Oslo 1. septembra 2026 – Nórsko začalo ťažbu z druhej etapy rozvoja ložiska Troll Phase 3, čím urýchľuje ťažbu 55 miliárd kubických metrov zemného plynu z ložiska Troll West a pomáha udržiavať vysoké dodávky plynu do Európy z jedného z jej najdôležitejších energetických aktív. Hoci projekt prispieva k energetickej bezpečnosti starého kontinentu, neprináša žiadne nové zásoby – jednoducho umožňuje rýchlejšie dodávať na trh existujúci plyn z ložiska Troll, keďže ťažba z iných nórskych ložísk klesá. Ide tak najmä o získanie času a udržanie súčasnej úrovne nórskeho vývozu si preto neskôr vyžiada nové projekty a objavy, ktoré zabezpečia náhradné objemy. Pre portál oilprice.com to napísal Jan-Thore Bergsagel, nórsky odborník na ropu a plyn s dvadsaťročnou praxou v odvetví.
Ťažba sa začala 22. augusta, o niekoľko mesiacov skôr, než sa pôvodne plánovalo, a náklady boli o desiatky miliónov dolárov nižšie než pôvodný odhad približne 1,2 miliardy dolárov, uviedla spoločnosť Equinor.
Projekt nezvyšuje objem vyťažiteľných zásob ložiska Troll. Namiesto toho urýchľuje využitie existujúcich zásob plynu, čím podporuje ťažbu prostredníctvom platformy Troll A a spracovateľského závodu Kollsnes v čase, keď produkcia z ostatných starnúcich nórskych ložísk klesá. Tento rozdiel je dôležitý, keďže Európa nezískava nový zdroj plynu. Nórsko len zlepšuje načasovanie a spoľahlivosť dodávok z existujúceho zdroja.
Objem 55 miliárd kubických metrov, na ktorý sa projekt vzťahuje, zodpovedá takmer dvom rokom spotreby plynu vo Francúzsku. Podľa Nórskeho úradu pre ťažbu na mori by rozvoj mohol urýchliť príchod až 7 miliárd metrov kubických produkcie v jedinom roku – čo zodpovedá približne 6 % nedávneho ročného vývozu plynu z Nórska, vyčíslil Bergsagel.
„Troll je chrbtovou kosťou nórskeho vývozu plynu do Európy,“ uviedla Lill Harriet Brusdal, viceprezidentka spoločnosti Equinor pre Troll a Kvitebjørn. „Tento projekt urýchľuje ťažbu z ložiska a pomáha čo najdlhšie udržať súčasnú vysokú úroveň vývozu plynu z Trollu a Kollsnesu,“ dodala.
30 rokov zásobovania Európy
Plošina Troll A začala ťažbu v roku 1996 a naďalej zostáva jedným z pilierov európskeho plynárenského systému. Ložisko Troll obsahuje približne 40 % zostávajúcich zásob plynu na nórskom kontinentálnom šelfe a samo dodáva množstvo plynu zodpovedajúce približne 10 % európskej spotreby. Plyn z plošiny je prepravovaný potrubiami do Kollsnesu na západnom pobreží Nórska, kde sa plyn spracúva pred vstupom do európskej potrubnej siete.
Jeho pokračujúci význam odráža to, ako sa európsky trh s plynom zmenil od ruskej invázie na Ukrajinu. Nórsko nahradilo Rusko na pozícii najväčšieho dodávateľa potrubného plynu do Európy, čo znamená, že prevádzková výkonnosť niekoľkých veľkých nórskych ložísk a spracovateľských zariadení má teraz priamejší vplyv na energetickú bezpečnosť Európy.
Troll je mimoriadne dôležitý vďaka svojmu rozsahu, nízkym emisiám pri ťažbe a prístupu k existujúcej infraštruktúre. Troll A aj Kollsnes sú napájané elektrinou z pevniny, vďaka čomu má ložisko výrazne nižšiu emisnú intenzitu prevádzky než mnohé konkurenčné zdroje, uviedol Bergsagel pre oilprice.com.
Spustenie projektu navyše prišlo iba deň po tom, čo spoločnosť Equinor podpísala 15-ročnú dohodu o dodávkach plynu pre nemeckú spoločnosť Uniper v objeme viac ako 30 terawatthodín – približne 2,8 miliardy kubických metrov – ročne od roku 2027. Načasovanie poukazuje na prepojenie medzi investíciami Nórska do ťažby a rastúcim dopytom Európy po dlhodobej istote dodávok. Zmluvy siahajúce do 40. rokov si vyžadujú viac než len plyn pod zemou. Závisia od toho, či budú vrty, kompresia, spracovateľská kapacita a potrubia naďalej dostupné aj v čase, keď ložiská starnú.
