Horný Smokovec 28. septembra 2026 – Dve veľké geopolitické krízy posledných piatich rokov, ruská invázia na Ukrajine a vojna USA proti Iránu, okrem iného spôsobili, že sa každoročne dostávajú na pretras otázky bezpečnosti dodávok zemného plynu a pripravenosti na zimnú vykurovaciu sezónu. Slovenské plynárenstvo sa týmto témam venuje s plnou vážnosťou, odborne a s využitím bohatých skúseností pri riešení rôznych kríz v minulosti. Aj vďaka tomu mohli jeho vrcholní predstavitelia na Jesennej konferencii SPNZ konštatovať, že pokiaľ ide o dodávky plynu, napriek vážnym výzvam, ktorým odvetvie čelí, je na zimu 2026/27 pripravené a schopné v plnom rozsahu pokryť dopyt slovenských domácností aj priemyslu.
Vývoj cien na burze, vývoj skladovania zemného plynu a diverzifikáciu zdrojov označil za hlavné výzvy súčasnosti Juraj Ondris, predseda predstavenstva spoločnosti SPP, najväčšieho dodávateľa energií a obchodníka s plynom na Slovensku. Od roku 2024 až do začiatku roku 2026 sa európske ceny plynu pohybovali v rozmedzí 30 – 40 euro za megawatthodinu, s výkyvmi smerom nahor pred a po ukončení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, pripomenul Ondris.
Chladný január 2026 priniesol krátkodobý nárast ceny plynu. “Následne sme videli skokovité zvýšenie nad 50 €/MWh, keď vypukol konflikt v Iráne. Ďalší vrchol nasledoval po útoku na Ras Laffan, priemyselné centrum prístavu v Katare,” priblížil predseda predstavenstva SPP. Pokles ceny podľa neho prinieslo uzavretie prímeria a dohody o porozumení medzi USA. Obnovenie konfliktu, ku ktorému sa pridali aj obavy z nenaplnených zásobníkov v západnej Európe tak rezultovalo do cien na úrovni medzi 70 – 80 €/MWh (24. 9. – pozn. Slovgas), dodal.
“Ak by som mal hovoriť o dosahu týchto cien, môžem konštatovať, že pre ceny domácností na rok 2027 to nebude mať žiadny efekt, pretože my sme plyn pre domácnosti nakúpili už v predchádzajúcom období, keď boli ceny priaznivé. Ale pokiaľ sa budú ceny udržiavať v takejto výške dlhšie obdobie, určite to bude mať vplyv na rok 2028,” konštatoval Ondris.
V prípade priemyslu je odpoveď na otázku o možnom vplyve zvýšenia cien zložitejšia, keďže priemyselní zákazníci SPP si kupujú plyn podľa vlastného uváženia. Istý objem si môžu cenovo zafixovať, zvyšok nechať na spotové nákupy. “Takto to priemysel postupne dostane do svojich cien. Je isté, že tieto ceny jedného dňa budú reflektované v ich nákladoch,” dodal predseda predstavenstva SPP.
Pripomenul, že odstrihnutím sa od ruského plynu Európa vymenila čiastočnú závislosť od ruských zdrojov za veľmi významnú závislosť na globálnom LNG trhu. “Európa razantne začala importovať LNG plyn a zrazu je vystavená úplne iným rizikám, ktoré dovtedy boli zmierňované potrubným ruským plynom. To znamená, keď sa niečo udeje na opačnom konci sveta, dopyt v Ázii, teploty, atď., Európa je tým zasiahnutá. Čiže musí sa naučiť žiť s týmito globálnymi rizikami LNG biznisu,” poznamenal Ondris, ktorý po eliminovaní katarského exportu LNG pre konflikt v Perzskom zálive označil za “víťaza” súčasnej situácie Spojené štáty. Tie by podľa niektorých odhadov mohli v roku 2027 exportovať 192 miliárd a v roku 2030 275 miliárd kubíkov LNG.
Napriek tomu, že Európa je vystavená globálnemu LNG riziku, nové projekty, ktoré by mal byť do roku 2030 spustené, dávajú podľa Ondrisa istú nádej, pretože na trh prinesú veľké objemy nového plynu. “Teda pod podmienkou, že celý tento nový objem nebude presmerovaný do Ázie, – lebo tá predstavuje veľký otáznik, ako sa zachová, aká bude dynamika jej ekonomiky -, tak v budúcnosti by sme mohli vidieť nižšie ceny,” povedal predseda predstavenstva SPP. Očakávanie prílevu nových LNG exportných projektov podľa neho reflektujú aj futures ceny, ktoré sú pre rok 2027 na úrovni 60 eur, pre rok 2028 40 eur a pre rok 2029 32 eur. “Čiže aj na tomto poklese futures cien vidíme, že trh očakáva dostatok plynu,” dodal.
