradila:
– Prepojenia elektrických sietí cez Pyreneje s cieľom lepšie integrovať Pyrenejský polostrov (prechod cez Pyreneje 1 a prechod cez Pyreneje 2),
– Veľké morské prepojenie: ukončenie izolácie v oblasti elektrickej energie prepojením elektrickej energie medzi Cyprom a kontinentálnou Európou,
– Harmony Link: posilnenie prepojenia elektrických sietí pobaltských štátov, zvýšenie energetickej bezpečnosti a energetickej nezávislosti od Ruska,
– Transbalkánsky plynovod: reverzný tok plynu na zvýšenie odolnosti dodávok energie v balkánskom regióne a vo východnom susedstve,
– Bornholm Energy Island: premena Baltského mora na morský prepojovací uzol,
– Zlepšenie cenovej stability a energetickej bezpečnosti v juhovýchodnej Európe, aj prostredníctvom skladovania,
– Južný vodíkový koridor zahŕňajúci Tunisko, Taliansko, Rakúsko a Nemecko,
– Juhovýchodný vodíkový koridor z Portugalska do Nemecka.
Ministerka hospodárstva SR Denisa Saková v súvislosti s balíkom opatrení zdôraznila, že silnejšia infraštruktúra je kľúčová pre dostupné ceny energií a bezpečné dodávky, najmä v období geopolitickej neistoty.
„Pre Slovensko je významné zaradenie do Transbalkánskeho plynového koridoru, ktorý podporí diverzifikáciu dodávok v strednej a juhovýchodnej Európe a získa väčší význam s novou ťažbou v Rumunsku a prepravou plynu z Kaspického regiónu,“ uviedla ministerka.
Dodala, že Slovensko bude aj súčasťou rozvoja elektrizačného prepojenia s juhovýchodnou Európou, pričom už dnes investuje to prepojení s Maďarskom a Českom s cieľom exportu elektriny.
Ďalšie kroky
Legislatívne návrhy teraz prejdú do Európskeho parlamentu a Rady v rámci riadneho legislatívneho postupu. Komisia bude zároveň naďalej úzko spolupracovať s členskými štátmi a všetkými relevantnými zainteresovanými stranami na realizácii kľúčových cezhraničných projektov energetickej infraštruktúry, ktoré boli nedávno uverejnené v druhom zozname PCI a PMI projektov. Takáto spolupráca bude kľúčová z hľadiska rýchlej realizácie iniciatívy „Energetické diaľnice“, ako aj zrýchlenia povoľovania projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, skladovania energie a dobíjacích staníc.