Bratislava 5. januára 2026 – Začalo sa pripomienkové konanie Stratégie odpadového hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2035. Kto zaplatí sanáciu environmentálnych záťaží ak pôvodca nie je známy? Ako ovplyvní modernizácia úpravne vody v Hriňovej kvalitu zásobovania pitnej vody pre tisíce obyvateľov? Odpovede na tieto otázky a kľúčové právne novinky z oblasti životného prostredia za november 2025 prináša člen Slovenského plynárenského a naftového zväzu, advokátska kancelária POLÁČEK & PARTNERS, v Monitoringu envirolegislatívy a odpadov.

1.AKO SA ZMENILA LEGISLATÍVA?

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, EIA, IPKZ A ODPADY
Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie
Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí nie
Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny nie
Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie
Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie
Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) nie
Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie
Zákon č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie
Zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie
Vyhláška č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch nie
Vyhláška č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov nie
Vyhláška č. 248/2023 Z. z. o požiadavkách na stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia nie
Vyhláška č. 249/2023 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí nie
Vyhláška č. 254/2023 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane ovzdušia nie
Vyhláška č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona nie

Poznámka: V našom legislatívnom monitoringu pre vás sledujeme zmeny vyššie uvedených právnych predpisov, ktoré boli publikované v Zbierke zákonov za uplynulý mesiac.

V Zbierke zákonov SR neboli za mesiac november 2025 publikované žiadne zmeny sledovaných právnych predpisov. Zaujať by vás však mohli naše ďalšie novinky.

  • ČO SA CHYSTÁ?

■      Kritériá trvalej udržateľnosti a ciele znižovania emisií skleníkových plynov sa menia

        Do 28.11.2025 prebiehalo pripomienkové konanie k návrhu novej vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú kritériá trvalej udržateľnosti.

         Návrh tejto vyhlášky sa týka transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov a z dôvodu zapracovania zmien, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

         V novej vyhláške už nie je povinné podávať ročné správy o plnení cieľov znižovania emisií skleníkových plynov. Povinnosti týkajúce sa emisií v životnom cykle pohonných látok a dodávanej energie v cestných vozidlách sa úplne vypúšťajú.

Dopĺňajú sa nové limity úspor emisií skleníkových plynov pre zariadenia vyrábajúce elektrinu, teplo a chlad. Aktualizuje sa zoznam kritérií pre biopalivá, biokvapaliny, palivá z biomasy a palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v súlade so smernicami EÚ. Zavádza sa odkaz na konkrétne vykonávacie nariadenia EÚ, ktoré upravujú spôsob overovania týchto kritérií.

Upravuje sa systém hmotnostnej bilancie palív z obnoviteľných zdrojov a spôsob, akým odborné osoby kontrolujú dodržiavanie kritérií udržateľnosti. Slovenský hydrometeorologický ústav má novú kompetenciu kontrolovať aj certifikačné orgány fungujúce dobrovoľne na území Slovenskej republiky.

Upresňuje sa, akým spôsobom sa vkladajú údaje do databázy EÚ a aké údaje sa zasielajú v rámci dodávateľského reťazca.

Prílohy vyhlášky (č. 1 – 6.) boli aktualizované – energetický obsah palív, metodika výpočtu vplyvu palív na emisie, sadzobník poplatkov a zoznam preberaných právnych aktov EÚ.

Sprievodnú dokumentáciu k návrhu nájdete TU a aktuálne štádium nájdete TU.

■      Cesta Slovenska k udržateľnému odpadovému hospodárstvu do roku 2035 – nová stratégia

Koncom novembra sa začalo pripomienkové konanie k Stratégii odpadového hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2035, pričom posledný dňom štádia bol 02.12.2025. Predkladateľom je Ministerstvo životného prostredia SR v súlade s právom EÚ a zákonom o odpadoch.

Dokument je spoločným strategickým dokumentom zahŕňajúcim

Obsahuje základné údaje o SR, charakteristiku aktuálneho stavu odpadového hospodárstva vrátane vzniku a nakladania so všetkými odpadmi podľa definície zákona o odpadoch.
Podrobne sa venuje komunálnemu odpadu, nebezpečnému odpadu, vyhradeným a osobitným prúdom odpadov, triedenému zberu a biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom.  

Rozoberá infraštruktúru zariadení na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov (kompostárne, recyklačné zariadenia, zariadenia na energetické využitie odpadu, skládky), systémy zberu odpadupotreby investícií. Stanovuje všeobecné politiky odpadového hospodárstva, opatrenia na predchádzanie a boj proti znečisťovaniu odpadom a rieši aj financovanie z pohľadu rozšírenej zodpovednosti výrobcov, poplatkov za komunálny odpad a Environmentálneho fondu.