Existujúca infraštruktúra – hnací motor ekonomiky projektu
Druhá etapa tretej fázy projektu Troll (Troll Phase 3 Stage 2) pozostáva z dvoch podmorských ťažobných šablón, ôsmich ťažobných vrtov a 28-kilometrového potrubia napojeného na platformu Troll A (podmorská šablóna je konštrukcie umiestnená na morskom dne, ktorá slúži na usporiadanie a napojenie podmorských vrtov a príslušnej produkčnej infraštruktúry).
Projekt opätovne využíva zariadenia a štandardizované konštrukčné riešenia z prvej etapy Troll Phase 3, ktorá začala ťažbu v roku 2021. Vďaka tomu sa projekt mohol od investičného rozhodnutia dostať k prvému plynu za niečo vyše dva roky. Vŕtanie ôsmich vrtov bolo dokončené za päť a pol mesiaca – o 25 % rýchlejšie, než sa plánovalo. Equinor pripísal skoršie spustenie a nižšie náklady efektívnemu vŕtaniu a námorným operáciám.
Ide o čoraz viac využívaný model rozvoja na nórskom kontinentálnom šelfe: použiť existujúce platformy, potrubia a spracovateľské závody na rýchlejšie a lacnejšie uvedenie dodatočných zdrojov do ťažby. Táto stratégia zlepšuje ekonomiku projektov, zároveň však odhaľuje rastúcu štrukturálnu závislosť. Ako nórske ložiská starnú, udržiavanie produkcie je čoraz viac závislé od toho, aby sa väčšie objemy plynu prepravovali cez infraštruktúru vybudovanú pred desaťročiami.
Začiatkom tohto roka partneri projektu Troll schválili ďalší rozvojový projekt Troll West Increased Gas Recovery North, alebo TWIN. Projekt v hodnote približne 400 miliónov dolárov by mal počas prvých ôsmich rokov pridať 2 až 2,5 milióna kubických metrov plynu denne, pričom začiatok ťažby je naplánovaný na rok 2028.
Spoločne tieto projekty ukazujú, že Troll sa zatiaľ nepribližuje ku koncu svojej komerčnej životnosti. Jeho obrovská základňa zdrojov a existujúca infraštruktúra môžu podporovať dodávky plynu do Európy ešte celé desaťročia, konštatoval Bergsagel.
Nórsko získava čas
Pre Európu je spustenie projektu jednoznačne pozitívne. Pomáha zachovať dodávky plynu potrubiami od politicky stabilného producenta v čase, keď kontinent zostáva vystavený volatilite globálnych trhov so skvapalneným zemným plynom. Projekt by sa však nemal považovať za zvrátenie dlhodobej výzvy, ktorej Nórsko čelí v oblasti produkcie, upozornil Bergsagel pre oilprice.com.
Troll Phase 3 Stage 2 mení načasovanie dodávok, nie veľkosť zdrojovej základne. Uvedenie väčšieho množstva plynu do ťažby skôr chráni súčasnú exportnú kapacitu Nórska, zároveň to však znamená, že časť produkcie plánovanej na zajtra sa dostáva na trh už dnes.
Udržanie súčasnej úrovne vývozu si preto neskôr vyžiada nové projekty a objavy, ktoré zabezpečia náhradné objemy. Doteraz bola väčšina novších objavov na nórskom kontinentálnom šelfe príliš malá na to, aby podporili samostatné projekty, zatiaľ čo produkcia naďalej prevyšuje rast zdrojov
Troll môže zostať základným pilierom európskej energetickej bezpečnosti ešte dlho. Urýchlenie ťažby je však v konečnom dôsledku premostením, nie náhradou za nové dodávky. Bez dostatočných náhradných objemov by udržiavanie dnešnej úrovne vývozu prostredníctvom urýchľovania existujúcej produkcie mohlo neskôr viesť k prudšiemu poklesu, uzavrel Jan-Thore Bergsagel pre portál oilprice.com.
Zameranie sa na Arktídu napriek postoju EÚ
Pokiaľ ide o hľadanie nových zdrojov, postoj Nórska prezentoval na nedávnej konferencii v Stavangeri premiér Terje Aasland. Krajina podľa neho bude pokračovať v rozvoji svojich ropných a plynových zdrojov v Barentsovom mori bez ohľadu na podporu Európskej únie moratóriu na dodávky uhľovodíkov z Arktídy a svoju produkciu bude schopné dodávať na iné trhy. „V dnešnom geopolitickom a bezpečnostnom prostredí a vzhľadom na situáciu so zdrojmi sa domnievam, že pokračujúca aktivita v Barentsovom mori slúži nórskym aj európskym záujmom,“ povedal Aasland v rozhovore pre Reuters.
