Plávajúca skvapalňovacia jednotka FLNG Coral Sul spoločnosti Eni v Mozambiku Foto: eni.com

Londýn 25. júla 2024 – Napriek obrovským zdrojom plynu a množstvu perspektívnych, malých aj veľkých projektov, problematické prevádzkové podmienky a vysoká miera politického rizika znamenajú, že Afrike chýbajú investície do LNG. Výzvy sú najmä vnútorné a potenciálni investori majú k dispozícii bezpečnejšie útočiská pre svoj kapitál v iných častiach sveta. Téme sa venoval portál Natural Gas World.

Vývoz afrického LNG bol s 55,6 bcm v roku 2023 nižší ako rekord 61,6 bcm v roku 2019, tesne pred vypuknutím pandémie. V roku 2022 africkí výrobcovia LNG, podobne ako iní, benefitovali z rekordne vysokých vývozných cien, keďže Európa prišla o veľkú časť ruského plynu, ktorý nahrádzala a dodnes nahrádza práve LNG. Afrika v tomto období premárnila príležitosť, ktorou však neboli ani tak dodávky do Európy, ale vybudovanie kapacity umožňujúcej umiestniť africký LNG na uspokojenie budúceho ázijského dopytu. India aj Čína, dve najľudnatejšie krajiny sveta, oznámili plány na zvýšenie využívania plynu vo svojich primárnych energetických mixoch a obe nemajú dostatok domácich zdrojov, aby tak urobili bez zvýšeného dovozu.

Zatiaľ čo európsky dopyt po LNG pravdepodobne stagnuje, väčšinu dodatočného dopytu z Ázie uspokoja USA a Katar, zatiaľ čo Afrika sa na tom nebude podieľať.

Na začiatku vojny na Ukrajine Európa spustila diplomatickú ofenzívu v Afrike v snahe podporiť budúce dodávky plynu, ale priepasť medzi krátkodobou potrebou a dlhým obdobím budovania projektov LNG sa nikdy reálne nepodarilo preklenúť.

Prírastky výrobnej kapacity tak pochádzajú z projektov, ktoré sú už vo výstavbe. Zatiaľ čo Európa vybudovala nové kapacity na dovoz LNG mimoriadne rýchlo, zvýšenie dodávok plynu a skvapalňovacej kapacity nie je také jednoduché. A ešte ťažšia je ich realizácia v krajinách, ktoré nemajú predchádzajúce skúsenosti s LNG a ktoré nesú vysoké úrovne investičného rizika.

Investície v Severnej Amerike alebo do expanzie výroby v Katare sú v polovici 20. rokov boli vždy istejšou cestou k zvýšeniu produkcie LNG. Rozsah týchto príležitostí do značnej miery vytlačil viac rizikové možnosti, konštatoval NGW.

Okamžitá reakcia

Reakcia na okamžitý dopyt musela prísť od existujúcich výrobcov. Alžírsky vývoz plynu bol však v rokoch 2022-23 nižší ako v roku 2021. Zatiaľ čo vývoz LNG v roku 2023 vyskočil, bolo to na úkor nižšieho vývozu potrubného plynu do Európy a v menšej miere aj do Afriky.

Aj Egypt dokázal zvýšiť export LNG v rokoch 2021 a 2022, zvýšený domáci dopyt a klesajúca produkcia z obrieho ložiska Zohr ho však v roku 2023 znížili takmer o polovicu. Krajina sa tento rok vrátila k dovozu LNG, aby uspokojila domáci dopyt a udržala dodávky elektriny.

V subsaharskej Afrike bola výkonnosť existujúcich výrobcov nevýrazná. Angola v období rokov 2021-2023 vyvážala každoročne menej LNG ako v rokoch 2017-2021. Nigérijská produkcia od roku 2017 každoročne klesá, v minulom roku 2023 na iba 17,5 bcm (v roku 2017 28,8 bcm).

Skvapalňovacia linka č. 7 spoločnosti Nigeria LNG (NLNG), ktorá získala konečné investičné rozhodnutie už v roku 2019, bola vo februári 2024 údajne dokončená len na 60 % a jej spustenie sa zdá byť nepravdepodobné do roku 2026. Či potom bude fungovať na plnú kapacitu, alebo bude brať vstupný plyn z už existujúcich liniek, je otvorenou otázkou vzhľadom na to, že problémom NLNG už dlho nie sú nové kapacity, ale zvyšovanie spoľahlivosti dodávok surovín, poznamenal NGW.