Hlavným cieľom odpadového hospodárstva SR do roku 2035 v zmysle tohto plánu je udržateľné odpadové hospodárstvo zamerané na postupný prechod k obehovému hospodárstvu.

Tento cieľ zahŕňa komplexnú škálu činností, opatrení, legislatívnych zmien a finančnej podpory tak, aby reflektovali priority hierarchie odpadového hospodárstva.

Dokument upravuje záväznú hierarchiu odpadového hospodárstva, zásady udržateľnej výroby a spotreby, rozšírenú zodpovednosť výrobcov a požiadavky na dostatočnú infraštruktúru bez nadmerných kapacít na spracovanie zmesového odpadu.  

Zdôrazňuje odpad ako zdroj, ochranu zdrojov kritických surovín, predchádzanie vzniku odpadu vrátane potravinového, oblasť textilu a význam komunikačných a vzdelávacích iniciatív.

Sprievodnú dokumentáciu k návrhu nájdete TU a aktuálne štádium nájdete TU.

■      Nesúhlas územných samospráv s výstavbou akceleračných zón

         Trnavský samosprávny kraj nie je spokojný s pokračovaním predprípravného procesu v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Predseda samosprávy spochybňuje, že celkové uskutočnenie výstavby veterných elektrární môže mať dobrý dopad a žiada orgány verejnej správy o zapojenie všetkých dotknutých obcí do schvaľovacieho procesu – Hlohovec, Galanta, Nitra.

         Podľa vyjadrenia MŽP SR nie je EIA povoľovacím procesom, čo znamená, že práve samosprávy budú mať následne slovo v tom, či sa výstavba veterných elektrárni nakoniec povolí.

         Sprievodnú informáciu nájdete TU a aktuálne štádium EIA nájdete TU.

■      Určenie príslušného ministerstva na sanáciu environmentálnych záťaží bez identifikovaného pôvodcu

         Keďže medzi základné priority environmentálnej politiky patrí aj prijímanie opatrení na sanáciu environmentálnych záťaží, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky navrhuje nový postup na riešenie týchto problémov v oblasti, kde nie je možné identifikovať pôvodcu znečistenia.

K návrhu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o určení príslušného ministerstva podľa zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dávame do pozornosti, že 11.11.2025 bolo ukončené medzirezortné pripomienkové konanie a materiál je v súčasnosti v stave vyhodnocovania pripomienok.

         Podstatou predloženého návrhu  ministerstva je, určiť, ktoré ministerstvo má prevziať úlohu „povinnej osoby“ pri sanácii konkrétnych environmentálnych záťaží, pre ktoré sa nepodarilo identifikovať pôvodcu znečistenia. Tento krok otvorí cestu k čerpaniu financií z európskych fondov v rámci Programu Slovensko 2021 – 2027 na prieskum a sanáciu týchto lokalít.

Návrh Ministerstva životného prostredia SR odporúča, aby bolo MŽP SR určené ako príslušné ministerstvo pre štyri bratislavské lokality spojené s bývalým Chemickým závodom Juraja Dimitrova (dnešný Istrochem) – Bratislava, Nové Mesto (výroba hnojív, gumárenských chemikálií, trhavín a závod Mieru). Po určení ministerstva vládou bude možné pokračovať v príprave projektov, vypracovaní plánov prác a následnom financovaní sanácie z európskych fondov a štátneho rozpočtu.

         Sprievodnú dokumentáciu k návrhu nájdete TU a aktuálne štádium nájdete TU.

■      Prelomová dohoda na záchranu pred povodňami

         Minister ŽP ohlásil 28.11.2025 uzatvorenie memoranda medzi Vodohodpodárskou výstavbou, Slovenským vodohospodárskym podnikom, Štátnou ochranou prírody SR a poľovníckymi organizáciami – Gabčíkovo, Vojka nad Dunajom, Bodíky.

         Dohoda sa týka vyhotovenia záchranných ostrovčekov na celej ramennej sústave rieky Dunaj, ktoré budú vystavané zo sedimentov dna rieky. Hlavnú technickú a projektovú činnosť bude mať na starosti Vodohospodárska výstavba.

         Sprievodnú informáciu nájdete TU.

■      Pozitívny postoj SR k zavedeniu tzv. prírodných kreditov

         Slovenská republika definitívne zapísala svoje pozitívne stanovisko k návrhu nového aktu EÚ v oblasti environmentálneho práva v podobe novej idei tzv. prírodných kreditov a vyjadrila tak podporu pre vytvorenie expertnej pracovnej skupiny pre ďalší rozvoj tejto zaujímavej možnosti financovania obnovy prírody a biodiverzity.

