Brusel 6. januára 2026 – Nariadenia EÚ o bezpečnosti dodávok plynu a pripravenosti na riziká v oblasti elektrickej energie z rokov 2017 a 2019 počas energetickej krízy prispeli k stabilným, bezpečným a neprerušovaným dodávkam energie a chránili najzraniteľnejších a najkritickejších odberateľov. Tvrdí to správa Európskej komisie zameraná na „posúdenie vhodnosti“ energetickej bezpečnosti, v ktorej hodnotila obe kľúčové nariadenia EÚ. Správa tiež zdôrazňuje potrebu robustnejšieho a medziodvetvového prístupu k bezpečnosti dodávok plynu a elektrickej energie, pričom sa poukazuje na skúsenosti získané z energetickej krízy a výpadku elektrickej energie na Pyrenejskom polostrove v apríli 2025.
Dokument obsahuje analýzu právnych predpisov EÚ v oblasti bezpečnosti dodávok elektriny a plynu, pričom čerpá z minulých kríz a zameriava sa na budúce výzvy. Ide o dôležitý prvý krok v revízii legislatívneho rámca v oblasti energetickej bezpečnosti plynu a elektriny, pričom návrhy Komisie by mali byť uverejnené v prvej polovici roku 2026.
Správa konštatuje, že nariadenia prispeli k stabilným, bezpečným a neprerušovaným dodávkam energie a chránili najzraniteľnejších a najkritickejších odberateľov a okrem iného predložila hlavné závery a poučenia.
Závery
Od začiatku 21. storočia EÚ postupne vyvinula komplexný legislatívny rámec týkajúci sa bezpečnosti dodávok plynu a elektriny. V rámci posúdenia účinnosti boli posúdené najnovšie právne predpisy z rokov 2017 až 2024. Hodnotené obdobie bolo poznačené pandémiou Covid-19 a inváziou Ruska na Ukrajinu, čo viedlo k jednej z najvážnejších energetických kríz v histórii EÚ, konštatuje EK.
“Hodnotený rámec, vrátane núdzových nariadení prijatých v kontexte energetickej krízy, zabezpečil stabilné, bezpečné a neprerušované dodávky energie a chránil zraniteľných a kritických spotrebiteľov, a bol preto celkovo úspešný,” uviedla Komisia.
Analýza podľa nej tiež ukázala, že hodnotené nariadenia priniesli výhody v porovnaní s tým, čo by sa mohlo dosiahnuť bez opatrení na úrovni EÚ, a to zabezpečením určitej miery koordinácie medzi členskými štátmi.
Správa preukázala aj relevantnosť rámca vzhľadom na pretrvávajúce riziká pre bezpečnosť dodávok elektriny a plynu v EÚ. Tieto reálne stresové testy a skutočnosť, že boli potrebné dodatočné núdzové nariadenia, však ukázali, že existujú oblasti, ktoré je možné zlepšiť, a že nové riziká by sa mali pokryť hlbšie, pretože sú čoraz rozsiahlejšie a častejšie, dodala EK.
Konkrétnejšie sa posudzovala účinnosť, efektívnosť, pridaná hodnota EÚ, koherentnosť a relevantnosť rámca v súlade s usmerneniami o lepšej regulácii.
1. Pokiaľ ide o účinnosť, v rámci posúdenia sa zistilo, že nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu a nariadenie o pripravenosti na riziká v oblasti elektrickej energie boli do určitej miery účinné pri dosahovaní svojich cieľov, keď zvýšili celkovú pripravenosť EÚ a posilnili jej odolnosť voči prerušeniam dodávok plynu a výpadkom elektrickej energie.
Rámec dosiahol svoj konkrétny cieľ zvýšiť transparentnosť a koordináciu aj v čase krízy. Dosiahlo sa to prostredníctvom koordinačných skupín a zdieľaním plánov a hodnotení rizík medzi členskými štátmi na základe simulácií bezpečnosti dodávok a spoločných metodík stanovených v nariadeniach. Konkrétne ciele nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu, ktorými je zabezpečiť primeranú a flexibilnú infraštruktúru a zabezpečiť dodávky chráneným odberateľom v prípade prerušenia dodávok, boli splnené prostredníctvom normy pre infraštruktúru a normy pre dodávky. V hodnotenom období nedošlo k obmedzeniu dodávok chráneným odberateľom plynu, konštatovala Komisia.
