Brusel 22. apríla 2026 – Plná koordinácia opatrení na úrovni členských štátov vrátane doplňovania podzemných plynových zásobníkov, využívanie flexibility v pravidlách doplňovania či uvoľňovania zásob ropy, zriadenie nového orgánu sledujúceho výrobu, dovoz, vývoz a stav zásob dopravných palív v EÚ, ochrana spotrebiteľov pred cenovými špičkami energií, urýchlenie prechodu na domáce OZE či posilnenie distribučných sietí a podpora investícií. To sú niektoré zo súboru opatrení „AccelerateEU“ predstaveného v stredu Európskou komisiou s cieľom pomôcť riešiť „krízu fosílnych palív“ spôsobenú vojnou v Perzskom zálive. EK o tom informovala na svojom webe.  

Už po druhýkrát za menej ako päť rokov platia Európania cenu za závislosť Európy od dovozu fosílnych palív. AccelerateEU je súbor opatrení Komisie, ktorých cieľom je poskytnúť okamžitú pomoc európskym domácnostiam a priemyselným odvetviam, najmä tým najzraniteľnejším, a zároveň nasmerovať Európu na stabilnú cestu k energetickej nezávislosti, uviedla Komisia s tým, že od eskalácie konfliktu na Blízkom východe vynaložila EÚ v dôsledku vyšších cien na dovoz energie dodatočných 24 miliárd eur, a to bez toho, aby získala jedinú molekulu energie navyše.

Súčasná geopolitická situácia je podľa EK jasným pripomenutím, že urýchlenie prechodu na čistú, bezpečnú a cenovo dostupnú energiu je nevyhnutnosťou z hľadiska hospodárstva a bezpečnosti. „Iniciatíva „AccelerateEU“ predstavuje krátkodobé aj štrukturálne opatrenia s dlhodobým účinkom, ktorých cieľom je ďalej znižovať závislosť od nestálych trhov s fosílnymi palivami a budovať odolnosť Európy voči budúcim rizikám na základe domácej čistej energie a elektrifikácie,“ uviedla Komisia.

Jej šéfka Ursula von der Leyen vyhlásila, že stratégia AccelerateEU prinesie európskym občanom a podnikom okamžité aj štrukturálnejšie opatrenia na zmiernenie situácie. „Musíme urýchliť prechod na domáce zdroje čistej energie. To nám zabezpečí energetickú nezávislosť a bezpečnosť a znamená, že budeme lepšie pripravení čeliť geopolitickým búrkam,“ dodala.

Navrhnuté opatrenia

Pokiaľ ide o jednotlivé opatrenia, ako prvú EK vyzdvihla koordináciu, ktorá je podľa nej kľúčová. „Komisia zabezpečí, aby sa opatrenia na úrovni členských štátov vykonávali v plnej koordinácii. Patrí sem doplňovanie podzemných zásobníkov plynu, využívanie flexibility v pravidlách doplňovania alebo akékoľvek mimoriadne uvoľňovanie zásob ropy,“ vymenovala EK. Koordinačné skupiny pre ropu a plyn sa podľa nej stretávajú pravidelne, aby zabezpečili plnú informovanosť členských štátov o situácii. Vnútroštátne núdzové opatrenia a opatrenia zamerané na zabezpečenie dostupnosti leteckého paliva a nafty, vrátane dostupnosti výrobných kapacít ropných rafinérií, by mali byť úzko koordinované.

Ďalším opatrením má byť zriadenie nového orgánu pre palivá, „Fuel Observatory“, ktorý má sledovať výrobu, dovoz, vývoz a stav zásob dopravných palív v EÚ. To podľa EK umožní rýchlu identifikáciu potenciálneho nedostatku a v prípade uvoľnenia núdzových zásob bude slúžiť ako podklad pre cielené opatrenia na udržanie vyváženej distribúcie palív. S cieľom zmierniť vplyv vysokých cien palív a možného nedostatku palív na letecký sektor EÚ Komisia tiež objasní existujúce flexibilné mechanizmy v rámci leteckého rámca EÚ.

EK ďalej zdôraznila potrebu včasných, cielených a dočasných opatrení. Ochrana spotrebiteľov, vrátane priemyslu, pred cenovými špičkami môže podľa Komisie zahŕňať cielené programy podpory príjmov, energetické poukážky a programy sociálneho prenájmu, ako aj zníženie spotrebnej dane z elektrickej energie pre zraniteľné domácnosti. EK tiež prijme dočasný rámec pre štátnu pomoc, ktorý poskytne vnútroštátnym vládam väčšiu flexibilitu, vrátane núdzových opatrení na podporu najviac ohrozených hospodárskych odvetví.

Ďalším opatrením má byť urýchlenie prechodu na domáce zdroje čistej energie, ktoré nahradia ropu, plyn a fosílne palivá v doprave. Do leta EK predloží akčný plán elektrifikácie, ktorý má obsahovať ambiciózny cieľ v oblasti elektrifikácie a opatrenia na odstránenie prekážok elektrifikácie priemyslu, dopravy a stavebníctva. Rýchla implementácia investičného plánu pre udržateľnú dopravu je kľúčom k urýchleniu zavádzania udržateľných leteckých palív.

EK chce tiež posilnenie systému distribučných sietí. Elektrifikáciu musí sprevádzať distribučná sieť, ktorá je vhodná na daný účel. Prvými krokmi je zabezpečenie plného vykonávania súčasných právnych predpisov a rýchle uzavretie rokovaní o európskom balík pre rozvoj sietí (European Grids Package). Ďalším opatrením má byť maximalizácia existujúcej infraštruktúry pre OZE. Rýchla modernizácia veľkých veterných a obnoviteľných elektrární, vrátane pobrežných veterných parkov a vodných elektrární, môže rýchlo priniesť veľmi potrebnú dodatočnú úľavu. Komisia predloží aj legislatívny návrh týkajúci sa sieťových poplatkov a zdanenia, ktorým sa okrem iného zabezpečí, aby bola elektrina zdanená menej ako fosílne palivá.

Posledné opatrenie sa týka podpory investícií. Na úrovni EÚ sú k dispozícii značné zdroje, napríklad v rámci Nástroja pre obnovu a odolnosť (219 mld. €) a fondov kohéznej politiky. V súčasnej kríze sú rýchlosť a dosah kľúčové a Komisia pomôže členským štátom maximálne využiť dostupné finančné prostriedky EÚ. „Verejné prostriedky však samy osebe nepokryjú značné investičné potreby (660 mld. € do roku 2030) potrebné na energetickú transformáciu. S cieľom zmobilizovať súkromné investície preto Komisia v marci 2026 prijala stratégiu investícií do čistej energie (Clean Energy Investment Strategy). Komisia zorganizuje summit o investíciách do čistej energie, na ktorom sa stretnú zástupcovia odvetvia finančných služieb vrátane významných inštitucionálnych investorov, vedúcich predstaviteľov priemyslu, realizátorov projektov a verejných financovateľov s cieľom urýchliť súkromné financovanie.

Dnešné predstavenie AccelerateEU reaguje na žiadosť hláv vlád EÚ zo zasadnutia Európskej rady 19. marca, aby bol predložený „súbor cielených dočasných opatrení na riešenie nedávneho prudkého nárastu cien dovážaných fosílnych palív v dôsledku krízy na Blízkom východe“. O opatreniach budú rokovať lídri EÚ na neformálnom zasadnutí Európskej rady na Cypre 23. – 24. apríla 2026.