Nórske energetické spoločnosti zas uviedli, že stále pokračujú v ďalšom vŕtaní v nádeji, že uskutočnia významné nové objavy. Anders Opedal, generálny riaditeľ spoločnosti Equinor, najväčšej nórskej ropnej a plynárenskej spoločnosti, uviedol, že ropa a LNG z Barentsovho mora môžu byť prepravené kamkoľvek na svete, ak ich EÚ odmietne. „Jediné, čo tým v skutočnosti utrpí, bude európska bezpečnosť. Máme flexibilitu,“ zdôraznil Opedal.
Podľa Aaslanda sa Nórsko snaží udržať produkciu a vývoz ropy a plynu približne na súčasných úrovniach najmenej do roku 2035 a produkcia z Barentsovho mora bude z tohto hľadiska kľúčová. „Ak má Nórsko zostať dlhodobým dodávateľom ropy a plynu do Európy, potom musí byť Arktída súčasťou tejto diskusie,“ povedal minister.
V rokovaniach s predstaviteľmi EÚ Nórsko argumentovalo, že časti Barentsovho mora otvorené pre ropnú a plynárenskú činnosť sú tiež bez ľadu, podobne ako Severné more, a preto sú menej náchylné na úniky ropy a iné environmentálne vplyvy, a zároveň pomáhajú udržiavať pracovné miesta a osídlenie v severných regiónoch krajiny susediacich s Ruskom.
Aasland sa domnieva, že nórske argumenty sú v Bruseli vypočuté, dodal však, že je suverénnym právom krajiny rozvíjať zdroje Barentsovho mora, aj keby EÚ naďalej podporovala moratórium. „Tieto oblasti by sme rozvíjali a potom bude na EÚ, či by mala mať moratórium na nákup tohto plynu alebo ropy,“ povedal Aasland pre agentúru Reuters. Arktická ropa by sa bez ohľadu na okolnosti predávala na globálnych trhoch, zatiaľ čo plyn by sa mohol vyvážať do celého sveta ako LNG zo závodu Hammerfest spoločnosti Equinor na ostrove Melkøya.
Aktuálne čísla
Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa Nórsko stalo najväčším dodávateľom zemného plynu do Európy a podľa agentúry Reuters pokrýva približne 30 % dopytu po plyne v Európskej únii aj v Británii. Vo svojej štvrťročnej správe o európskych trhoch s plynom za 4. kvartál 2025, ktorá obsahovala aj najdôležitejšie dáta za celý minulý rok, Európska komisia uviedla, že celkový dovoz zemného plynu do EÚ dosiahol v roku 2025 cca 288 miliárd m3 (bcm) a zaznamenal tak nárast o 5 % v porovnaní s rokom 2024 (273 bcm). Nórsko a USA tvorili zhruba po jednej tretine dovozu zemného plynu do EÚ, z Nórska pritieklo najmä cez sieť plynovodov 89 bcm.
Pokiaľ ide o údaje za rok 2026, nórsky prevádzkovateľ plynovodov Gassco uvádza, že Nórsko doteraz v roku 2026 vyviezlo do Európy približne 74,46 bcm zemného plynu, naďalej zostáva najväčším samostatným dodávateľom zemného plynu cez plynovody v Európe a aj v tomto roku naďalej pokrýva približne 30 % celkovej spotreby v EÚ a Veľkej Británii.
Význam nórskych dodávok pre Európu – zvlášť vo svetle iných nepriaznivých okolností, ako je najmä uzavretie Hormuzského prielivu a odstavenie 20 % globálnych dodávok LNG – potvrdilo aj predĺženie odstávky pre údržbu na nórskom plynovom poli Ormen Lange až do 1. februára 2027, ktoré Gassco oznámilo 10. augusta. Dlhšia údržba oberie Európu o 8,9 milióna m3 nórskeho plynu denne, resp. zimnú bilanciu Európy zníži o približne 1,1 bcm, uviedla pre Montel Erisa Pasko, hlavná analytička pre európsky plyn v poradenskej spoločnosti Energy Aspects. To podľa nej ovplyvní stav zásob zemného plynu v Európe na konci zimy, ktoré už aj tak pravdepodobne klesnú na úroveň blízku 10-ročnému minimu, dodala s tým, že Energy Aspects v dôsledku tohto dlhotrvajúceho výpadku predpokladá, že európske zásoby na konci marca dosiahnu iba 21 bcm, čo predstavuje 19 % kapaci