Úroveň naplnenosti zásobníkov nie je dôvodom na paniku
Stav naplnenosti plynových zásobníkov v EÚ bol popri geopolitických krízach ďalšou témou ovplyvňujúcou dianie na trhoch a ceny plynu. V prvý deň Jesennej konferencie SPNZ boli podľa údajov združenia Gas Infrastructure Europe zásobníky v EÚ naplnené na 70,35 % kapacity, takmer o 12 perc. bodov než pred rokom. “Anomália v roku 2026, keď bol letný plyn drahší ako zimný, spôsobila, že energetické spoločnosti na západe nemali motiváciu vtláčať plyn,” konštatoval Ondris s tým, že podľa odhadov dosiahne naplnenosť zásobníkov ku koncu októbra 70 až 75 % (ku koncu októbra 2025i 83 %). Teplotný vývoj počas zimy ukáže, či budú zásoby dostatočné alebo nie. “Ak sa ukáže, že zima bude studená, ceny môžu vystreliť do ešte vyšších úrovní,” dodal predseda predstavenstva SPP.
Súčasne poznamenal, že diskusia na túto tému, obzvlášť v neodbornej verejnosti a médiách, je vedená s istou dávkou demagógie a voľným narábaním s faktami. “Operovať s číslom, že naplnenosť zásobníkov je okolo 50 %, preto nie sme pripravení na zimu, je naozaj ťažká demagógia alebo neznalosť,” povedal Ondris a pripomenul, že Slovensko je v top 5 krajín EÚ, pokiaľ ide o pomer množstva plynu v zásobníkoch voči ročnej spotrebe krajiny. ”Takže nemyslím si, že treba robiť paniku, realita je úplne iná. Slovensko má podzemné zásobníky v takej kapacite, ktorá by pokryla až 75 % ročnej jeho spotreby, čo nás radí medzi špičku v Európe,” dodal.
SPP má dominantné postavenie na trhu s podielom 66 % a pre svojich zákazníkov by mu stačilo uskladniť 8 – 9 terawatthodín plynu. Vzhľadom na turbulencie a rôzne riziká vo svete spoločnosť, spolu so svojím akcionárom, ministerstvom hospodárstva, dospela k záveru, že aby sa zachovala ako starostlivý hospodár a garantoval bezpečnosť dodávok pre svojich zákazníkov, navtláča do zásobníkov dvojnásobok množstva, aké potrebuje. “A to je to množstvo cieľových 17,5 terawatthodiny, ktoré budú podľa odhadov zatlačené už v predstihu, do 15. októbra. To znamená, my sme ako štát a štátny podnik, sme na nadchádzajúcu zimu pripravení dvojnásobne,” zdôraznil Ondris s tým, že SPP všetkým svojim zákazníkom, od domácností až po veľkých priemyselných odberateľov, aj naďalej garantuje spoľahlivé a plynulé dodávky zemného plynu.
Fakt, že slovenské zásobníky ako celok sú naplnené na vyše 50 % (k 24. septembru 53,53 % kapacity – pozn. Slovgas), znamená len to, že iné spoločnosti, ktoré si doteraz uskladňovali plyn v zásobníkoch spoločnosti Nafta, ho tam jednoducho neuskladňujú, konštatoval predseda predstavenstva SPP. “Ako sme už spomínali, ten letno-zimný spread je negatívny, obchodníci preto nemajú ekonomický záujem uskladňovať plyn, to je jednoducho fakt. Takže to číslo cez 50 % je len odrazom negatívneho spreadu,” dodal.
Nafta potvrdzuje pripravenosť na zimu
Jeho slová potvrdil aj riaditeľ obchodného úseku spoločnosti Nafta Matej Stračiak. “Veľká väčšina uskladneného plynu v našich zásobníkoch súvisí s povinnosťou uskladnenia. Predanej kapacity je oveľa viac, my však nemôžeme donútiť klientov, aby tam plyn ekonomicky nevýhodne uskladňovali. Keď to tak trh oceňuje, tak je nezmysel financovať plyn, vtláčať ho do zásobníkov, aby tam strácal hodnotu,” konštatoval zástupca Nafty. Zároveň dodal, že pri nominálnych objemoch, ktoré sú fyzicky uskladnené, “sme pokojní, pretože dokážeme v podstate z uskladneného plynu pokryť skoro celú spotrebu Slovenska počas prvých troch mesiacov roku 2027.”
Stračiak tiež vyzdvihol, že v Nafte je “kultúra risk manažmentu” povinne zakorenená do bežnej operatívnej činnosti. “Risk-based thinking alebo ten riskový prístup, či už ku komerčným operáciám, je v Nafte naozaj výrazný, čo mne ako zodpovednú za obchod možno trošku zväzuje ruky, ale dáva mi to istotu, že v prípade, že sa niečo stane, som si na 100 % istý, že Nafta bude vedieť pokryť všetky fyzické záväzky,” dodal.