         Prírodné kredity predstavujú finančnú podporu z verejných prostriedkov pre ekosystémové služby. Budú poskytované za každé opatrenie, zohľadňujúce prírodu, ktoré bude zavedené v rámci užívania prírodných zdrojov v súkromnom sektore. Na zavádzanie kritérií bude oprávnený subjekt musieť byť držiteľom certifikátu na zavádzanie predmetných opatrení. Možno ho chápať ako jednotku vyjadrujúcu pozitívny prínos pre prírodu, ktorý vzniká na základe certifikovaného a nezávisle overeného opatrenia a je meraný uznávanými ukazovateľmi biodiverzity prispôsobenými konkrétnym podmienkam.

Investovanie do prírody sa stáva bežnou praxou, pričom prírodné kredity založené na certifikátoch môžu priniesť pridanú hodnotu tým, že poskytnú overiteľný a štandardizovaný rámec pre financovanie opatrení s pozitívnym vplyvom na životné prostredie.

Sprievodnú dokumentáciu nájdete TU.

      Zmena hraníc a zonácie Národného parku Poloniny

Dňa 26.11.2025 bolo skončené pripomienkové konanie k návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje Národný park Poloniny (národný park), jeho zóny a ochranné pásmo nachádzajúci sa v okrese Snina.

Návrh nariadenia upravuje hranice národného parku a ustanovuje zóny ochrany. Dôvodom zmeny hraníc a zonácie je prehodnotenie tohto územia z hľadiska stavu biotopov a povahy prírodných hodnôt a cieľov ochrany a z dôvodu prekrývania s 23 existujúcimi územiami národnej sústavy chránených území, a to 7 národnými prírodnými rezerváciami, 15 prírodnými rezerváciami a 1 prírodnou pamiatkou. V zmysle nového návrhu je celková výmera národného parku 31 086,09 ha.

         Zavádzajú sa štyri zóny ochrany (A – D) s rozdielnymi stupňami ochrany od 2. po 5. stupeň a definuje aj ochranné pásmo parku. Veľmi podrobne uvádza jednotlivé parcely, ktoré spadajú do jednotlivých zón. Jeho príloha č. 1 obsahuje vymedzenie hranice národného parku, zón a ochranného pásma. Príloha č. 2 obsahuje predmet ochrany. Podrobné pravidlá využívania územia budú upravené programom starostlivosti o chránené územie.

         Súčasťou návrhu je aj zrušenie starších nariadení súvisiacich s Poloninami a určenie dátumu predpokladanej účinnosti k 1. januáru 2026.

         Sprievodnú dokumentáciu k návrhu nájdete TU a aktuálne štádium nájdete TU.

■      Opozičné návrhy k zákonu o odpadoch v NR SR

         Zákon o odpadoch má od novembra v prvom čítaní až 2 návrhy na jeho zmenu z opozičnej strany Národnej rady SR.

Jedným z predložený návrhov je novela zákona, ktorej cieľom je upraviť pravidlá tvorby účelovej finančnej rezervy na uzatvorenie a rekultiváciu skládok tak, aby lepšie zodpovedala reálnym potrebám. Prevádzkovatelia skládok budú musieť každých päť rokov prehodnocovať predpokladané náklady na základe aktualizovaného projektu, pričom Ministerstvo životného prostredia SR použije tieto údaje na výpočet výšky príspevku do rezervy. Novela zároveň zavádza povinnosť MŽP uvoľniť prostriedky z rezervy najneskôr do 30 dní od vydania potvrdenia, čím sa má predísť oneskoreniam, ktoré dnes nútia prevádzkovateľov financovať rekultiváciu z vlastných zdrojov. Návrh sa vzťahuje aj na skládky, ktoré vznikli pred účinnosťou novely.

V ďalšom návrhu sa mal zmeniť systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) a odpadového hospodárstva. Najzaujímavejšie zmeny sa týkajú :

  • uvedenia obalov a neobalových výrobkov na trh na 50 kg ročne, čím sa má posilniť podfinancovaný systém RZV,

Sprievodnú informáciu nájdete TUTU.

■      Spustenie predbežnej informácie k návrhu zmeny zákona o obchodovaní s emisnými kvotámi

Koncom novembra sa spustila možnosť vyjadrovať sa k predbežnej informácii o pripravovanej zmene zákona o obchodovaní s emisnými kvótami.

Cieľom návrhu zmeny zákona je najmä:

V súvislosti s Modernizačným fondom sa plánuje rozšírenie oprávnení Komisie pre Modernizačný fond spôsobom, aby mohla určiť výšku prostriedkov z Modernizačného fondu, ktoré budú vedené ako príjem účtu Slovenskej agentúry životného prostredia.

