Oslo 24. apríla 2026 – Rozhodnutie Európskej únie odísť od ruských energií so sebou nevyhnutne prinieslo potrebu nahradiť ich z iných zdrojov. V prípade zemného plynu mal byť náhradou skvapalnený zemný plyn (LNG), a to najmä z USA, Perzského zálivu a ďalších destinácií. Rok 2026 mal byť podľa očakávaní trhu prvým, v ktorom mala ponuka LNG prevážiť nad dopytom a znížiť tak jeho ceny. Svet energetiky však opäť zasiahla geopolitika. Vojna v Perzskom zálive, konkrétne útoky na katarskú produkciu a zablokovanie Hormuzského prielivu obrali globálny trh o cca 20 % dodávok LNG. Kombinácia straty katarských objemov a historicky nízkych zásob plynu snahu EÚ o ich doplnenie pred ďalšou zimou. Niektorí analytici a pozorovatelia trhu dokonca tvrdia, že táto situácia pravdepodobne donúti Európu, aby prehodnotila dovoz ruského potrubného plynu. V tomto duchu sa v stredu (22. 4.) vyjadrili na podujatí poradenskej spoločnosti LNG.now v Paríži pre nórsku spoločnosť Montel, poskytovateľa informácií, správ, údajov a analýz o energetickom trhu. Pozíciu tohto názoru do istej miery podporili aj vyjadrenia víťazov aprílových parlamentných volieb v Maďarsku a Bulharsku Pétera Magyara a Rumena Radeva.
„Ceny plynu nie sú vysoké, čo znamená, že sa ešte nenachádzame v núdzovej situácii, ale keď si uvedomíme, že máme problém s napĺňaním zásobníkov, ceny vzrastú a vznikne politická naliehavosť,“ povedal Thierry Bros, profesor na Sciences Po Paris, pre Montel. Bros očakáva, že európske krajiny „prejdú júnom, júlom a augustom bez väčších problémov“ s dodávkami plynu vďaka teplejšiemu počasiu, ale „prebudia sa v auguste“, keď sa zásoby plynu minú. Zrušenie zákazu EÚ na dodávky plynu z Ruska cez plynovody bude jedinou možnosťou, ktorá by zabezpečila dodatočné objemy, povedal Bros. „Keby som bol politikom, ktorý chce znížiť ceny, nakoniec by som si vybral ruský plyn,“ dodal pre Montel.
Podľa experta nie je náhoda, že ruský Gazprom opakovane komentoval úrovne zásob plynu v EÚ a že Moskva nezaútočila na plynovod Transgas vedúci na Ukrajinu. Gazprom 17. apríla na Telegrame uviedol, že napĺňanie európskych zásobníkov v tejto sezóne komplikuje cenová situácia a poznamenal, že ceny plynu na obdobie od mája do septembra sú v súčasnosti na burze TTF vyššie ako ceny na budúcu zimu.
Z údajov združenia Gas Infrastructure Europe vyplýva, že k 23. aprílu boli plynové zásobníky v EÚ plné na necelých 31 % kapacity, o 21 percentuálnych bodov menej ako predchádzajúci trojročný priemer pre rovnaké obdobie roka.
Jean-Christian Heintz, zakladateľ LNG.now, pre Montel uviedol, že existuje „vysoká pravdepodobnosť, že Európa bude mať ťažkosti dosiahnuť jednomyseľnú dohodu“ v otázke návratu k ruskému potrubnému plynu a že európski lídri budú musieť ponúknuť podporu, aby sa o tom mohlo riadne diskutovať. „Putin je v silnej pozícii, môže Európe povedať, akú cenu musí zaplatiť za to, že uvalila sankcie na ruský plyn a za to, že sa k nemu vráti,“ dodal s tým, že v konečnom dôsledku by bol návrat ruských dodávok stále situáciou, z ktorej by mali prospech všetky strany. Jednoduché to však nebude, nepôjde to „lusknutím prstov a vymazaním minulosti“, upozornil Heintz.
Podiel ruského potrubného plynu v EÚ klesol zo zhruba 40 % celkového dovozu plynu do EÚ v roku 2021 na približne 6 % v roku 2025. EÚ si stanovila za cieľ úplný zákaz dovozu ruského plynu do konca roka 2027, dodal Montel.
Maďarská pozícia
Z členov EÚ aktuálne odoberajú ruský potrubný plyn už len Slovensko a Maďarsko. Voľby z 12. apríla priniesli koniec 16-ročného vládnutia Viktora Orbána, ktorého administratíva sa netajila úmyslom pokračovať v nákupe ruských energií, napriek rozhodnutiu EÚ ukončiť ho v roku 2027.