Posúdenie vhodnosti však podľa nej poukázalo aj na jasné slabé miesta rámca, pokiaľ ide o pripravenosť na energetickú krízu v rokoch 2021 – 2023. Skutočnosť, že EÚ potrebovala dodatočné núdzové nariadenia na boj proti energetickej kríze, poukazuje na potrebu dôkladnejšieho posudzovania rizík a plánovania scenárov, pričom je potrebné zohľadniť aj nové riziká, ako je kyberbezpečnosť, hybridné hrozby, prístup k minerálom kritickým pre energetickú transformáciu a zmena klímy. Ukazuje to tiež, že špecifický cieľ zabezpečiť pripravenosť prostredníctvom prístupu založeného na riziku nebol dostatočne splnený. Okrem toho solidarita medzi členskými štátmi nebola počas energetickej krízy funkčná (podpísaných bolo len 9 z 40 dohôd), až kým neboli zavedené štandardné pravidlá solidarity prijaté v roku 2023, poznamenala EK.
2. Pokiaľ ide o efektívnosť, správa zistila, že náklady na implementáciu rámca pozostávajú z administratívnych nákladov a nákladov na infraštruktúru. Výsledky prípadovej štúdie naznačujú, že absolútne náklady sú nízke (v priebehu hodnoteného obdobia v rádovo niekoľkých stovkách miliónov) v porovnaní s mimoriadnymi nákladmi potenciálnych kríz v dodávkach (ktoré sú v rádovo miliardách).
Zber údajov a verejná konzultácia však ukazujú, že zaťaženie vnútroštátnej správy a príslušných orgánov môže byť vysoké z hľadiska ľudských zdrojov. Náklady na dodržiavanie predpisov pre energetické podniky sú naopak nízke, tvrdí EK.
Okrem toho analýza podľa nej ukazuje, že existuje priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o zjednodušenie a zefektívnenie regulačného rámca, najmä v súvislosti s rôznymi povinnosťami členských štátov v oblasti podávania správ (napr. posudzovanie rizík a plány) a administratívnymi postupmi. To je potrebné vyvážiť dôležitou úlohou, ktorú tieto požiadavky na podávanie správ zohrávajú pri zachovávaní vysokej úrovne bezpečnosti dodávok.
V budúcnosti môžu byť potrebné ďalšie monitorovacie nástroje, aby sa vyplnili súčasné medzery v údajoch na monitorovanie bezpečnosti dodávok a aby bolo možné presne posúdiť náklady a prínosy rámca v budúcnosti, uviedla Komisia s tým, že by sa mohli vypracovať kľúčové ukazovatele výkonnosti, napríklad na posúdenie administratívnej záťaže spôsobenej povinnosťami podávať správy.
3. Pokiaľ ide o koherentnosť, nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu a nariadenie o pripravenosti na riziká v oblasti elektrickej energie boli počas hodnoteného obdobia vo väčšine prípadov v súlade medzi sebou a s ostatnými politikami a právnymi predpismi EÚ. Hodnotené nariadenia vychádzajú z dobre fungujúceho vnútorného trhu a vysoko prepojeného energetického systému, ktorý je podporovaný nariadeniami a financovaním EÚ, konštatuje EK. Napriek tomu je podľa nej potrebný koordinovanejší prístup k bezpečnosti dodávok v odvetví elektrickej energie a plynu, najmä pokiaľ ide o vedľajšie účinky z jedného odvetvia na druhé. Hoci nariadenia boli vo všeobecnosti koherentné, je nevyhnutná väčšia koordinácia v súvislosti s budúcimi medziodvetvovými krízami. Koncepcia „chránených zákazníkov“ nie je zosúladená medzi plynom a elektrickou energiou, čo môže viesť k nižšej celkovej ochrane kritických alebo zraniteľných spotrebiteľov, upozornila EK.
Rámec EÚ pre bezpečnosť dodávok elektriny a plynu vychádza z nedávno prijatých horizontálnych právnych predpisov EÚ o kybernetickej bezpečnosti a ochrane kritickej infraštruktúry a dopĺňa ich. Zvýšená elektrifikácia sektorov konečného použitia a novo vznikajúce geopolitické riziká však môžu vyžadovať prijatie dodatočných sektorových opatrení s cieľom zabezpečiť súdržnosť v budúcnosti. Zároveň je možné ďalej posilňovať synergie medzi rámcom pre bezpečnosť dodávok a rámcom pre energetickú infraštruktúru.