Tieto prostriedky sú určené najmä na financovanie schváleného investičného zámeru – dotačnej schémy na zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie emisií skleníkových plynov v domácnostiach s nízkymi príjmami v rokoch 2025 – 2026.

Tiež plánuje doplnenie právneho rámca pre možnosť poskytnutia podpory z Modernizačného fondu prostredníctvom Ministerstva životného prostredia a Slovenskej agentúry životného prostredia.

Sprievodnú dokumentáciu nájdete TU a aktuálne štádium nájdete TU.

■      Modernizácia úpravne pitnej vody v Hriňovej pre takmer 170 tisíc obyvateľov stredného Slovenska

         Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR oznámilo významnú investíciu do modernizácie vodárenskej infraštruktúry v Hriňovej, ktorá umožní využitie spolu viac ako 40 miliónov eur na zabezpečenie kvalitnej a bezpečnej distribúcie pitnej vody pre vyše 170 tisíc obyvateľov stredného Slovenska.

Vďaka tejto investícii sa modernizuje viac ako 60-ročná úpravňa vody v Hriňovej, ktorá čerpá povrchovú vodu z Vodárenskej nádrže Hriňová a zásobuje časti okresov Zvolen, Detva, Lučenec, Poltár a Veľký Krtíš.

        Viac o modernizácii vodárenskej infraštruktúry sa dočítate TU.

      Zníženie emisií o 90% v porovnaní s rokom 1990

        Európska únia schválila klimatický cieľ znížiť emisie o 90 % do roku 2040 (oproti roku 1990), čo je kľúčový míľnik na ceste k uhlíkovej neutralite. Dohoda však vznikla až po náročných rokovaniach a obsahuje viaceré kompromisy – najmä umožnenie využívania medzinárodných emisných kreditov v rozsahu až 5 % a odklad nového systému obchodovania s emisiami ETS2 na rok 2028. Tieto ústupky zmierňujú tlak na priemysel, dopravu a domácnosti v krajinách strednej Európy, vrátane Slovenska.

Slovensko patrilo k jedným z najväčších odporcov pôvodného návrhu a argumentovalo sociálnymi a ekonomickými rizikami. Krátkodobo získava úľavu najmä automobilový priemysel a energetika, ktorá sa vyhne okamžitému zdraženiu palív. Dlhodobo však bude potrebné urýchliť rozvoj obnoviteľných zdrojov, modernizáciu priemyslu a transparentné riešenie energetickej chudoby.

Slovenské lesy a pôda síce môžu dočasne kompenzovať časť emisií, no ak ich schopnosť viazať uhlík oslabí sucho, kalamity alebo nadmerná ťažba, úspory bude nutné hľadať v oveľa náročnejších sektoroch. Celkovo kompromis umožňuje Slovensku získať čas, no zároveň vytvára tlak na dlhodobé systémové zmeny, ktoré si vyžiadajú nové investície aj legislatívne úpravy.

         Viac sa dočítate TU.

■      Aktívna odborná činnosť v oblasti vodohospodárstva

V priebehu novembra sa konalo niekoľko konferencií v oblasti vodohospodárstva, ktorých sa zúčastnili aj zástupcovia Slovenského vodohospodárskeho podniku, konkrétne:

  • 56. konferencia vodohospodárov v priemysle vo Vyhniach, kde prezentovali projekty protipovodňovej ochrany a udržateľného hospodárenia s vodou;
  • Konferencia mladých odborníkov v Bratislave, kde mali aktívnu účasť v radoch poroty ako aj súťažiacich;
  • Konferencie Vodní toky 2025 v Hradci Králové, kde predstavili revitalizáciu vodných biotopov z Plánu obnovy.

Bližšie informácie sa dočítate TU, TUTU.

Právne upozornenie

Informácie poskytnuté odberateľovi v rámci monitoringu envirolegislatívy a odpadov nie sú zdrojom právne záväzných právnych predpisov, nakoľko právne záväzné znenie právnych predpisov v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky obsahuje iba zbierka zákonov Slovenskej republiky. Informácie poskytnuté odberateľovi majú iba informatívny charakter a nenahrádzajú právnu službu v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Advokátska kancelária  POLÁČEK & PARTNERS s. r. o. a nezodpovedajú za úplnosť a presnosť informácií uvedených v monitoringu energetickej legislatívy. V prípade otázok k informáciám poskytnutým odberateľovi, odberateľ môže požiadať advokátsku kanceláriu POLÁČEK & PARTNERS s. r. o. o poskytnutie právnej služby za týmto účelom.