Brusel 26. januára 2026 – Európske ceny zemného plynu zaznamenali v posledných dvoch týždňoch silný rast. Referenčná cena v holandskom uzle TTF sa z úrovní okolo 28 €/MWh na začiatku roka vyšplhala až nad 42 €/MWh. Podľa expertov sa pod toto zvýšenie podpísala kombinácia faktorov, od chladného počasia, hrozbu obmedzenia dodávok LNG z USA pre geopolitické dôvody aj silnú vlnu mrazov v oblasti Mexického zálivu, kde sídli väčšina skvapalňovacích terminálov. Jedným z významných faktorov je aj stav európskych zásob plynu, najnižší za posledné roky. Portál argusmedia.com si v tejto súvislosti zameral na región strednej a východnej Európe. Aktuálny stav jeho zásob naznačuje, že do vtláčacej sezóny vstúpi s naplnenosťou zásobníkov výrazne nižšou ako pred rokom, preto môže mať problémy so zvýšením dovozu v takej miere, aby deficit do budúcej zimy vyrovnal.
Argus vo svojom článku pracoval s dátami združenia Gas Infrastructure Europe k 20. januáru. Zásoby v Rakúsku, Bulharsku, Chorvátsku, Českej republike, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku dosiahli v ten deň spolu 182 TWh, čo je o 28 TWh menej ako pred rokom a najmenej za uvedený deň od roku 2022. Skladovacie kapacity v týchto krajinách boli celkovo naplnené na 54,4 % svojej kapacity, vyčíslil Argus.
Najväčší medziročný deficit bol podľa portálu v Rakúsku (15,3 TWh), nasledovalo Maďarsko (7 TWh) a Slovensko (5,8 TWh). Úroveň ich deficitu viac než kompenzovala malý medziročný prebytok v Rumunsku, Českej republike a Bulharsku.
Zásoby v severozápadnej Európe boli v percentuálnom vyjadrení ešte nižšie. Celkové zásoby EÚ, s výnimkou vyššie uvedených krajín strednej a východnej Európy, dosiahli 20. januára 380 TWh, čo je o 102 TWh menej ako rok predtým, pričom toto množstvo predstavuje 46,7 % kapacity skladovacích zariadení.
Argus poznamenal, že chladné počasie v uplynulých januárových týždňoch zvýšilo dopyt po kúrení v celej Európe a viedlo firmy k intenzívnemu čerpaniu zo zásob. Aj keby ťažba zo zásobníkov v období od 20. januára do 31. marca bola v súlade s rovnakým obdobím v roku 2025 – čím by sa medziročný deficit udržal na stabilnej úrovni – stredná a juhovýchodná Európa by na konci marca mala v zásobníkoch 95,7 TWh. To by bola druhá najnižšia hodnota za posledných sedem rokov, hneď po roku 2022, konštatoval portál argusmedia.com.
Ukrajina sa podľa neho vymyká trendu ostatných krajín v regióne. Jej podzemné zásobníky obsahovali 70,02 TWh plynu, čo je o 28 TWh viac ako rok predtým. Silný dovoz pomohol udržať zásoby na vyššej úrovni, čím sa Ukrajina vyhla situácii, v ktorej by bola kapacita odberu na konci sezóny obmedzená.
Obmedzenia dodávok počas letnej sezóny
Preťaženie prepravných trás vedúcich zo západu na východ môže firmám počas letnej sezóny sťažiť výrazné zvýšenie dovozu do strednej a východnej Európy s cieľom obnoviť zásoby, upozornil Argus.
Firmy už minulý rok zvýšili dodávky na západných hraniciach, aby po zastavení tranzitu cez Ukrajinu na konci roka 2024 nahradili ruský plyn, ktorý sa predtým dodával cez Ukrajinu. Preťaženie na trasách zo západu na východ limituje množstvo dodávok, ktoré je možné prepravovať východným smerom, zatiaľ čo projekty zamerané na nových dodávok do regiónu budú mať len obmedzený prínos, tvrdí portál argusmedia.com.
Čistý dovoz Rakúska z Nemecka v Oberkappeli podľa neho vzrástol z 10,2 GWh denne v roku 2024 na 190 GWh/d v roku 2025 a takmer celé leto sa pohyboval na úrovni technickej kapacity. Rakúsko bolo vlani čistým dovozcom z Talianska na úrovni 31 GWh denne, čo predstavuje zásadný obrat oproti čistému vývozu 154 GWh za deň v roku 2024, keď Rakúsko ešte fungovalo ako tranzitný trh pre ruský plyn.
Toky z Nemecka do Českej republiky v VIP Brandov podobne vzrástli z 97 GWh denne v roku 2024 na 251 GWh/d v roku 2025 a počas väčšiny leta dosahovali maximálnu úroveň, dodal Argus.
Nové projekty
Portál pripomenul, že v minulom roku boli spustené niektoré projekty na dodávky nových zdrojov do juhovýchodnej Európy, ktoré môžu priniesť isté dodatočné dodávky počas tohtoročnej vtláčacej sezóny.
Grécky plávajúci LNG terminál v Alexandroupolise s regasifikačnou kapacitou 4,3 mil. ton ročne bol uvedený do prevádzky v októbri 2025, ale v druhom štvrťroku 2026 je naplánovaná jeho údržba. To môže obmedziť dovoz cez Grécko a zvýšiť konkurenciu v oblasti alternatívnych dodávok v regióne. Mohlo by to tiež obmedziť rozsah, v akom Ukrajina môže dovážať z Grécka pomocou integrovaných kapacitných produktov Route 1, 2 a 3 na tzv. Vertikálnom plynovom koridore.
Ďalšia modernizácia prebehla na jeseň 2025 v chorvátskom termináli LNG Krk, kde sa od októbra 2025 zvýšila kapacita spätného splyňovania z 2,3 mil. ton ročne na 4,7 mil. ton ročne.
Azerbajdžanská prepravná kapacita cez Transjadranský plynovod sa od 1. januára zvýšila o 1,2 mld. m3/rok na 11,2 mld. m3/rok, hoci časť týchto dodávok bude určená pre iné trhy – azerbajdžanská štátna spoločnosť SOCAR začala tento mesiac dodávať plyn do Nemecka a Rakúska, uviedol Argus.
Maďarská štátna spoločnosť MVM na jeseň 2025 podpísala zmluvy na dodávky LNG v objeme 2,05 mld. m3 ročne so spoločnosťami Shell a Engie, s cieľom diverzifikovať svoje možnosti dovozu. V prípade kontraktu so Shellom maďarská strana uviedla, že dohodnuté objemy budú dodávané cez Nemecko a Rakúsko.