Jasné víťazstvo strany Tisza pod vedením Pétera Magyara tak vyvolalo aj otázky týkajúce smerovania novej vlády pri dovoze ropy a plynu. Budúci premiér sa vyjadril k obom palivám. Ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vyzval, aby Ukrajina obnovila prepravu ropy cez ropovod Družba, ak je funkčný. „Posielam odkaz prezidentovi Zelenskému, s ktorým som ešte nehovoril a ktorého nepoznám, že toto nie je žiadna hra. Ak je ropovod Družba vhodný na otvorenie, nech posiela ropu a Rusi ju budú dodávať, ako sa všetci zaviazali v príslušnej zmluve. Ukrajina by sa nemala zapájať do vydierania, to nie je dobrý postoj,“ podčiarkol Magyar.
Už pár dní po voľbách predstavil aj svoj všeobecnejší pohľad na zabezpečenie energetických potrieb Maďarska, ktoré má podľa neho záujem čo najviac diverzifikovať svoje zdroje dodávok energií. „Nestrieľajme si do vlastnej nohy,“ uviedol Magyar v reakcii na otázku týkajúcu sa ruských energií. Diverzifikácia energetického mixu je podľa neho dôležitá z dvoch dôvodov. „Po prvé, poskytuje nám istotu – a energetická istota je jednou z najdôležitejších otázok v Maďarsku. A po druhé, takto je možné nakupovať ropu a plyn za najnižšie ceny,“ dodal budúci premiér s tým, že geografiu nemožno zmeniť. „Rusko tu bude a Maďarsko tu bude. Budeme sa snažiť diverzifikovať, ale to neznamená, že sa chceme odpojiť,“ dodal podľa portálu ceenergynews.com.
S poukázaním na situáciu okolo nefunkčného ropovodu Družba (vyjadrenie prišlo 10 dní pred jeho opätovným spustením – pozn. Slovgas) a vojnu v Iráne, ktoré ohrozujú dodávky energie do krajiny, Magyar zopakoval, že je v záujme Maďarska čo najviac diverzifikovať, budovať cezhraničné kapacity, podpisovať medzinárodné zmluvy. „Aby sme mohli nakupovať energie z východu, z juhu, zo západu alebo zo severu a zásobovať ňou maďarské domácnosti a firmy,“ zdôraznil novozvolený premiér.
Pripomenul platnosť sankcií z dôvodu pokračujúcej vojny na Ukrajine. „Vidíme, čo sa deje v Iráne, a niekedy sa sankcie zrušia, lebo inak by sa svetová ekonomika zrútila a krajiny by skrachovali pre nedostatok ropy,“ uviedol Magyar. Vyjadril nádej , že rokovania budú úspešné, vojna na Ukrajine sa čoskoro skončí a Európa okamžite zruší sankcie. „Pretože sme susedia Ruska a nie je v záujme Európy nakupovať suroviny za vyššie ceny, pretože to ničí našu konkurencieschopnosť,“ povedal Magyar. „Rozumiem morálnym otázkam a budem chrániť ľudské práva, ako sa len dá, ale nepoškodzujme sami seba. Budeme sa teda snažiť nakupovať ropu a plyn z čo najviac zdrojov,“ uzavrel podľa portálu ceenergynews.com.
Pohľad analytikov
Maďarsko môže zbavenie sa závislosti od ruských energií trvať až desať rokov, napriek drvivému víťazstvu strany Tisza pod vedením Pétera Magyara. Dôverné dlhodobé zmluvy a obmedzená alternatívna infraštruktúra by pri tom mohli predstavovať významné právne a logistické prekážky, uviedli analytici pre Montel. Víťazstvo Tiszy podľa nórskej spoločnosti vyvolalo očakávania týkajúce sa zmeny energetickej politiky po 16-ročnej vláde Viktora Orbána. Magyar podľa Montelu deklaroval ukončenie závislosti od ruskej energie do roku 2035 a zdvojnásobenie kapacity OZE do roku 2040.
Štátna energetická spoločnosť MVM však má s ruským Gazpromom zmluvu s klauzulou „take-or-pay“ na približne 4,5 mld. m³ plynu ročne, platnú do konca roku 2036, s dodatočnými objemami dohodnutými v roku 2024. Minulý rok tiež uskutočnila obmedzené nákupy LNG, čo ukazuje, že diverzifikácia dodávok je len v počiatočnom štádiu.
„Ruský dovoz cez TurkStream bude pravdepodobne v krátkodobom horizonte pokračovať,“ uviedol Andras Radnoti, riadiaci partner v poradenskej spoločnosti Millennium Strategy. Zmluvný rámec s Gazpromom nie je verejný, čo vytvára neistotu ohľadom právnej a finančnej uskutočniteľnosti skorého ukončenia zmluvy, upozornil. „Súčasne sa očakáva, že Maďarsko si zachová a možno aj zvýši účasť na regionálnom nákupe LNG, vrátane spoločných nákupov cez Grécko a priameho prístupu k chorvátskej infraštruktúre pre LNG,“ dodal pre Montel.
Medzi právne a zmluvné obmedzenia by mohli patriť záväzok „take-or-pay“, indexácia cien a prísne výstupné doložky, ktoré nútia odberateľov prijať dodávky alebo zaplatiť vysoké pokuty v prípade predčasného ukončenia zmluvy, uviedol analytik z Budapešti.
