Brusel 26. júna 2026 – Uvoľnenie potenciálu vodíkovej infraštruktúry si vyžaduje regulačný a finančný rámec, ktorý plne odráža špecifické charakteristiky a úroveň zrelosti vodíkového sektora. Niektoré prvky balíčka EÚ pre energetické siete si preto vyžadujú ďalšie vylepšenie, aby sa zabezpečilo, že infraštruktúru pre vodík bude možné zavádzať v primeranom rozsahu, rýchlo a pri prijateľnej úrovni rizika pre investorov a spotrebiteľov. V spoločnom stanovisku to uviedli viaceré európske asociácie z plynárenského a vodíkového sektora.

Balík opatrení Európskej komisie v oblasti energetických sietí predstavuje dôležitý krok smerom k tomu, aby sa energetická infraštruktúra stala kľúčovým prvkom európskej transformácie na cenovo dostupnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energetiku. Posilnením rámca pre plánovanie, udeľovanie povolení, financovanie a prevádzku medziodvetvových energetických sietí má tento balík prispieť k dosiahnutiu cieľov akčného plánu Komisie pre cenovo dostupnú energiu a k širším priemyselným a klimatickým ambíciám Európy.

Vodíková infraštruktúra – ktorá zahŕňa prenosové, distribučné a geograficky ohraničené vodíkové siete, ako aj skladovacie a terminálové zariadenia – je kľúčovým pilierom dekarbonizovaného energetického systému Európy. Táto infraštruktúra bude tiež kľúčová pri dodávaní nízkouhlíkového a obnoviteľného vodíka pre priemysel ako suroviny pre súčasných aj budúcich užívateľov vodíka. S vhodnou infraštruktúrou môže vodík prispieť k dekarbonizácii priemyslu a iných sektorov, znížiť obmedzovanie výroby elektrickej energie z OZE, podporiť flexibilitu systému, zabezpečiť veľkokapacitné dlhodobé skladovanie energie a umožniť integráciu variabilných zdrojov energie z OZE naprieč sektormi, kde samotná elektrifikácia nemusí stačiť na pokrytie špičkovej spotreby a prekonanie obmedzení systému.

Uvoľnenie tohto potenciálu si však vyžaduje regulačný a finančný rámec, ktorý plne odráža špecifické charakteristiky a úroveň zrelosti vodíkového sektora. Trh s vodíkom a jeho základná štruktúra sú skutočne rozvíjajúcim sa odvetvím, ktoré sa bude postupne rozvíjať a bude kombinovať rozsiahlu prepravnú infraštruktúru s decentralizovanou distribučnou infraštruktúrou, ktoré podporujú počiatočný dopyt, integráciu systému a uplatnenie na trhu, zdôraznili signatári spoločného stanoviska.

Hoci signatári tohto vyhlásenia vítajú balík opatrení EÚ týkajúcich sa sietí, niektoré jeho prvky si podľa nich vyžadujú ďalšie vylepšenie, aby sa zabezpečilo, že infraštruktúra pre vodík bude možné zavádzať v primeranom rozsahu, rýchlo a pri prijateľnej úrovni rizika pre investorov a spotrebiteľov.

1. Plánovanie v pobrežných oblastiach a na úrovni EÚ: potreba komplexnejšieho a inkluzívnejšieho prístupu k plánovaniu infraštruktúry pre vodík.

Ambíciu posilniť plánovanie sietí na mori signatári spoločného stanoviska vítajú. Infraštruktúra pre vodík však podľa nich musí byť plne integrovaná do rámcov plánovania na mori a koherentne prepojená s rozvojom pevninskej infraštruktúry. Cieľom je zabezpečiť včasné prepojenie s centrami dopytu a predísť úzkym miestam na rozhraniach medzi výrobou, prepravou, distribúciou a konečným využitím. V tejto súvislosti by Európska sieť prevádzkovateľov vodíkových sietí (ENNOH) mala byť postavená na rovnakú úroveň ako ENTSO-E, pokiaľ ide o riadenie a rozvoj plánovania sietí v morských oblastiach. Vzhľadom na pravdepodobne rastúci význam výroby a prepravy vodíka na mori je spoluúčasť ENNOH na vypracúvaní plánov rozvoja sietí v pobrežných oblastiach nevyhnutná na zabezpečenie koherentného, technologicky neutrálneho a perspektívneho plánovania infraštruktúry.

