Brusel 24. júna 2026 – Závislosť Európy od dovozu skvapalneného zemného plynu zo Spojených štátov narastá a stále viac počuť hlasy, ktoré upozorňujú, že kontinent v posledných rokoch len vymenil Rusko za iného dominantného dodávateľa. Téme sa venoval komentátor energetického sektora agentúry Bloomberg Javier Blas, ktoré článok prebral portál idnes.cz. Cesta k zníženiu závislosti od USA podľa neho vedie nielen cez podporu európskej ťažby plynu a rozvoj OZE, ale aj cez zvýšenie výroby elektriny z jadrových elektrární a nákup LNG od alternatívnych dodávateľov.
Pokiaľ ide o svoju energetickú bezpečnosť, Kedysi dávno bola Európa natoľko sebavedomá, že dokonca zvažovala zákaz dovozu amerického zemného plynu. Bolo to pred necelými desiatimi rokmi, keď bol ruský prezident Vladimir Putin stále vítaným hosťom v Berlíne a Paríži a ruský plyn vykuroval európske domácnosti, pripomenul Blas.
Situácia sa však odvtedy zásadne zmenila. Kremeľ rozpútal vojnu proti Ukrajine a americký zemný plyn pomohol Európe zachrániť sa hneď dvakrát: najprv počas veľkej energetickej krízy v roku 2022, keď Rusko zásadne znížilo dodávky do Európy, a teraz opäť počas blokády Hormuzského prielivu v dôsledku konfliktu medzi USA a Izraelom na jednej a Iránom na druhej strane.
Od začiatku roka približne 59 % európskeho dovozu LNG pochádzalo zo Spojených štátov. Podobne Kpler, globálna spoločnosť zaoberajúca sa údajmi, analýzou, sledovaním v reálnom čase a trhovými informáciami o komoditách a lodnej doprave, na základe najnovších údajov o sledovaní lodí uviedla, že krajiny EÚ doviezli v tomto roku doteraz takmer 60 % dodávok LNG z USA – konkrétne 29,7 milióna ton (40,4 bcm) z celkových 50,1 milióna ton.
V apríli tento podiel dosiahol vrchol na úrovni 64 %, keďže uzavretie Hormuzského prielivu pripravilo Európu o dodávky z Kataru a Spojených arabských emirátov. Ďalší nárast je pravdepodobný aj v druhej polovici roka, pretože Európa potrebuje americký plyn na naplnenie zásobníkov pred zimou, uviedol komentátor pre agentúru Bloomberg.
„Na hlavných komoditných trhoch je nezvyčajné spoliehať sa na jediný zdroj pri viac ako 30 až 40 % nákupov. Závislosť od jedného dodávateľa presahujúca 60 % je mimoriadne vzácna. Iba v prípade niektorých okrajových trhov – napríklad pri vzácnych zeminách, gáliu alebo volfráme – je Európa podobne závislá od jediného zdroja,“ konštatuje Blas.
Podľa prognóz Inštitútu pre energetickú ekonómiu a finančnú analýzu zverejnených v máji by EÚ mohla do roku 2028 získavať až 80 % svojho dovozu LNG zo Spojených štátov.
Obavy politikov
Európski politici sa podľa neho už dlhší čas obávajú amerického LNG. „Vieme, že sa nemôžeme spoliehať na ruský plyn, a zároveň by sme si mali dávať pozor, aby sme neboli príliš závislí od amerického plynu,“ uviedla v januári európska komisárka pre hospodársku súťaž Teresa Ribera. Onedlho nato bol európsky komisár pre energetiku Dan Jorgensen ešte otvorenejší: „Hrozí nám, že jednu závislosť nahradíme inou,“ povedal.
V roku 2016 pritom Európa zvažovala, či nezakázať dovoz amerického LNG, pretože politici odmietali technológiu tzv. frakovania, ktorá je nevyhnutná na ťažbu bridlicového plynu. Práve táto technológia umožnila Spojeným štátom zvýšiť ťažbu do takej miery, že sa stali najväčším svetovým exportérom jeho skvapalnenej formy. Francúzski predstavitelia dokonca vyzvali energetické spoločnosti Engie a EDF, aby prestali uzatvárať zmluvy s americkými dodávateľmi.
„Právne preverím, ako by sme mohli zakázať dovoz bridlicového plynu, a v každom prípade budú musieť tieto spoločnosti hľadať iné trhy a dovážať iba konvenčný plyn,“ vyhlásila napríklad vtedajšia francúzska ministerka energetiky Ségolène Royal v máji 2016.
Viac amerického plynu ako kedykoľvek predtým
Prešlo desať rokov a Európa podľa Blasa spotrebúva viac amerického plynu ako kedykoľvek predtým. „Diskusia z roku 2026 o tom, či by sa mal obmedziť dovoz amerického LNG, prakticky skončila niekoľko dní po tom, čo sa dostala na verejnosť. Hneď ako vypukla vojna s Iránom, Európa sa opäť začala obávať o dodávky plynu, tentoraz z Blízkeho východu. Americký LNG sa stal skôr úľavou ako problémom,“ poznamenal.
