Londýn 6. augusta 2026 – Hoci vojenské akcie v konflikte medzi USA a Iránom sú nateraz utlmené, cez Hormuzský prieliv, trasu prepravy 20 % globálnych dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu, prechádza pre hrozby aj reálne útoky iránskych ozbrojených síl len zlomok tankerov. Vojna na Blízkom východe znamená vážne narušenie vývozu LNG najmä Kataru, ale aj zo Spojených arabských emirátov, rezultujúce do zdvojnásobenia jeho ceny a zníženia celosvetovej ponuky. Vysoké ceny LNG vedú k poklesu dopytu, pričom krajiny ako Japonsko a Pakistan zvyšujú využívanie uhlia. Vo svojom článku pre portál oilprice.com to uviedla komentátorka Irina Slav, ktorá okrem iného upozornila, že situácia s LNG je zrejme ešte horšia ako v prípade roky a vojna by mohla zmeniť dlhodobé vyhliadky pre túto komoditu.
Na konci júna spoločnosť Shell zverejnila prognózu dlhodobých trendov dopytu po skvapalnenom zemnom plyne (LNG), podľa ktorej by mal dopyt do roku 2050 dosiahnuť takmer 700 miliónov ton ročne. To by znamenalo impozantný nárast o 65 % oproti dopytu v roku 2025, uviedol tento energetický gigant, „keďže krajiny naďalej uprednostňujú flexibilnú a spoľahlivú energetickú bezpečnosť, ktorú ponúka zemný plyn a LNG.“
LNG sa skutočne ukázal ako flexibilná komodita z hľadiska prepravy, konštatovala Slav. Skvapalňovanie umožnilo, aby sa obchod so zemným plynom stal skutočne globálny. Vojna, ktorá viedla k vyhláseniu vyššej moci v najväčšom samostatnom zariadení na skvapalňovanie v Katare, však ukázala, že všetko má svoje limity a flexibilita LNG nie je výnimkou, poznamenala komentátorka pre oilprice.com.
Minimum dodávok, dvojnásobná cena, znížený dopyt
Vojna zredukovala vývoz LNG z Perzského zálivu na minimum. Avšak aj ten mizivý objem dovozcovia energií veľmi oceňujú a sú pripravení zaplatiť prémiu za akýkoľvek LNG, ktorý môžu získať, keďže sezónny dopyt na severnej pologuli dosahuje svoje obvyklé vrcholy. „Vojnová“ prirážka však stúpla pomerne vysoko a podľa niektorých názorov by mohla zmeniť dlhodobý výhľad pre skvapalnený zemný plyn, upozornila Slav.
Od januára sa cena LNG zdvojnásobila. Ako pre denník The National uviedol Pat Breen, generálny riaditeľ energetickej poradenskej spoločnosti Gas Strategies, odberatelia, ktorí v januári platili 10 dolárov za milión britských tepelných jednotiek (MMBtu), platili počas väčšiny júla 20 až 22 dolárov za MMBtu. Tvrdenie, že to negatívne ovplyvní dopyt po LNG, je na mieste, a predsa aj Pakistan, krajina s obmedzenými finančnými zdrojmi, zaplatil prémiu, aby si počas sezóny najvyššieho dopytu zaistil toľko potrebné dodávky plynu.
Na druhej strane, nielen Pakistan, ale aj Ázia vrátane Japonska, druhého najväčšieho dovozcu LNG na svete, vo všeobecnosti zvýšila výkon svojich uhoľných elektrární. Inými slovami, uhlie sa vrátilo, aby nahradilo drahý skvapalnený plyn.
Európa výrazne zaostáva v doplňovaní zásob plynu práve pre vysoké ceny LNG, čo je podľa Slav jasný príklad cenovo motivovaného poklesu dopytu. Podľa spoločnosti Gas Strategies, ktorú citoval denník The National, by globálny dopyt po LNG mohol tento rok klesnúť o 8 % v porovnaní s rokom 2025, ak toky plynu z Perzského zálivu zostanú počas celého roka obmedzené.
Pravdepodobnosť, že sa tento scenár naplní, sa javí ako pomerne vysoká, pričom nedávne útoky na tankery s LNG v Hormuzskom prielive naznačujú, že normalizácia obchodu s energiou cez tento úzky priechod je ešte v nedohľadne. Keďže mierové rokovania medzi USA a Iránom prebiehajú len v mediálnych správach a nie v skutočnosti, dá sa s istotou povedať, že tento tlak sa bude predlžovať a prehlbovať, domnieva sa komentátorka.
Čína v odlišnej situácii
Nie všetci sú rovnako citliví na vplyv vojny na Blízkom východe, pokiaľ ide o dopyt po energetických komoditách, konkrétne po plyne, tvrdí Slav s poukázaním na Čínu. Tá napríklad v druhom štvrťroku tohto roka výrazne znížila nákupy LNG, avšak v tomto štvrťroku sa dovoz začal opäť zvyšovať. Koncom júna analytická a dátová spoločnosť Kpler informovala, že Čína zvyšuje nákupy skvapalneného plynu, keďže s rastúcimi teplotami stúpa dopyt po elektrickej energii a domáca výroba klesá.
Čína je však v lepšej pozícii ako iné krajiny, napríklad členské štáty Európskej únie, pretože z Ruska dováža LNG aj potrubný plyn. EÚ tiež dováža ruský LNG – a to v rekordných objemoch – avšak tento dovoz sa má skončiť začiatkom roku 2027, keď nadobudne účinnosť zákaz EÚ na dovoz plynu z Ruska.
Pozitívom je, že by sa tak mohlo uvoľniť viac LNG pre iných odberateľov, napríklad práve pre Čínu, čím by sa dopyt presmeroval na iných významných vývozcov LNG, najmä na Spojené štáty a Austráliu. USA sú už teraz najväčším vývozcom tejto komodity a práve teraz budujú nové kapacity na skvapalňovanie. Teoreticky by to malo viesť k nižším cenám, ale v praxi, keďže dodávky z Kataru sú stále obmedzované uzavretím Hormúzu a útokmi na plavidlá, vojenská prémia pravdepodobne zostane značná bez ohľadu na dodatočné dodávky, uviedla Slav pre oilprice.com.
Dopyt pre novú ponuku?
Breen z denníka The National naznačuje, že hoci je krátkodobá situácia s ponukou napätá, do budúceho roka sa to zmení a výrobcovia LNG budú nútení zamyslieť sa nad plánmi na rozšírenie. Podľa Breena sa do roku 2030 uvedie do prevádzky nová ročná kapacita LNG vo výške približne 207 miliónov ton – nie je však jasné, či sa pre ňu nájdu odberatelia.
Dalo by sa však argumentovať, že riziko nedostatku odberateľov je pomerne malé. Ako sa ukázalo v každom komoditnom cykle, v okamihu, keď ceny klesnú, dopyt stúpne. Tak je to v prípade ropy a tak sa to nevyhnutne stane aj v prípade plynu, napriek snahám o zabezpečenie alternatívnych kapacít na výrobu elektriny z vetra a slnka. Dôvod je jednoduchý: plyn umožňuje výrobu elektriny na požiadanie a dá sa skladovať dlhšie ako len pár hodín, uzavrela komentátorka Irina Slav pre portál oilprice.com.