Jasne by sa mala posilniť aj úloha skladovacích zariadení a terminálov v procesoch týkajúcich sa infraštruktúry na úrovni EÚ, vrátane Desaťročného plánu rozvoja sietí (TYNDP) a vypracovania spoločného scenára. Tieto scenáre a plánovacie úlohy by mali komplexne zohľadňovať všetky relevantné zložky infraštruktúry a mali by sa pevne opierať o odborné znalosti, skúsenosti a technické kapacity, ktoré za posledné dve desaťročia vybudovali prevádzkovatelia prenosových sústav (TSO) a prevádzkovatelia vysokonapäťových sietí (HNO) v spolupráci s prevádzkovateľmi skladovacích zariadení, terminálov a distribučných sietí.

Okrem toho by mal EU DSO Entity (Európska asociácia prevádzkovateľov distribučných sústav) v súvislosti s procesom TYNDP zohrávať jasne definovanú a zmysluplnú úlohu, ktorá presahuje rámec konzultácií, vrátane poskytovania údajov a podkladov s cieľom zabezpečiť, aby plánovacie predpoklady riadne odrážali skutočnú situáciu v miestnych systémoch, uvádza sa v spoločnom stanovisku.

2 2. Cezhraničné rozdeľovanie nákladov (CBCA): prioritizácia znižovania rizík

Mechanizmy cezhraničného rozdeľovania nákladov zohrávajú dôležitú úlohu pri umožňovaní realizácie európskych cezhraničných infraštruktúrnych projektov. Avšak najmä v prípade vodíkovej infraštruktúry hrozí, že spoliehanie sa na metodiky CBCA spomalí alebo priamo zabráni budovaniu vodíkovej chrbticovej siete, upozornili signatári.

Metodiky CBCA boli vyvinuté pre vyspelé trhy so zemným plynom a elektrinou, a preto ich nemožno jednoducho kopírovať a uplatňovať na rozvíjajúci sa trh s vodíkom. Obmedzená predvídateľnosť dopytu v počiatočných fázach rozvoja trhu s vodíkom zvyšuje neistotu v oblasti investícií. V tejto súvislosti môžu prísne prístupy založené na CBCA uplatňované na projekty v oblasti vodíka viesť k neprimeranému rozdeleniu nákladov a zvýšenému finančnému riziku pre projekty vodíkovej infraštruktúry. Namiesto uprednostňovania čoraz zložitejších metodík CBCA by mal regulačný rámec klásť väčší dôraz na účinné nástroje na znižovanie rizík, vrátane mechanizmov zdieľania rizík, cielených finančných nástrojov a koordinovanej podpory na európskej a národnej úrovni. Takéto nástroje sú nevyhnutné na uvoľnenie investícií do vodíkovej infraštruktúry v počiatočnej fáze a na zabezpečenie toho, aby sa v prípade cezhraničných projektov mohlo dospieť k konečným investičným rozhodnutiam. Toto je obzvlášť dôležité vzhľadom na rozmanitosť profilov projektov vodíkovej infraštruktúry, ktoré siahajú od veľkých cezhraničných koridorov až po menšie, postupne realizované projekty na miestnej úrovni alebo na úrovni klastrov.