Ako bolo uvedené, EÚ v súčasnosti nakupuje približne 60 % svojho LNG zo Spojených štátov, celkový trh s plynom je však širší. Po započítaní dodávok potrubného plynu z Nórska, Alžírska, Líbye a Azerbajdžanu podiel USA na celkových dodávkach plynu do EÚ klesá približne na 26 %. Stále ide o významný podiel, ale je nižší ako viac ako 40 %, ktoré predtým predstavoval ruský plyn dodávaný cez plynovody, ako aj vo forme LNG, upozorňuje agentúra Bloomberg.
Dodávky LNG sa síce dajú tiež zastaviť, ale oveľa ľahšie sa dajú nahradiť nákupmi na svetovom trhu, ak bude Európa ochotná preplatiť ostatných odberateľov. Z ekonomického hľadiska určujú obchodné toky trhové podmienky, nie vlády. „Ak americký LNG smeruje do Európy, je to učebnicový príklad ekonómie: z cenového hľadiska ide pre amerických producentov o najlepšiu destináciu,“ hovorí expertka na plyn Anne-Sophie Corbeau z Center on Global Energy Policy v New Yorku.
Ako znížiť závislosť
Napriek tomu odborníci na energetickú bezpečnosť tvrdia, že najúčinnejšou obranou proti výpadkom dodávok je diverzifikácia. „Nadmerná závislosť poskytuje Washingtonu diplomatickú páku pri rokovaniach s Bruselom, najmä v otázkach obchodu a energetickej regulácie,“ upozornil Blas. Nebezpečenstvo však podľa neho nespočíva ani tak v tom, že by Trump zakázal vývoz LNG alebo naň uvalil osobitnú daň. „Väčším rizikom je skutočnosť, že veľká časť plynu pochádza z niekoľkých exportných terminálov sústredených na pobreží Mexického zálivu v Texase a Louisiane,“ domnieva sa Blas s tým, že hrozbu môžu v tomto prípade predstavovať napríklad silné hurikány.
Cesta k zníženiu závislosti od USA tak podľa neho vedie nielen cez podporu európskej ťažby plynu a rozvoj obnoviteľných zdrojov, ale aj cez zvýšenie výroby elektriny z jadrových elektrární a nákup LNG od alternatívnych dodávateľov.
„V ideálnom prípade by Európa mala znížiť podiel amerického LNG na bezpečnejšiu úroveň, určite pod 50 %,“ konkretizoval Blas. Súčasné trhové a politické sily však podľa neho idú opačným smerom. Európa sľúbila Trumpovi, že bude nakupovať ešte viac amerických komodít, od roku 2027 zakazuje dovoz ruského LNG a dodávky z Kataru a SAE zostávajú neisté. „Ak nebude Európa opatrná, môže sa v nie príliš vzdialenej budúcnosti ocitnúť v situácii, keď bude viac ako 75 % svojho LNG dovážať práve z USA,“ uzavrel energetický komentátor Javier Blas v článku pre agentúru Bloomberg, ktorý prevzal portál idnes.cz.
Neochota uzavrieť dlhodobé zmluvy
V inom svetle vidia situáciu manažéri amerických spoločností vyvážajúcich LNG. Pre Bloomberg uviedli, že európski odberatelia sa nezaväzujú k dlhodobým zmluvám o jeho dodávkach, a to napriek postupnému ukončovaniu dovozu ruského plynu do EÚ a kríze v dodávkach na Blízkom východe, ako aj faktu, že globálny trh s LNG je napätejší, než sa očakávalo pred vojnou v Iráne.
Európania síce prejavujú záujem rokovať, ale v skutočnosti sa k dlhodobým dohodám o dodávkach stavajú odmietavo, tvrdia americkí exportéri, podľa ktorých sa európski dovozcovia sa obávajú práve zmieňovanej novej závislosti od amerického plynu, ktorou by jednoducho nahradili desaťročia trvajúcu závislosť od Ruska.
EÚ pritom s účinnosťou od 25. apríla zakázala dovoz LNG z Ruska na základe spotových zmlúv v rámci svojho širšieho postupného zákazu všetkých dovozov ruského plynu do konca roka 2027. Úplný zákaz nadobudne účinnosť pre dovoz LNG od začiatku roka 2027 a pre dovoz potrubného plynu od jesene 2027, v súlade s plánom EÚ upustiť od ruského plynu.
V rámci náznakov snahy o diverzifikáciu niekoľko európskych energetických spoločností, najmä z Nemecka, nedávno prejavilo záujem o nákup budúcej produkcie projektu Ksi Lisims LNG, ktorý bude druhým kanadským zariadením na vývoz skvapalneného plynu.
Zariadenie Ksi Lisims LNG už má uzatvorené odberové zmluvy na 5 miliónov ton ročnej produkcie, avšak spoločnosti stojace za projektom chcú zabezpečiť záväzky na ďalších 3 až 4 milióny ton, uviedol v rozhovore pre agentúru Reuters generálny riaditeľ spoločnosti Western LNG, ktorá projekt vedie. Podľa niektorých názorov by v prípade odberu kanadského LNG európskymi nákupcami išlo skôr o swapové riešenia a fyzicky by plyn pochádzal z iných lokalít, ktoré sú bližšie k Európe. Prvý kanadský LNG terminál v Kilimate, ako aj plánovaný Ksi Lisims sú totiž situované na tichomorskom pobreží Kanady, a teda logicky určené najmä pre dodávky do Ázie.