Vedúci obchodu v Nafte súčasne pripomenul, že po znížení tokov ruského plynu sú kľúčovým zdrojom dodávok LNG importy, ale samotnú flexibilitu počas zimných mesiacov dodávajú v Európe výhradne zásobníky zemného plynu. “V prípade poklesu teploty a vyššieho dopytu po plyne sa send-out skvapalneného plynu vôbec nemení a celú flexibilitu v rámci Európy vykrývajú iba zásobníky,” pripomenul Stračiak, ktorý si položil otázku, prečo teda trh vôbec nereflektuje ich hodnotu v oblasti flexibility, rovnako ako ani environmentálnu hodnotu. Tá vyplýva zo skutočnosti, že v prípade dodávky plynu práve počas špičiek, je o to menej potrebné zapínať uhlíkovo náročné zdroje. Poukázal v tejto súvislosti na negatívne letno-zimné spready, ktoré pre Naftu aj ďalších prevádzkovateľov zásobníkov predstavujú najväčšiu výzvu a ktoré zrejme pretrvajú aj v nasledujúcom období, ako aj na kapitálovú náročnosť prevádzky skladovacích zariadení
Otázka naplnenosti zásobníkov rezonuje podľa Stračiaka v celej Európskej únii a zrejme neexistuje jednoznačná odpoveď, či to nechať na voľnú ruku trhu alebo intervenovať. “Čiže čelíme momentálne výzve, ako komerčne pristúpiť k zaisteniu tržieb do budúcna, akú hodnotu budú mať zásobníky na trhu a takisto musíme samozrejme cez inovatívne produkty napasovať sa a hľadať riešenia pre našich klientov,” dodal.
Stres test SPPD naznačuje zvládnutie zimnej sezóny
K téme bezpečnosti dodávok počas nadchádzajúcej zimnej sezóny sa vyjadril aj Martin Hollý, generálny riaditeľ spoločnosti SPP – distribúcia, ktorá pôsobí ako krízový manažér a na dispečingu koncentruje informácie o tom, ako sú jednotliví dodávatelia plynu pripravení na najbližšiu zimnú sezónu.
“V tomto kontexte sme zrealizovali takzvaný stres test, teda kľúčových najväčších dodávateľov sme sa pýtali, aký majú rozsah objemu plynu v zásobníkoch, ako majú zabezpečené nákupy plynu na budúcu zimnú sezónu, atď, Výsledok je v zásade pozitívny, nie je žiaden stres. Aj úroveň plynu v našich zásobníkoch určená pre slovenský trh je veľmi porovnateľná s tým, čo bolo pred rokom,” konštatoval Hollý.
Percentuálna naplnenosť slovenských zásobníkov je viac ovplyvnená tým, že zahraničné subjekty v nich skladujú menší objem plynu, čo však s dodávkou plynu na slovenský trh nemá nič spoločné, zdôraznil šéf SPP-distribúcia. “Takže verím tomu, že najbližšiu zimu zvládneme úplne bez problémov, aspoň teda výsledky toho stres testu to takto naznačujú,” dodal.
Alternatívne zdroje dodávok po REPowerEU
Ak v priebehu nasledujúceho roka nedôjde k zásadnej zmene, jeseň 2027 definitívne prinesie zákaz dovozu ruského plynu do Európskej únie na základe legislatívy REPowerEU, pripomenul Juraj Ondris s tým, že SPP má dlhodobý kontrakt s Gazprom Exportom, ktorý bude musieť ukončiť. “Momentálne ho využívame naplno, pretože stále ho považujeme za najvýhodnejší zdroj plynu pre slovenských odberateľov. Plyn dovážame cez TurkStream, Balkán, Maďarsko. A k téme výhodnosti/nevýhodnosti ruského plynu versus spotového plynu versus burzového plynu, tak ruský kontrakt je koncipovaný tak, že Gazprom Export nám dodáva plyn až na Slovensko, na virtuálny obchodný bod. To znamená, že my neplatíme tranzitnú cestu na Slovensko, to je na pleciach Gazpromu,” ozrejmil predseda predstavenstva SPP.
Pokiaľ ide o náklad, ktorý bude spoločnosť musieť premietnuť do cien pre svojich zákazníkov pri nákupe z iných ako východných zdrojov, najlacnejšia trasa je z Nemecka, cez Česko, okolo 3 €/MWh, najdrahšia cez Poľsko, ďalšie možnosti predstavujú trasy cez Taliansko a Rakúsko. “Aktuálne rokujeme s viacerými partnermi. Sú to desiatky nadnárodných firiem s globálnym portfóliom, ktoré by nám mohli dodávať plyn. Na najvyššej politickej úrovni sme v jednaní s Alžírskom a s Azerbajdžanom, uviedol Ondris. Čo sa týka portfólia spoločnosti v budúcnosti, nemalo by byť postavené na jednom veľkom partnerovi, ale rozložené na viacerých. “Povedzme, miliardu kubíkov Alžírsko, miliardu kubíkov Azerbajdžan, plus nejaké LNG dodávky a zvyšok nejaký spot. Čiže namixovať si to v nejakom rozumnom pomere,” priblížil predseda predstavenstva SPP.
Možnosť dovozu azerbajdžanského plynu si SPP vyskúšal na jeseň roku 2024, keď nakúpil skúšobné množstvo, pričom tento krok potvrdil obchodnú a technickú realizovateľnosť dovozu z tohto zdroja, uzavrel predseda predstavenstva SPP Juraj Ondris.