Regionálny právnik špecializujúci sa na energetiku uviedol, že nový premiér by sa mal zapojiť do rokovaní medzi Ruskom a EK, aby predišiel vážnym finančným dôsledkom proti jeho krajine v súvislosti so zrušením zmluvy o dodávkach plynu typu take-or-pay. Maďarsko nemá regasifikačné kapacity a spolieha sa na dodávky cez plynovody, ako je TurkStream a regionálne prepojovacie potrubia. Rozšírenie alternatív – viac LNG cez Grécko alebo severozápadnú Európu, využitie chorvátskej infraštruktúry alebo nových prepojovacích potrubí – si vyžiada čas, investície a bilaterálne dohody, uviedol právnik.
R. Radev deklaruje záujem o dialóg o energetickej spolupráci s Ruskom
Víťazstvo bývalého prezidenta Rumena Radeva v bulharských predčasných voľbách by mohlo otvoriť cestu k zmierneniu sankcií EÚ voči ruskej energetike, uviedli účastníci trhu pre Montel.
Pokiaľ ide o energetiku, Radevovou hlavnou politikou je premeniť Bulharsko z tranzitného štátu na regionálne energetické centrum. Exprezident tiež uviedol, že sa bude „snažiť otvoriť dialóg o energetickej spolupráci s Ruskom v rámci EÚ“.
Bulharský obchodník s plynom pre Montel povedal, že jednou z prvých priorít Radeva bude renegociácia zmluvy o dodávkach plynu medzi bulharským štátnym dodávateľom plynu Bulgargaz a tureckou štátnou energetickou spoločnosťou Botas. Bulgargaz čelí riziku bankrotu v dôsledku dlhu vo výške viac ako 300 miliónov eur súvisiaceho s 13-ročnou zmluvou podpísanou v roku 2023.
Podľa Iliana Vasiljeva, predsedu predstavenstva mimovládnej organizácie Alternatives and Analyses sa Radev bude snažiť napadnúť a zmeniť zákaz dovozu ruských palív do EÚ. Dodávky plynu cez Botas by mohli zahŕňať premenované ruské dodávky vstupujúce do EÚ nepriamo, čo by mohlo potenciálne podkopať zákaz Únie, všetko pod zámienkou „národného záujmu“, dodal Vasiljev pre Montel.
Andres Cala, analytik Montelu pre oblasť geopolitickej energetiky, si myslí, že nastupujúca garnitúra pravdepodobne uprednostní „lacnú energiu pred ideológiou“, vrátane pokračujúceho využívania uhlia a pomalšej energetickej transformácie. „Tento pragmatický postoj by mohol opäť otvoriť otázku dovozu ruského plynu, ktorý bol v Bulharsku zastavený v roku 2022, a prezentovať ho ako súlad s širším dôrazom na náklady a energetickú bezpečnosť skôr než na geopolitické zosúladenie,“ povedal Cala. Akákoľvek takáto zmena by podľa neho bola naďalej obmedzovaná sankciami EÚ a trhovou realitou, hoci napätie vo vzťahu s Bruselom by mohlo vzrásť v súvislosti s politikou postupného ukončovania závislosti od ruských energií aj s tempom prechodu na zelenú energetiku.
Podľa Calu by z bulharskej strany mohlo prísť k posilneniu koordinácie so Slovenskom a potenciálnemu vytvoreniu pevnejšieho východného bloku v oblasti energetickej politiky v rámci EÚ.
Slovenská žaloba
Slovensko opakovane deklarovalo záujem pokračovať v dovoze ruských energií, ako aj súdne napadnúť príslušné nariadenie REPowerEU. Premiér Robert Fico 17. apríla potvrdil, že Slovenská republika pre zákaz dovozu ruského plynu podáva žalobu na Súdny dvor EÚ. „Nariadenie Európskej rady a parlamentu z 26. januára 2026 v podstate zakotvilo, že ukončíme dovoz ruského plynu a ropy,“ povedal Fico. Úplný zákaz dovozu ruských energií má platiť od 1. novembra 2027. Podľa premiéra je toto nariadenie mimoriadne škodlivé pre celú Európsku úniu.
„Nás trápi, ako bolo toto nariadenie prijaté. Sme presvedčení, a myslím si, že to nie je len náš názor, ale zdieľajú ho aj ďalší premiéri, že v danom prípade išlo o sankčný režim, sankčné opatrenie. A preto bolo potrebné toto rozhodnutie prijať jednomyseľne,“ zdôraznil Fico.
Európska komisia podľa neho vedela, že niektoré krajiny sú proti tomuto nariadeniu, preto obišli jednomyseľnosť a nariadenie bolo prijaté kvalifikovanou väčšinou. „Podľa slovenskej vlády ide o otvorené porušenie všetkých princípov, na ktorých stoja zmluvy EÚ. Zmluvy hovoria, že pokiaľ ide o sankčný systém a otázky zahraničnej politiky, rozhoduje sa jednomyseľne,“ dodal predseda vlády.