Nariadenia sú v súlade so širšími cieľmi politiky EÚ, ako sú zabezpečenie európskej konkurencieschopnosti a dekarbonizačných cieľov. Vzhľadom na urýchlenú dekarbonizáciu, sektorovú integráciu a elektrifikáciu však existuje priestor na zlepšenie s cieľom posilniť synergie v rámci tohto rámca a konkrétne ustanovenia si môžu vyžiadať ďalšie preskúmanie, aby sa predišlo riziku uviaznutia v uhlíkových technológiách, tvrdí EK.
4. Hodnotené nariadenia podľa nej priniesli významnú pridanú hodnotu EÚ tým, že iniciovali regionálnu a celoeurópsku spoluprácu, posilnili bezpečnosť dodávok elektriny a plynu a znížili riziká spojené s prerušením dodávok. Ako kľúčová výhoda bola zdôraznená schopnosť rámca uľahčiť zdieľanie osvedčených postupov a odborných znalostí medzi členskými štátmi.Existuje však priestor na zlepšenie schopnosti rámca riešiť cezhraničné riziká oveľa hlbšie a uvádzať do praxe zásadu energetickej solidarity.
5. Nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu a nariadenie o pripravenosti na riziká v oblasti elektrickej energie boli a naďalej budú relevantné pre súčasné výzvy EÚ v oblasti bezpečnosti dodávok. Existujú však nové skutočnosti, ktoré neriešia a ktoré bude potrebné zohľadniť v akejkoľvek budúcej revízii, poznamenala Komisia.
Nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu bolo a aj naďalej bude relevantné pre súčasné politické ciele EÚ, kde je energetická bezpečnosť predpokladom hospodárskej konkurencieschopnosti EÚ v súčasnom geopolitickom kontexte.
Prebiehajúca energetická transformácia na dekarbonizovaný a viac elektrifikovaný energetický systém zlepší bezpečnosť dodávok tým, že zníži potrebu dovozu fosílnych palív z tretích krajín. Energetický systém budúcnosti zároveň vyžaduje odlišné riadenie energetického systému s rastúcou potrebou flexibility prostredníctvom skladovania, reakcie na dopyt a cezhraničnej infraštruktúry, uviedla EK.
Rámec si však podľa nej vyžaduje prispôsobenie, aby bola zabezpečená jeho budúca relevantnosť v kontexte meniacich sa energetických trhov a meniaceho sa vonkajšieho kontextu. Napríklad nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu bolo navrhnuté pre krátkodobé prerušenia dodávok, a nie pre dlhodobé prerušenie dodávok od hlavného dodávateľa EÚ. Zároveň spätná väzba od zainteresovaných strán a workshop o megatrendoch naznačujú, že sa objavujú nové výzvy, ktoré si vyžadujú ďalšie preskúmanie a prispôsobenie sa prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré zásadným spôsobom mení energetické trhy a sektorovú integráciu plynárenských a elektrických systémov. Geopolitické výzvy navyše zvyšujú význam robustnej dlhodobej politiky diverzifikácie na úrovni EÚ, ako dokazuje nedávne prijatie plánu EÚ na ukončenie dovozu energie z Ruska. Robustná dlhodobá politika diverzifikácie môže vyžadovať zvýšenú transparentnosť a vysledovateľnosť, aby sa zabezpečila diverzifikovaná kombinácia dodávok, dodala Komisia.
Riziká v oblasti kybernetickej bezpečnosti, fyzické a hybridné hrozby pre infraštruktúru a environmentálne hrozby spôsobené zmenou klímy budú podľa nej mať čoraz väčší význam pre budúci rámec energetickej bezpečnosti. Hoci bola zavedená horizontálna regulácia v oblasti kybernetickej bezpečnosti a odolnosti kritických subjektov, analýza ukazuje, že na podporu implementácie horizontálnej regulácie by boli potrebné ďalšie sektorové opatrenia alebo revízia existujúcich ustanovení.
Okrem toho rastúci dopyt po kritických surovinách, poháňaný energetickou transformáciou a zvyšujúcou sa elektrifikáciou, predstavuje nové zraniteľné miesta. Horizontálna legislatíva nie je dostatočná na riešenie špecifík energetického systému a na zabezpečenie odolných a bezpečných energetických systémov sú potrebné ďalšie opatrenia, uviedla EK.
