Brusel 14. septembra 2026 – Americký veľvyslanec pri EÚ Andrew Puzder neočakáva, že Washington bude rastúcu závislosť Európy od americkej energie využívať ako politický nástroj, a to ani v čase, keď administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa kritizuje viaceré politiky Bruselu, zatiaľ čo sa zároveň prehlbujú bilaterálne energetické vzťahy a narastá medzinárodné napätie. Povedal to v rozhovore pre spoločnosť Platts, súčasť S&P Global Energy. Vyjadril v ňom presvedčenie, že EÚ dodrží svoj záväzok nakúpiť od USA energie za 750 mld. dolárov, kritizoval metánové pravidlá EÚ a ďalšie politiky. Nabádal tiež na zvýšenie domácej ťažby uhľovodíkov v Európe.
„Nevidel som žiadny náznak, že by Spojené štáty využívali energiu ako politický nástroj proti našim spojencom v Európe,“ uviedol veľvyslanec. „V minulosti sme boli spoľahlivým dodávateľom. Očakávam, že ním budeme aj v budúcnosti,“ dodal.
Európa je čoraz viac závislá od energií zo svojho transatlantického partnera — najmä od LNG v dôsledku odchodu EÚ od ruského plynu dodávaného potrubím po invázii na Ukrajinu v roku 2022. Počas prvých ôsmich mesiacov roku 2026 Spojené štáty dodali približne 60 % dovozu skvapalneného plynu do EÚ – resp. zhruba 40,2 milióna metrických ton – vyplýva z údajov S&P Global Energy CERA. Pre porovnanie, za celý rok 2022 to bolo cca 42 %.
Európa zároveň kladie väčší dôraz na znižovanie energetickej závislosti a diverzifikáciu zdrojov dodávok. V januári predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyzvala, aby Európa prijala „mentálne nastavenie naliehavosti“ pri zabezpečovaní energetickej nezávislosti v čase „seizmickej zmeny“ svetového ekonomického poriadku. Krátko nato, keď EÚ oficiálne schválila postupné ukončenie dovozu ruského plynu a LNG, komisár EÚ pre energetiku Dan Jorgensen varoval pred tým, aby sa Európa opäť stala príliš závislá od jediného dodávateľa, pripomenul portál spglobal.com. „Nechceme nahradiť jednu závislosť inou, takže musíme diverzifikovať, ale predovšetkým musíme vyrábať viac vlastnej energie,“ povedal Jorgensen. „Musíme sa stať nezávislými. Potrebujeme vlastnú, domácu energiu namiesto toho, aby sme boli [závislí] od dovozu,“ tvrdil eurokomisár.
Odvtedy vojna na Blízkom východe toto odhodlanie ešte posilnila. Konflikt poukázal na fakt, že hoci orientácia Európy na LNG zvýšila flexibilitu jej zdrojov plynu, kontinent zostáva zraniteľný voči šokom na strane dodávok. Európski aktéri v energetike presadzujú väčšiu diverzifikáciu v čoraz geopoliticky komplikovanejšom prostredí, konštatoval spglobal.com s tým, že EÚ zároveň súhlasila so zintenzívnením väzieb so Spojenými štátmi.
Minulý rok sa zaviazala zvýšiť nákupy energií z USA v rámci rozsiahlej obchodnej dohody a prisľúbila, že do roku 2028 nakúpi americké energetické zdroje v hodnote 750 miliárd dolárov. Puzder označil LNG za kľúčovú súčasť tejto dohody. „Hlavným palivom, ktoré budeme dodávať do Európy, bude LNG,“ povedal.
Analytici a dokonca aj niektorí politici EÚ označili túto obrovskú deklarovanú sumu za nereálne vysokú. Pozorovatelia trhu tento záväzok charakterizovali skôr ako signál zámeru než ako záväzný prísľub. Zároveň zdôraznili, že kontrakty potrebné na uskutočnenie zamýšľaného nárastu obchodu by uzatvárali súkromné spoločnosti, nie Brusel.
Veľvyslanec však naznačil pevnejšie a doslovnejšie chápanie dohody. „Očakávame, že Európa urobí to, čo povedala, že urobí, a myslím si, že existuje veľký potenciál na to, aby to dokázala,“ povedal. „Dohoda je dohoda,“ dodal Puzder pre Platts.
