Brusel 10. augusta 2026 – Zásoby zemného plynu v Európe sú na toto ročné obdobie na rekordne nízkej úrovni po tom, čo vojna USA a Izraela proti Iránu obmedzila globálne dodávky a oživila spomienky na energetickú krízu z roku 2022, ktorá poháňala infláciu a znižovala zisky priemyslu. Nízka úroveň zásob predstavuje riziko nárastu cien plynu v zime, sezóne najväčšieho dopytu. V prípade chladnej zimy sú v hre aj ďalšie riziká vrátane obmedzenia spotreby či fyzického nedostatku plynu. Navyše, naďalej platí, že ekonomické stimuly pre napĺňanie zásobníkov sú v súčasnosti minimálne. Téme sa venoval agentúra Reuters.
Hoci v porovnaní s predchádzajúcou krízou Európa spotrebúva menej plynu a má viac obnoviteľných zdrojov energie, jej prechod od ruského potrubného plynu ku globálne obchodovanému skvapalnenému zemnému plynu (LNG) ju v prípade chladnej zimy môže prinútiť zaplatiť za dodávky viac, ak sa jej nepodarí dostatočne naplniť zásobníky počas letných mesiacov s nižším dopytom.
Európske zásobníky vo štvrtok (6. 8.) prekročili úroveň naplnenosti na 58 % svojej kapacity, vyplýva z údajov združenia Gas Infrastructure Europe. Ide však o najnižšiu úroveň pre toto obdobie roka od začiatku vedenia záznamov v roku 2011. V rovnaký deň pred rokom boli naplnené na 70,30 % a v roku 2024 dokonca na vyše 86 %. V medziročnom porovnaní ide o rozdiel 12 percentuálnych bodov a oproti roku 2024 až o 28 p.b.
V roku 2022, keď rozsiahla ruská invázia na Ukrajinu narušila trhy so zemným plynom, spoločnosti sa ponáhľali vytvárať zásoby, Rusko obmedzilo dodávky a ceny vystúpili na rekordné úrovne nad 300 eur za megawatthodinu. V reakcii na to EÚ zaviedla cieľ naplniť zásobníky do novembra na 90 % kapacity. Minulý rok tento cieľ zmiernila na 80 % do decembra, aby sa predišlo nákupnej horúčke pred zimou, ktorá by mohla ceny ešte viac zvýšiť, pripomenula agentúra Reuters.
Európski tvorcovia politík aj obchodníci zároveň počítali s väčším využívaním LNG pre doplnenie zásob, no uzavretie Hormuzského prielivu po vypuknutí vojny v Iráne na konci februára vyradilo približne 20 % svetových dodávok LNG, ktoré zvyčajne zabezpečuje najmä Katar a z menšej časti Spojené arabské emiráty.
Koncom júla boli ceny zemného plynu v Európe takmer dvojnásobné oproti úrovniam pred vojnou – vzrástli z približne 31 eur za megawatthodinu na tesne pod 60 €/MWh, vyčíslil Reuters. Odvtedy klesli približne na 53 €/MWh v dôsledku obnovených nádejí na mierovú dohodu medzi USA a Iránom, konštatoval Reuters. V doterajšom priebehu konfliktu však neustále dochádzalo k zmenám postojov jeho aktérov, ako aj ku kolapsu dohodnutého prímeria, ktorý po pár týždňoch viedol k opätovnému uzavretiu kľúčovej morskej trasy.
Prognózy cien sa výrazne líšia
Pokiaľ ide o vyhliadky cenového vývoja, výrazne sa líšia. Podľa odhadov spoločnosti Energy Aspects by sa ceny túto zimu mohli pohybovať v rozmedzí 60 až 80 €/MWh v závislosti od toho, kedy sa obnoví doprava cez Hormuzský prieliv.
V scenári bez katarského LNG a s chladnejším počasím, než je obvyklé, by však priemerná cena plynu na spotovom trhu (day-ahead) mohla v období od novembra do marca vzrásť na 110 €/MWh a zásobníky by na konci marca zostali naplnené už len na 10 %.