Poučenia
Bez toho, aby boli dotknuté budúce opatrenia Komisie, skúsenosti získané z tohto posúdenia vhodnosti poukazujú na nasledujúce oblasti, v ktorých je možné zlepšiť rámec EÚ pre bezpečnosť dodávok plynu a elektriny a ktoré by mohli byť ďalej analyzované:
• Zjednodušenie: hoci rámec výkonnosti bol pri dosahovaní svojich cieľov relatívne nákladovo efektívny, existuje priestor na zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže, čím by sa celý rámec stal funkčnejším a realizovateľnejším. Zjednodušenie možno dosiahnuť racionalizáciou povinností národných orgánov v oblasti podávania správ, znížením počtu regionálnych rizikových skupín a zjednodušením postupu žiadania o výnimku z povinnosti obojsmernosti.
• Adaptácia: Energetický systém EÚ ako celok bol počas hodnoteného obdobia stabilný, ale sektor elektrickej energie už prechádza rozsiahlou transformáciou. Ide najmä o dekarbonizáciu, digitalizáciu, elektrifikáciu a sektorovú integráciu energetického systému Únie. Možno predpokladať, že energetický systém EÚ v roku 2030 a potom v roku 2040 bude radikálne odlišný od systému v roku 2017 alebo dokonca od súčasného systému, s väčším podielom energie z OZE a marginálnejšou úlohou zemného plynu, tvrdí EK. Osobitosti „energetickej bezpečnosti“ a „bezpečnosti dodávok“ sa podľa nej budú vyvíjať spolu s touto transformáciou, čo si bude vyžadovať prispôsobenie. Okrem iného bude pre bezpečnosť dodávok energie v budúcnosti dôležitejšia flexibilita, a to prostredníctvom dostatočných zásob energie, reakcie na dopyt a dostupných prepojení. Vzhľadom na regionálny rozmer týchto rizík a prepojenosť elektrickej sústavy je tiež potrebné hlbšie a konsolidované cezhraničné posúdenie existujúcich a vznikajúcich rizík. Okrem toho je potrebné lepšie zohľadňovať vznikajúce riziká v hodnoteniach rizík na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, napríklad ochranu kritickej infraštruktúry, kybernetickú bezpečnosť, extrémne poveternostné javy, uviedla EK.
• Integrácia: sektory plynu a elektriny sú veľmi úzko prepojené a v budúcnosti sa môžu ešte viac integrovať. Hoci medzi týmito dvoma trhmi pretrvávajú niektoré dôležité rozdiely, existuje priestor na výrazné zosúladenie oboch nariadení. Napríklad scenáre rizík v oblasti plynu a elektriny nie sú vždy konzistentné (napr. nedostatok plynu nebol pôvodne dostatočne zohľadnený ako riziko v plánoch pre elektrinu v roku 2022) a načasovanie plánovacieho procesu nie je zosúladené. Oblasti, v ktorých by sa mohla posilniť synergia medzi týmito dvoma nariadeniami, zahŕňajú najmä krízové riadenie, posudzovanie rizík a plánovanie, tvrdí Komisia.
• Transparentnosť a dohľad: správa EKi zdôraznila pridanú hodnotu ustanovení o transparentnosti, ktoré podnecujú koordináciu, ako aj nedostatok údajov v určitých oblastiach bezpečnosti dodávok elektriny a plynu (napr. transparentnosť a vysledovateľnosť dovozu plynu, včasná dostupnosť kľúčových údajov). Najmä cestovná mapa REPowerEU a legislatívny návrh na ukončenie dovozu ruskej energie prijatý v máji a júni 2025 poukazujú na nové pravidlá pre zvýšenú transparentnosť, monitorovanie a vysledovateľnosť ruského plynu, ktoré budú inšpirovať budúcnosť architektúry energetickej bezpečnosti EÚ, uviedla Komisia.
V tejto súvislosti bol nový komisár pre energetiku a bývanie poverený vo svojom poverovacom liste „preskúmať rámec bezpečnosti dodávok“. Toto preskúmanie poskytuje EÚ príležitosť nadviazať na zistenia a skúsenosti získané v rámci posúdenia vhodnosti a zabezpečiť, aby rámec aj naďalej účinne zabezpečoval stabilné a bezpečné dodávky energie pre Európanov aj v budúcnosti, uzavrela EK.