3. Oprávnenosť elektrolyzérov pre projekty spoločného záujmu (PCI) a projekty vzájomného záujmu (PMI)

Vyskytujú sa vážne obavy v súvislosti s navrhovaným zvýšením prahovej hodnoty kapacity elektrolyzérov v prílohe II rámca TEN-E z 50 MW na 500 MW na účely oprávnenosti v rámci režimu PCI.

Prahová hodnota 500 MW so sebou nesie riziko vylúčenia veľkej časti životaschopných projektov v oblasti vodíka, vrátane postupných projektov, priemyselných klastrov a regionálnych uzlov, ktoré sú kľúčové pre postupné budovanie trhu s vodíkom. Táto zmena môže neúmyselne zvýhodniť obmedzený počet veľkých projektov a zároveň spomaliť širšie zavádzanie vodíkovej infraštruktúry v celej Európe.

Je preto potrebný primeranejší a flexibilnejší prístup k kritériám oprávnenosti elektrolyzérov – taký, ktorý bude lepšie zodpovedať súčasnej fáze rozvoja trhu, konštatuje sa v spoločnom stanovisku.

4. Udeľovanie povolení: rovnaké podmienky ako v prípade elektrickej infraštruktúry

Cieľ urýchliť postupy udeľovania povolení pre strategickú energetickú infraštruktúru má silnú podporu. Vodíková infraštruktúra však zatiaľ nemá zaručenú rovnakú úroveň regulačnej priority ako elektrická infraštruktúra, konštatujú signatári.

Najmä výslovné vylúčenie skladovania vodíka zo zjednodušených povoľovacích konaní podľa nich vytvára štrukturálne úzke miesto vo vývoji integrovaného vodíkového systému. Skladovanie vodíka je kľúčovou zložkou flexibility systému, bezpečnosti dodávok a integrácie odvetví, a preto by malo mať prospech zo zrýchleného udeľovania povolení na rovnakom základe ako elektrická infraštruktúra.

Vodíková infraštruktúra – vrátane elektrolýz, skladovacích zariadení, potrubí a zariadení súvisiacich s dovozom – by mala byť plne integrovaná do zjednodušených rámcov povoľovania a v prípade potreby by mala mať prospech z jasnej domnienky prevládajúceho verejného záujmu, podobne ako v prípade procesov povoľovania projektov v oblasti elektrickej energie v EÚ, píše sa v spoločnom vyhlásení.

5. Iniciatíva „Energetické diaľnice“: dôsledná podpora všetkých vodíkových koridorov

Včasná a koordinovaná politická podpora vodíkových koridorov je nevyhnutná na udržanie dynamiky pri rozvoji skutočne integrovanej európskej vodíkovej siete. Takáto podpora zohráva kľúčovú úlohu pri znižovaní investičného rizika, zvyšovaní viditeľnosti projektov európskeho významu a umožňovaní včasného rozvoja infraštruktúry v súlade s potrebami systému.

Všetky koridory na dovoz vodíka, ktoré identifikovali a propagujú prevádzkovatelia sietí na európskej úrovni, by mali byť podporované konzistentným spôsobom na základe transparentných, objektívnych a nediskriminačných kritérií, aby sa predišlo riziku svojvoľného rozlišovania alebo neefektívneho prideľovania zdrojov. Takáto obnovená a koherentná politická podpora všetkých koridorov, založená na jasných strategických, ekonomických a technických úvahách, by prispela k maximalizácii celkových prínosov pre systém, posilneniu dôvery trhu a zabezpečeniu efektívneho zavádzania vodíkovej infraštruktúry v celej Únii. Nadchádzajúca revízia európskej stratégie pre vodík by mohla byť prirodzeným prostriedkom na zabezpečenie konzistentného politického rámca pre všetky koridory, uzavreli v spoločnom vyhlásení signatári, ktorými sú združenia Gas Infrastructure Europe, Eurogas, H2 for Europe, Hydrogen Europe, Distribútori plynu pre udržateľnosť a Medzinárodná asociácia producentov ropy a plynu.