Bratislava 20. júla 2026 – Obyvatelia Slovenska strácajú v dôsledku znečistenia ovzdušia v priemere viac ako jeden rok života. Najvýraznejšie negatívne dosahy sa koncentrujú v regiónoch s vysokým podielom lokálneho vykurovania tuhými palivami. V najviac znečistených obciach je stredná dĺžka života o viac ako dva roky kratšia v porovnaní s obcami s najčistejším ovzduším. Také sú hlavné zistenia vedcov z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) pod vedením profesorky Alexandry Bražinovej, ktorí sa spolu s ďalšími odborníkmi podieľali na prvej analýze svojho druhu na Slovensku a jednej z mála na svete, ktorá hodnotí vplyv znečistenia ovzdušia na očakávanú dĺžku života až na úrovni jednotlivých obcí. LF UK o tom informovala na sociálnej sieti Facebook.
Výskumný tím analyzoval údaje o 935 057 úmrtiach zaznamenaných počas 17 rokov a prepojil ich s údajmi o populácii a koncentráciách jemných prachových častíc PM2.5 a benzo(a)pyrénu. Na základe týchto údajov identifikoval regióny s najvyššou zdravotnou záťažou spôsobenou znečistením ovzdušia, ozrejmila LF UK, ktorá zhrnula najdôležitejšie výsledky analýzy:
– Obyvatelia Slovenska v dôsledku znečistenia ovzdušia strácajú v priemere viac ako jeden rok života.
– Najvýraznejšie negatívne dopady sa koncentrujú v regiónoch s vysokým podielom lokálneho vykurovania tuhými palivami.
– V najviac znečistených obciach je stredná dĺžka života o viac ako dva roky kratšia v porovnaní s obcami s najčistejším ovzduším.
– Zvýšené koncentrácie znečisťujúcich látok sú tu výsledkom kombinácie lokálnych emisných zdrojov a nepriaznivých geografických podmienok, ktoré obmedzujú rozptyl znečistenia.
– Medzi najviac postihnuté oblasti patrí juh stredného a východného Slovenska, ako aj niektoré oblasti Oravy a Liptova.
Unikátna štúdia je výsledkom spolupráce Ústavu epidemiológie LF UK, Inštitútu environmentálnej politiky Ministerstva životného prostredia SR a Inštitútu zdravotných analýz Ministerstva zdravotníctva SR. Štúdia bola publikovaná vo vedeckom časopise Clean Air, ktorý vydáva Springer Nature v rámci prestížneho Nature Portfolio, uzavrela LF UK.
Na riziká vykurovania tuhými palivami upozorňujú aj meteorológovia
Problematike znečisteného ovzdušia sa najmä počas vykurovacej sezóny pravidelne venuje aj Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), prevádzkovateľ smogového varovného systému, reagujúci vydávaním upozornení na vznik smogovej situácie, ktorú majú na svedomí najmä lokálne kúreniská na tuhé palivá. Na Slovensku je viacero lokalít, pre ktoré sú tieto upozornenia vydávané pomerne často. Ide napríklad o okolie Košíc, Jelšavu, Ružomberok, Lučenec a mnohé ďalšie.
Počas zimnej vykurovacej sezóny a zhoršených rozptylových podmienok sa kvalita ovzdušia na Slovensku často dostáva na kritické úrovne a je dôvodom na upozornenia, varovania a výstrahy meteorológov, ekológov, aj zdravotníkov. Citliví na prachové častice sú najmä seniori, ľudia s ochoreniami dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy, alergici a astmatici, veľmi malé deti a tehotné ženy.
Napriek dostupným a nízkoemisným spôsobom vykurovania je na Slovensku niekoľko stotisíc domácností, ktoré aj napriek tomu používajú na vykurovanie tuhé palivá. Závažný environmentálno-zdravotný problém to predstavuje najmä v prípadoch, keď domácnosti tuhé palivá spaľujú v starých kotloch a krboch najnižších emisných tried.
Nárast cien aj v oblasti odvozu a likvidácie odpadov má za následok, že časť obyvateľstva rieši nadbytočný horľavý odpad jeho spaľovaním v kotloch na tuhé palivá. „Obyvateľstvo využívajúce lokálne vykurovacie systémy na tuhé palivo (pece, kachle, kotly ústredného kúrenia, kozuby a pod.) by nemalo spaľovať odpad, vrátane odpadového dreva (nábytok, okná a pod.). Dôvodom je, že okrem častíc PM10 pri spaľovaní takéhoto odpadu vznikajú aj ďalšie toxické látky,“ upozornil SHMÚ začiatkom roka 2025 v jednej zo svojich správ.
Spaľovanie dreva a uhlia v individuálnom vykurovaní v domácnostiach produkuje látky znečisťujúce ovzdušie, a tým negatívne ovplyvňuje ľudské zdravie. U citlivých ľudí sa môže objaviť dráždenie očí, nosa a hrdla, pocit tlaku na hrudi, kašeľ a bolesť hlavy. V prípade opakovaného a dlhodobého vystavovania organizmu zvýšenej koncentrácií častíc PM10 môžu vzniknúť chronické účinky prejavujúce sa zápalovými ochoreniami dýchacích ciest a pľúc, zvýšením citlivosti na alergickú reakciu či poruchami odolnosti organizmu.
Pre obmedzenie zbytočnej expozície častíc PM10 v čase so zvýšenými koncentráciami v ovzduší považuje SHMÚ za vhodné obmedziť dobu pobytu vonku, skrátiť vetranie obytných miestností, obmedziť fyzickú námahu vonku (fyzická práca, športové aktivity).
Ako jedno z opatrení meteorológovia odporúčali aj výmenu starých spaľovacích zariadení za moderný kotol s nízkymi emisiami škodlivých látok. Najdôležitejšími znečisťujúcimi látkami zo spaľovania tuhých palív, ktoré výrazne negatívne ovplyvňujú kvalitu ovzdušia a predstavujú zdravotné riziká, sú totiž produkty z nedokonalého spaľovania, ako mikroskopické pevné častice PM10 a PM2,5, oxid uhoľnatý a obávaný benzo(a)pyrén, ktorý je silným karcinogénom a mutagénom. Snaha ušetriť na vykurovaní spaľovaním nekvalitných tuhých palív v starých zariadeniach sa tak môže veľmi ľahko odraziť na výdavkoch za lieky, pobyt v zdravotníckych zariadeniach, či doživotné liečenie trvalého poškodenia zdravia.
K zlepšeniu stavu ovzdušia na Slovensku môže prispieť aj využívanie zemného plynu pri vykurovaní domácností. V porovnaní s pevnými palivami vzniká pri jeho spaľovaní podstatne menej škodlivín a neprodukujú sa takmer žiadne mikroskopické prachové častice PM10 a PM2,5. Pri využívaní zemného plynu na vykurovanie je možné ušetriť až takmer polovicu emisií skleníkových plynov v porovnaní s tuhými palivami. Využívanie moderných technológií v podobe kondenzačného plynového kotla je aktuálne finančne najdostupnejším nízkoemisným riešením vykurovania, pripomenula spoločnosť SPP – distribúcia.