Horný Smokovec 29. septembra 2026 – Plyn v doprave má budúcnosť. Ponúka reálne zníženie emisií, praktický dojazd, úsporu nákladov, dostupnú infraštruktúru či plnenie legislatívnych povinností vyplývajúcich z nového systému obchodovania s emisiami, smernice o podávaní správ o udržateľnosti podnikov či predpisov týkajúcich sa povinných kvót. Využívanie CNG predstavuje nákladovo najefektívnejšiu možnosť napĺňania podmienok ekologického Zákona 214/2021 pri obnove vozidiel mestskej hromadnej dopravy (MHD) s dôrazom na dekarbonizáciu. V Obchodnej sekcii Jesennej konferencie SPNZ v Hornom Smokovci o tom hovorili odborníci zo sektorov plynovej mobility a mestskej hromadnej dopravy.
Dnešná flotila nie je homogénna a neexistuje jediné riešenie pre potreby každého segmentu cestnej dopravy, konštatoval Peter Mozolák, konateľ spoločnosti SPP Mobilita (predtým SPP CNG), ktorá disponuje portfóliom riešení zahŕňajúcich:
– CNG ako dostupné riešenie pre osobné autá, dodávky, komunálnu a autobusovú dopravu,
– biometán/bioCNG ponúkajúci nižšiu uhlíkovú stopu pri využití existujúcej plynovej technológie,
– LNG ako riešenie pre ťažkú nákladnú dopravu, dlhšie trasy a rýchle tankovanie,
– bioLNG, teda obnoviteľnú alternatívu pre diaľkovú kamiónovú dopravu
– nabíjanie v podobe verejného, firemného a areálového riešenia pre osobné autá, dodávky a zamestnancov.
SPP Mobilita prevádzkuje 22 z 31 CNG plniacich staníc a od 30. septembra 2026 bude aj prevádzkovateľom 4 zo 11 LNG plniacich staníc na Slovensku. Od uvedeného dátumu spustí svoju štvrtú LNG stanicu v Dolnom Hričove pri Žiline, konkretizoval Mozolák.
Plynová mobilita na vzostupe
Vývoj na slovenskom trhu od roku 2022 podľa konateľa SPP Mobilita dokazuje vzostup plynu v sektore dopravy, ktorý ilustroval na viacerých príkladoch. Prvým z nich bola kompletná plynofikácia MHD v Martine, kde tamojší dopravný podnik v roku 2022 obstaral 35 CNG autobusov. K rovnakému kroku pristúpila o rok neskôr v Trenčíne spoločnosť Transdev, ktorá získala do svojej flotily 43 CNG autobusov.
Významní hráči v sektore komunálneho odpadu, ako sú OLO, Marius Pedersen či FCC, nakúpili zvozové vozidlá s pohonom CNG.
Dôležitým krokom rozmachu využívania zemného plynu v ťažkej nákladnej doprave bolo v roku 2023 otvorenie 3 LNG staníc v Trnave, v Prešove a v Brodskom, ktoré prevádzkuje práve LNG Mobilita a zavedenie nového produktu bioLNG o rok neskôr.
K ďalšiemu rozvoju plynovej mobility podľa Mozoláka prispelo vyhlásenie výziev na podporu nákupu ekologických autobusov vrátane CNG.
Významné prírastky nových CNG autobusov v roku 2026 zaznamenali Dopravný podnik Bratislava so 43 vozidlami a Dopravný podnik mesta Martin s 10 vozidlami. V budúcom roku by ich mal nasledovať Dopravný podnik mesta Košice s 30 ks nových CNG autobusov.
V období rokov 2027 – 2030 sa očakáva zaradenie CNG autobusov v nových lokalitách, ako aj vybudovanie nových CNG staníc.
Sektor ťažkej nákladnej dopravy zas podporí už avizované otvorenie novej LNG stanice v Dolnom Hričove koncom septembra.
Riziká a príležitosti pre budúcnosť plynu v doprave
Za rizikový faktor budúcnosti plynovej mobility Mozolák označil napríklad nepriaznivý vývoj cien plynu na komoditných trhoch. Naopak, príležitosť môžu v tejto súvislosti predstavovať rôzne inovatívne cenové produkty a fixácie cien.
