Vilnius 11. novembra 2026 – Litva plánuje vybudovať 10 nových elektrární s cieľom decentralizovať svoj elektroenergetický systém, čo si vyžiada investície vo výške okolo 880 miliónov eur. Hoci vo verejných súťažiach sa nebude vyžadovať konkrétna technológia, Andrius Semeskevičius, generálny riaditeľ spoločnosti Litgrid, prevádzkovateľa prenosovej sústavy, naznačil, že vzhľadom na limity OZE v regióne a požiadavky na nové zdroje pôjde zrejme o plynové elektrárne. Exkluzívne o tom informovala agentúra Reuters.
Súkromní investori majú v celej krajine vybudovať 10 elektrární s celkovým inštalovaným výkonom 800 MW. Elektrinu budú môcť voľne predávať na trhu a zároveň budú od Litgridu dostávať samostatné platby za udržiavanie záložnej kapacity pre núdzové situácie.
Litovská energetická stratégia z roku 2024 stanovila cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a zvýšiť kapacitu OZE na 10,3 GW do roku 2030. Semeskevičius však pre Reuters povedal: „Realitou je, že obnoviteľné zdroje v našom regióne nedokážu pokryť celý dopyt.“
Účelom nových elektrární je zabezpečovať dodávky elektriny počas období s malým množstvom vetra alebo slnečného žiarenia, ktoré môžu v severnej Európe trvať niekoľko dní alebo dokonca týždňov. „Tieto hodiny, dni, niekedy aj týždne musíte pokryť,“ uviedol. „Nemôžete zabezpečovať dodávky energie počas celého týždňa z batérie,“ zdôraznil šéf Litgridu.
Nová iniciatíva zameraná na bezpečnosť elektrizačnej sústavy nadväzuje na opatrenia proti útokom dronmi, ako je ochrana kľúčovej energetickej infraštruktúry pomocou betónových konštrukcií alebo plánovanie výstavby opevneného kľúčového rozvodného uzla v blízkosti Ruska.
Zemný plyn je pre nové elektrárne „jasnou technológiou, uviedol Semeskevičius. „Je to najvyspelejšia technológia, ktorá je ľahko dostupná. Investori nie sú ochotní experimentovať vo veľkom rozsahu. Opäť však platí, že rozhodnutie je na trhu,“ dodal pre Reuters s tým, že spotreba plynu v krajine sa pravdepodobne výrazne nezmení, pretože nové výrobné jednotky nahradia staršie a menej účinné plynové elektrárne.
Litva v utorok (10. 11.) oznámila projekt rozdelenia svojej elektrizačnej sústavy na sedem sebestačných oblastí elektrizačnej siete, vytvorených podľa vzoru ukrajinského vojnového systému zásobovania elektrinou. To umožní nezasiahnutým regiónom pokračovať v prevádzke v prípade prerušenia dodávok elektriny v iných častiach krajiny.
Sabotáž, kybernetické útoky alebo extrémne poveternostné podmienky by mohli v súčasnosti centralizovanú litovskú elektrizačnú sústavu uvrhnúť do dlhodobého výpadku elektriny, ak by došlo k vyradeniu kľúčových uzlov siete, uviedol Semeskevičius pre Reuters.
Litva, ktorá hraničí s Ruskom aj Bieloruskom, bude požadovať, aby nové elektrárne dokázali začať prevádzku do 30 minút, poskytovali flexibilné objemy elektrickej energie a v núdzovej situácii dokázali fungovať dva týždne bez prerušenia, čím sa vylučujú OZE.
„Vidíte narastajúce hrozby, geopolitické hrozby. Máme dvoch nepriateľských susedov. Sme nimi obklopení,“ zdôraznil Semeskevičius. „Vždy premýšľate nad tým, čo urobíme, ak bude naša sieť napadnutá a nebudeme schopní kybernetický útok zastaviť,“ uzavrel pre agentúru Reuters.