Európska snaha o udržanie väčších zásob na úrovni 16 % kapacity zásobníkov by mohla zvýšiť priemerné ceny až na 210 €/MWh, uviedla agentúra Reuters.
Menej plynu, ale viac LNG
V porovnaní s rokom 2022 Európa spotrebúva menej plynu a využíva viac OZE. Rýchle rozšírenie infraštruktúry na dovoz LNG v Európe poskytlo krajinám viac možností zabezpečiť si dodávky než v roku 2022, keď boli vo veľkej miere závislé od ruského plynu dodávaného potrubím.
Zvýšená závislosť Európy od LNG však znamená, že už nemá ochranu v podobe dlhodobých kontraktov s pevnými cenami na plyn dodávaný potrubím a je zraniteľná voči možným cenovým skokom, ak bude musieť v zime nakupovať viac plynu.
Nízka úroveň zásob plynu v Európe vytvorila „veľmi rizikovú situáciu“, uviedol David Lewis, hlavný analytik spoločnosti Wood Mackenzie. „Ak príde veľmi studená zima alebo dlhšie obdobie chladného počasia, môže sa stať, že bude potrebné zaviesť určité obmedzenia spotreby, akceptovať vyššie ceny, alebo by európskym trhom mohol plyn jednoducho dôjsť,“ dodal pre Reuters.
Zásobníky v EÚ dokážu uskladniť o niečo viac ako 102 miliárd m3 plynu a počas bežnej zimy pokrývajú odbery zo zásobníkov až 30 % spotreby. Hovorca Európskej komisie uviedol, že podľa najnovšieho hodnotenia EÚ je cieľ naplniť zásobníky na 80 % „dostatočný na zabezpečenie zimných dodávok a je technicky dosiahnuteľný“.
Analytici sú však skeptickí, konštatovala agentúra Reuters. Prognózy, do ktorých mala možnosť nahliadnuť, predpokladajú, že zásobníky pred zimou dosiahnu maximálne 67 až 76 % úroveň naplnenia. Aby sa dosiahli aj tieto nižšie úrovne, budú musieť európski odberatelia ponúkať za náklady LNG vyššie ceny, aby prekonali konkurenciu kupujúcich v Ázii, ktorí potrebujú nahradiť svoje bežné dodávky cez Hormuzský prieliv.
Narušenie dopravy cez túto trasu zvýšilo globálnu konkurenciu o LNG a vytlačilo ceny nahor, pričom trh sa dostal ešte hlbšie do stavu označovaného ako „backwardácia“, keď je plyn s okamžitou dodávkou drahší než plyn na zimné obdobie. Nakupovať plyn teraz, uskladniť ho a neskôr predať preto v súčasnosti nedáva z ekonomického hľadiska veľký zmysel, uviedla agentúra Reuters.
„Pri súčasných trhových cenách neexistuje prakticky žiadna finančná motivácia napĺňať zásobníky,“ povedal Jacob Mandel, vedúci výskumu v spoločnosti Aurora Energy Research. Naplnenie európskych zásobníkov na 80 % pred zimou by si podľa neho vyžadovalo tempo vtláčania plynu takmer na rekordných úrovniach, ktoré by bolo možné dosiahnuť iba prostredníctvom vládnych zásahov.
O takéto opatrenia však nie je veľký záujem a navyše tvorcovia politík EÚ naďalej trvajú na pripravovanom zákaze dovozu ruského LNG, ktorý začne v plnom rozsahu platiť od konca tohto roka a ktorého cieľom je zastaviť príjmy financujúce vojnu Moskvy proti Ukrajine.
Nech už bude konečná úroveň cien akákoľvek, náklady sa napokon prenesú na domácnosti a priemysel. „Bude to znamenať vyššie účty za energie túto zimu aj budúcu zimu,“ uviedla pre agentúru Reuters hlavná analytička spoločnosti Energy Aspects Erisa Pasko.