Rizikom by mohla byť podoba legislatívy, ktorej cieľom je podpora biometánu, príležitosťou predaj kreditov z dopravy za využívanie bioCNG a bioLNG subjektom, ktoré majú zo zákona povinnosť znižovať emisie.
Ako ďalšie riziko vidí konateľ SPP Mobilita klesajúcu výrobu vozidiel s pohonom CNG a LNG, ako príležitosť fakt, že pre dopravné podniky a mestá predstavujú vozidlá s plynovým pohonom lacnejšiu alternatívu oproti elektrine a vodíku.
Využívanie plynového pohonu v mestskej a prímestskej hromadnej doprave by mohlo zasiahnuť obmedzenie financovania nákupu autobusov z európskych fondov, ktoré viacerým mestám, resp. dopravným podnikom umožnilo obstaranie flotily plynových autobusov. Naopak, pokračujúci nákup autobusov z európskych fondov predstavuje príležitosť ďalšieho rozvoja plynovej mobility.
Šance plynu v doprave by mohli znížiť aj zásadné technologické zmeny na strane elektromobility v ťažkej doprave, ako aj rýchle legislatívne zmeny podporujúce výlučne elektromobilitu. Príležitosť by mohlo predstavovať plnenie ESG (Environmental – životné prostredie, Social – sociálna oblasť a Governance – riadenie firmy) cieľov, teda merateľných záväzkov prepravných a logistických firiem v týchto oblastiach, ako aj systém obchodovania s emisiami v sektoroch dopravy a budov, EU ETS2.
Legislatíva ovplyvňujúca plynovú mobilitu
Možnosti ďalšieho rozvoja plynovej mobility ovplyvňujú viaceré legislatívne úpravy na úrovni EÚ, ako aj na národnej úrovni poznamenal Mozolák.
Pokiaľ ide o európsku úroveň, patrí sem najmä LDV CO2 (Light-Duty Vehicle CO2), emisné normy a predpisy EÚ pre emisie CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel a osobných áut do 3,5 tony. Únia nimi stanovuje pre výrobcov vozidiel prísne limity na množstvo gramov CO₂ na kilometer (g/km), ktoré môže nová flotila áut vypustiť. Rovnako to platí aj v prípade HDV (Heavy-Duty Vehicles) CO2 pre segment ťažkých úžitkových vozidiel.
Ďalšou legislatívou ovplyvňujúcou plynovú mobilitu, je nariadenie AFIR (Alternative Fuels Infrastructure Regulation, Nariadenie EÚ 2023/1804), právny predpis EÚ stanovujúci pre budovanie infraštruktúry pre alternatívne palivá záväzné ciele, pravidlá a technické špecifikácie.
Dôležitá z hľadiska využívania plynu v doprave aj smernica RED III (smernica EÚ 2023/2413), ktorá zaväzuje členské štáty do roku 2030 buď znížiť intenzitu emisií skleníkových plynov v doprave o 14,5 %, alebo zabezpečiť aspoň 29 % podiel obnoviteľných zdrojov v konečnej spotrebe energie v doprave. Tradičný zemný plyn (CNG a LNG) už legislatíva neberie ako cieľové ekologické riešenie a vytvára tlak na implementáciu ich obnoviteľných verzií (bioCNG/bioLNG).
Z európskej legislatívy ovplyvňuje plynovú mobilitu aj smernica CSRD o podávaní správ o udržateľnosti podnikov a EU ETS2.
Na národnej úrovni ide potom najmä o zákon č. 214/2021 Z.z stanovujúci minimálne podiely nákupu ekologických vozidiel a Program Slovensko financujúci nákup CNG autobusov.
Plyn v doprave má budúcnosť
Mozolák na záver zosumarizoval hlavné prednosti v prospech budúcnosti plynu v doprave. V prvom rade prispieva k znižovaniu emisií v tomto sektore. Aj fosílny zemný plyn, nehovoriac o bioCNG a bioLNG ponúkajú reálne zníženie uhlíkovej stopy.