Obavy z politík
Hoci americký veľvyslanec bagatelizoval možnosť, že by Washington využíval rastúce transatlantické energetické väzby ako nástroj nátlaku, zároveň zdôraznil možnosť, že jednotliví dodávatelia by sa mohli Európe vyhnúť, ak by americké spoločnosti vnímali regulačné požiadavky ako neprimerané.„Naše spoločnosti majú záujem splniť požiadavky a nároky Európanov. Tí im to len musia umožniť. Nemôžu nás reguláciami vytlačiť z kontinentu a potom sa nás pýtať, kde je energia,“ uviedol v rozhovore.
Zopakoval obavy týkajúce sa regulácie EÚ v oblasti emisií metánu, ktorú USA viackrát kritizovali. Európska komisia v júli odporučila, aby členské štáty odložili uplatňovanie sankcií podľa tohto zákona až po roku 2029, a to v dôsledku obáv, že neistota v oblasti dodržiavania pravidiel by mohla obmedziť dovoz a ohroziť energetickú bezpečnosť.
Obchodné združenia však tento krok označili za nedostatočný. Podľa ich argumentácie dovozcovia môžu naďalej čeliť rizikám v prípade porušenia legislatívy, aj napriek tomu, že Brusel podporuje pozastavenie uplatňovania sankcií.
Puzder tento názor pre Platts zopakoval. „Dúfajme, že Komisia pravidlá upraví tak, aby priemysel mohol túto energiu do EÚ dodávať, ale zatiaľ sme nevideli dostatočnú úpravu,“ povedal. „[Európska komisia] sa domnieva, že urobila dosť na to, aby to odôvodnila, ale všetko, čo počúvame od priemyslu a dodávateľov, hovorí, že to tak nie je,“ zdôraznil veľvyslanec.
Hovorca EK 2. septembra uviedol, že Komisia neplánuje reguláciu meniť, hoci zostáva otvorená ďalším opatreniam v prípade, že sa zvýšia riziká pre dodávky energie.
Puzder tiež upozornil na pretrvávajúce problémy týkajúce sa dvoch významných právnych predpisov EÚ súvisiacich s environmentálnymi a ľudskoprávnymi povinnosťami podnikov: smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (Corporate Sustainability Due Diligence Directive – CSDDD) a smernice o vykazovaní informácií podnikov o udržateľnosti (Corporate Sustainability Reporting Directive – CSRD).
EÚ obe regulácie začiatkom tohto roka zjednodušila. Spojené štáty však naďalej vyjadrujú obavy z dôsledkov pre spoločnosti pôsobiace mimo EÚ. Podľa veľvyslanca USA nedávno predložili pripomienky k pripravovaným usmerneniam a požadujú objasnenia. „Dúfajme, že sa nám to podarí vyriešiť, ale v tejto chvíli si už skutočne nie sme istí, čo CSDDD a CSRD vlastne vyžadujú,“ poznamenl Puzder pre Platts.
Domáca produkcia v Európe
Hoci vyzdvihoval spoľahlivosť dodávok energie zo Spojených štátov, zároveň presadzoval zvýšenie európskej produkcie uhľovodíkov v čase, keď sa vlády naprieč kontinentom čoraz viac sústreďujú na bezpečnosť dodávok energie. „Bolo by v najlepšom záujme Európanov, ak ich skutočne znepokojuje dlhodobá dostupnosť energií a otázka, či by iné krajiny mohli tieto energetické zdroje ovládnuť alebo ich využívať politicky – čo si nemyslím, že Spojené štáty zamýšľajú -, ale ak je to skutočne vážna obava, mali by začať hľadať a ťažiť zemný plyn a ropu a rozvíjať niektoré zdroje doma,“ povedal.
Globálne ceny LNG sa pohybujú na viacročných maximách, keďže dramatický pokles námornej dopravy cez Hormuzský prieliv v dôsledku vojny na Blízkom východe pokračuje už siedmy mesiac. Po najnovšej vlne útokov jemenských Húsiov, ktorí súčasne ovládajú pobrežie úžiny Báb al-Mandab, sa európska referenčná cena plynu TTF už v pondelok ráno vyšplhala na 84 €/MWh.