Berlín 10. júna 2024 – Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová vedela o zámeroch Ruska obmedziť v roku 2021 dodávky plynu do Európy cez plynovod Nord Stream 1 v snahe dosiahnuť sprevádzkovanie plynovodu Nord Stream 2, no túto informáciu zatajila. Naopak, tvrdila, že nie je dôvod myslieť si, že by sa Rusko k podobnému kroku uchýlilo. Informoval o tom denník The Telegraph a viaceré portály, odvolávajúce sa na zistenia nemeckých novín Handelsblatt.
Nemecká vláda podľa nóty tamojšieho ministerstva hospodárstva z augusta 2021 podozrievala Rusko z vydierania. Handelsblatt s odkazom na dokumenty uviedol, že vytvorením nedostatku plynu na európskom trhu by sa Rusko mohlo pokúsiť urýchliť uvedenie Nord Streamu 2 do prevádzky.
Dokument charakterizoval správanie Ruska ako také, ktoré môže mať potenciálne „dramatické dôsledky“, pričom poukazoval na pomalé napĺňanie zásobníkov plynu zo strany Gazpromu. Do júla 2021 ich ruská, štátom kontrolovaná spoločnosť a monopolný exportér ruského potrubného plynu Gazprom, naplnila svoje európske zásobníky len do polovice.
Nóta mala byť údajne zaslaná vtedajšiemu ministrovi hospodárstva a blízkemu spojencovi Merkelovej Petrovi Altmaierovi, ktorý o dokumente informoval ministrov kabinetu. V októbri 2021 však Merkelová pre Handelsblatt povedala, že neexistuje dôvod domnievať sa, že Rusko obmedzuje dodávky plynu.
Odhalenie podľa The Telegraph prichádza v čase, keď nové dokumenty zverejnené denníkom Süddeutsche Zeitung tiež ukázali, že dve po sebe nasledujúce Merkelovej vlády intenzívne presadzovali, aby bol Nord Stream 2 sprevádzkovaný, pričom tvrdili, že ide o projekt súkromného sektora, napriek skutočnosti, že producent plynu a jeho monopolný exportér cez plynovody, Gazprom, je väčšinovo vlastnený štátom.
Stalo sa tak aj napriek opakovanej kritike projektu zo strany USA a európskych spojencov, ktorí tvrdili, že vďaka plynovodu bude Európa príliš závislá od ruského plynu. Iné európske vlády uviedli, že toto prepojenie je nevyhnutné na zabezpečenie dodávok energie počas prudkého nárastu cien plynu v roku 2021.
Nemecko oznámilo Rusku, že podmienkou dohody o preprave plynu cez druhý plynovod popod Baltské more je, že Moskva bude pokračovať vo využívaní plynovodov cez Ukrajinu, ktorá by tak neprišla o značné prostriedky v podobe tranzitných poplatkov vyberaných za prepravu ruského plynu na západ cez svoje územie. Dokumenty ministerstva vnútra však po stretnutí s Gerhardom Schröderom, bývalým kancelárom a lobistom Gazpromu varovali, že Gazprom „nemožno prinútiť“, aby tak urobil.
Prerušenie certifikácie a výbuchy
Plynovod Nord Stream 2 bol navrhnutý tak, aby zdvojnásobil tok ruského plynu priamo do Nemecka na 110 miliárd m3 ročne. Už počas záverečnej fázy výstavby čelil americkým sankciám a Rusko ho muselo dostavať vlastnými prostriedkami. Na jeseň 2021 čakal na regulačné schválenie zo strany Nemecka aj orgánov EÚ.
Nemecký energetický sieťový regulátor Bundesnetzagentur (BNetzA) však 16. novembra 2021 dočasne pozastavil proces certifikácie. Požadoval, aby spoločnosť Nord Stream 2 AG so sídlom vo Švajčiarsku založila svoju nemeckú dcérsku spoločnosť v súlade s nemeckým právom, aby mohla získať prevádzkovú licenciu.
V súlade so smernicou EÚ musia byť prevádzka potrubia a distribúcia plynu od seba dostatočne oddelené. Nord Stream 2 AG, za ktorou stál Gazprom, sa podľa regulátora rozhodla založiť podľa nemeckého práva dcérsku spoločnosť iba pre nemeckú časť plynovodu. Tá sa mala stať vlastníkom nemeckej časti potrubia a prevádzkovať ju.
BNetzA uviedla, že žiadosť posúdi až po prevode hlavných aktív a ľudských zdrojov na nemeckú dcérsku spoločnosť. „O certifikácii pre prevádzku Nord Streamu 2 sa bude uvažovať až vtedy, keď bude prevádzkovateľ organizovaný v právnej forme súladnej s nemeckým právom,“ dodala v tom čase. V polovici decembra 2021 regulátor vyhlásil, že úplnú certifikáciu Nord Streamu 2 nemožno očakávať skôr ako v prvom polroku 2022.
V tom období sa už skloňovalo možné zastavenie projektu v prípade, že by Rusko, ktoré v blízkosti ukrajinských hraníc sústredilo významnú vojenskú silu, napadlo Ukrajinu. V tomto duchu sa vyjadrili napríklad nemeckí ministri hospodárstva a zahraničných vecí. Olaf Scholz z SPD, naopak, vystúpil proti spájaniu politických otázok s plynovodom.
Avšak 22. februára 2022, po ruskom uznaní samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, novovymenovaná nemecká vláda už pod vedením Scholza ako kancelára oznámila prerušenie certifikačného procesu Nord Streamu 2.
Scholz uviedol, že požiadal nemecký regulačný úrad o pozastavenie schvaľovacieho procesu plynovodu. „Môže to znieť technicky, ale je to nevyhnutný administratívny krok, aby teraz nebolo možné certifikovať plynovod. Bez tejto certifikácie nemôže byť Nord Stream 2 uvedený do prevádzky,“ zdôraznil kancelár. Dodal, že vo svetle nedávnych udalostí musí tamojšie ministerstvo hospodárstva poskytnúť nové hodnotenie, či plynovod ohrozuje európske dodávky energie, čo je kľúčová požiadavka v procese certifikácie.
Rusko v tom období stále dúfalo, že projekt, ktorého finančnými partnermi boli nemecké firmy Uniper a Wintershall Dea, Shell, rakúska OMV a francúzska Engie, nakoniec získa potrebné povolenia a vstúpi do prevádzky. Avšak následná invázia Moskvy na Ukrajinu spôsobila zásadné zhoršenie vzťahov medzi Ruskom a Západom, ktorého dôsledkom bolo aj ďalšie znižovanie ruských dodávok plynu do Európy, a to aj cez funkčný plynovod Nord Stream 1.
Toky cez toto potrubie Gazprom – s odkazom na technické či právne problémy – postupne znižoval, až ich 31. augusta 2022 celkom zastavil, čo zdôvodnil údržbou kompresorovej stanice Portovaja. O tri týždne, 26. septembra, boli plynovody Nord Stream 1 a 2 (konkrétne obe línie NS1 a jedna NS2) poškodené podmorskými výbuchmi, ktoré spôsobila dodnes nevyšetrená sabotáž.
Moskva a Západ sa navzájom obvinili zo zodpovednosti a súčasne svoju účasť na sabotáži popreli. Niektoré mediálne správy prišli k záveru, že za útokom na potrubia stála Ukrajina, ktorá to takisto poprela. Vyšetrovanie prebiehalo vo Švédsku a Dánsku, ktoré ho už zastavili, ako aj v Nemecku, kde naďalej pokračuje.
Ilustračné foto: © FluxSwiss via GIEBrussels