Ďalšou výhodou je praktický dojazd, rýchle tankovanie a známe prevádzkové návyky
Nespornou prednosťou sú v prípade plynu kontrolované náklady a ich úspora pri spotrebe paliva, cestnej dani či registračných poplatkoch.
Vozidlá na plynový pohon majú k dispozícii dostupnú infraštruktúru v podobe existujúcej siete čerpacích staníc CNG a LNG
V neposlednom rade využívanie plynu v doprave umožňuje plniť legislatívne povinnosti vyplývajúce z legislatívy zameranej na dosiahnutie klimatických cieľov EÚ, uzavrel konateľ spoločnosti SPP Mobilita peter Mozolák.
CNG – nákladová efektivita aj ekológia
CNG predstavuje nákladovo najefektívnejšiu možnosť napĺňania podmienok ekologického Zákona 214/2021 pri obnove vozidiel MHD s dôrazom na dekarbonizáciu. Taký bol hlavný záver prezentácie Milana Donovala z Dopravného podniku Bratislava (DPB) zastupujúceho Združenie dopravných podnikov (ZDP) SR, ktorý zhrnul najdôležitejšie aktuálne dáta plynovej mobility v segmente MHD.
CNG má v MHD na Slovensku stabilný podiel, konštatoval s tým, že v slovenských mestách, ktoré majú MHD, ide o viac ako 200 autobusov s týmto pohonom. Z celkového počtu cca 1500 vozidiel jazdí v roku 2026 na plynový pohon v MHD 14 % autobusov. „Do CNG flotily v roku 2026 pribudla Bratislava, v roku 2027 sa počet CNG autobusov zvýši v Košiciach,“ uviedol zástupca ZDP SR.
Ekonomika a prevádzka
Pokiaľ ide o ekonomiku a prevádzku autobusov s plynovým pohonom, Donoval poukázal na skutočnosť, že priemerné ceny CNG sa vyvíjajú vo väčšine obdobia v súlade s cenou nafty na Slovensku. Skúsenosti DPB naznačujú, že porovnanie prevádzkových nákladov na PHM závisí od vysúťaženej zľavy a veľkosti flotily.
V období rokov 2019 – 2024, keď jazdila flotila CNG vozidiel boli priemerné ceny CNG o 10 % vyššie ako ceny nafty na Slovensku, konkretizoval Donoval. Ekonomike CNG podľa neho pomáha mierne nižšia – cca o 3,5% – spotreba CNG/kg ako spotreba nafty/l, pričom aktuálne vysúťažená cena závisí od veľkosti flotily a ich kilometrov, vyplynulo zo skúseností DPB.
Ekonomika CNG a nafty
Zástupca ZDP SR porovnal ekonomiku CNG a nafty aj na ďalších číslach. Nadobúdacia cena naftového autobusu s dĺžkou 18 m vychádza zhruba na395 800 €, rovnako dlhého CNG autobusu na 438 000 €, čo predstavuje 11-percentný cenový rozdiel.
Po započítaní prevádzkových nákladov na pohonné látky počas 10 rokov (ide o celodenné služby) a predpokladanom ročnom nájazde 60 000 km/rok a vyššej cene CNG ako nafty rozdiel klesne na 7 – 8 %
CNG – ekológia za najlepšiu cenu
Porovnanie ekologických vozidiel, teda v tomto prípade elektrického autobusu a CNG autobusu ukazuje, že pri kúpe prvého z nich (opäť dĺžka 18 m) treba počítať s cenou 812 500 € + infraštruktúra, pri obstaraní CNG vozidla spomínaných 438 000 €, vyčíslil Donoval.
Pokiaľ ide o kilometrický výkon, elektrický autobus na 1 nabitie (cca 4-8 hodín nočného nabíjania) prejde cca 230 km, CNG autobus na jedno plnenie (15 min) 500 km.
Infraštruktúru je v prípade elektroautobusu potrebné vybudovať, CNG autobusy majú k dispozícii vyše 30 plniacich staníc po celej SR.
Navyše, najnovšie CNG autobusy sú nasadzované na služby s najväčšími výkonmi. Počas pracovných dní ide o priemerných 360 km/deň (max 438 km/deň), cez víkendy 420 km/deň (max 499 km/deň). To všetko pri priemernej spotrebe 46,4 kg/100km za 7 mesiacov, konkretizoval zástupca ZDP SR.
Ekológia a jej financovanie
Donoval pripomenul, že smernica EÚ o podpore ekologických vozidiel cestnej dopravy v záujme nízkoemisnej mobility 2009/33/ES, zmenená a doplnená smernicou (EÚ) 2019/1161, ktorá na Slovensku platí prostredníctvom zákona č. 214/2021 Z. z. požadovali, aby minimálny podiel ekologických vozidiel (M3 a trolejbus) pre Slovensko od 2. augusta 2021 do 31. decembra 2025 predstavoval 34 % a od 1. januára 2026 do 31. decembra 2030 48 %.
Nad rámec bežnej obnovy vozidlového parku (vek, nájazd zo zmluvy s objednávateľom), ak by mali štyri najväčšie dopravné podniky splniť 2. fázu ekologického zákona do 31.12.2030, je potrebné zaradiť do premávky cca 156 ekologických autobusov, z toho polovicu bezemisných a spolufinancovať ekologickú obnovu autobusov v hodnote cca 100 mil. €
Okrem ZDP SR sú na Slovensku aj ďalšie subjekty, ktoré prevádzkujú MHD, a celkové potrebné spolufinancovanie ekologickej obnovy autobusov je tak na úrovni cca 200 mil.€ (nad rámec bežnej obnovy), doplnil Donoval, ktorý súčasne zhrnul súčasné možnosti financovania nákupu CNG vozidiel z externých dotačných schém.
Vykonávacím rozhodnutím Komisie z 18.3. 2026 sa umožnilo v rámci Programu Slovensko pre Opatrenie 2.8.3 Udržateľná mobilita BSK aj financovanie obnovy vozidlového parku autobusov nízkopodlažnými ekologickými vozidlami s pohonom na alternatívne palivá (vrátane CNG) spolu s budovaním nabíjacej a plniacej infraštruktúry.
Táto aktivita má podľa Donovala zabezpečiť implementáciu smernice EP a Rady (EÚ) 2019/1161 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy. „Rozhodnutie však prišlo až v čase, keď väčšina rozpočtov jednotlivých území udržateľného mestského rozvoja bola vyčlenená na iné projekty,“ poznamenal zástupca ZDP s tým, že je preto nutné zamerať sa aj na hľadanie riešenia z iných dostupných zdrojov.
Prvým je Modernizačný fond, pričom momentálne nie sú v pláne jeho výziev žiadne, ktoré by pokrývali oblasti obsiahnuté v ETS 2. Napr. v Česku je alokácia na modernizáciu vozidlových parkov MHD.
Druhým je Sociálno-klimatický fond. Pre Slovensko je v ňom pre obdobie 2026 – 2032 vyčlenená alokácia, pričom časť z tejto sumy by mohla smerovať na zníženia spotreby fosílnych palív v cestnej doprave.
Závery
CNG predstavuje nákladovo najefektívnejšiu možnosť napĺňania podmienok ekologického Zákona 214/2021 pri obnove vozidiel MHD s dôrazom na dekarbonizáciu, konštatoval Donoval.
Dopravné podniky majú podľa jeho slov skúsenosti s prevádzkou CNG autobusov a vybudované zázemie plniacej infraštruktúry, preto nie sú potrebné veľké investície do budovania novej infraštruktúry CNG.
Okrem povinnej ekologickej obnovy (34 %, resp. 48 %) je potrebná aj prirodzená obnova vozidlového parku MHD a potrebné sú aj investície z EÚ fondov s cieľom naplniť zámery Zákona o podpore ekologických vozidiel cestnej dopravy aj prostredníctvom CNG autobusov, ktoré zabezpečia skvalitnenie životného prostredia obyvateľov slovenských miest, uzavrel Milan Donoval z Dopravného podniku Bratislava zastupujúci Združenie dopravných podnikov SR.