Východoafrické projekty na zelenej lúke

Nedarí sa ani veľkým africkým projektom na zelenej lúke. Kríza v Európe nijako nezmenšila výzvy, ktoré predstavuje rozvoj LNG vo východnej Afrike, a keďže Európa nedokáže zaručiť dlhodobý dopyt, rozvoj sektora v tomto regióne je v každom prípade viac o Ázii ako o Európe.

Spoločnosť TotalEnergies začiatkom roka uviedla, že dúfa v reštart výstavby svojho projektu LNG v Mozambiku v hodnote 20 miliárd USD, ktorá je pozastavená od apríla 2021, do polovice roku 2024. Francúzska firma vyhlásila, že prerokovala zmluvy s dodávateľmi a opätovne spolupracuje s finančnými inštitúciami. Americký ExxonMobil medzitým deklaroval, že by mohol do konca roka 2025 prijať rozhodnutie o svojom projekte Rovuma LNG v Mozambiku (18 miliónov t/rok).

Tohtoročný nárast útokov militantov v provincii Cabo Delgado, v ktorej sa oba projekty nachádzajú, však ukazuje, že bezpečnostná situácia zostáva nestabilná. Hrozba útokov militantov zostáva zvýšená, pričom prvý útok za viac ako rok sa odohral v susednej provincii Nampula v apríli, čo je znepokojujúce znamenie.

Vyhliadky Tanzánie na výrobu LNG sa minulý rok výrazne zlepšili podpísaním dohody medzi vládou a lídrami projektu, spoločnosťami Equinor a Shell. Vláda však odvtedy navrhla zmeny, ktoré viedli k oneskoreniu pri finalizácii dohody a odsunuli konečné investičné rozhodnutie.

Tanzánijský projekt LNG predstavuje obrovskú investíciu. Jej vyhliadky sa zlepšili, keď po smrti prezidenta Johna Magufuliho v marci 2021 prevzala prezidentskú funkciu Samia Suluhu Hassan. Nové prezidentské voľby sa majú konať do októbra 2025. Nie je isté, nakoľko budú spravodlivé a akú podporu môžu získať opozičné strany. Hassan zvrátila niektoré represívne politiky Magufuliho.

Zmeny v dohode o investíciách LNG však navrhol podpredseda vlády a minister energetiky Doto Biteko, spojenec Magufuliho, ktorého Hassan nedávno priviedla späť do kabinetu v snahe získať späť podporu jeho prívržencov pred voľbami. Keďže Biteko sa zjavne vracia k Magufuliho tvrdému nacionalizmu v oblasti zdrojov, investori do Tanzania LNG sa môžu v reakcii na povolebný vývoj rozhodnúť, ako budú pokračovať. Vývoj LNG na zelenej lúke vo východnej Afrike však čoraz viac vyzerá ako záležitosť 30. a nie 20. rokov 21. storočia, tvrdí NGW.

„Iná Afrika“

Vývoz LNG od novších producentov vzrástol z 5,1 bcm v roku 2020 na 9,2 bcm v roku 2023. Primárne však k tomu prispelo spustenie plávajúceho projektu Eni FLNG Corul Sul v Mozambiku v roku 2022, ktorého načasovanie bolo šťastné, ale odrážalo investičné rozhodnutie pred európskou plynovou krízou.

Mauritánsky projekt Tortue/Ahmeyim LNG má byť spustený tento rok, ale tiež mu predchádzal dlhý vývoj. Trvalo tri a pol roka, kým bola dokončená plávajúca, produkčná, skladovacia a vykladacia jednotka, FLNG Gimi (2,5 mil. ton ročne), napriek tomu, že išlo o konverziu LNG tankera a nie o novostavbu. Na miesto pôsobenia dorazila v januári, ale prevádzkovateľ projektu BP vo februári posunul dátum produkcie prvého LNG na štvrtý štvrťrok tohto roka.

„Fast LNG“, termín vytvorený americkou spoločnosťou New Fortress Energy (NFE), sa zas neukázal taký rýchly alebo produktívny, ako sa očakávalo. NFE značne obmedzila svoje plány rýchleho LNG a ako prvých sa to týkalo projektov v pobrežnej Afrike. Spoločnosť plánovala projekty pre Kongo a pobrežnú Mauritániu, ale z piatich nových Fast LNG jednotiek, ktoré by mali byť v prevádzke od polovice roku 2023 do roku 2025, sa teraz očakáva, že bude v prevádzke len jedna pri pobreží Mexického zálivu.

Minulý rok NFE predala svoj podiel v FLNG Hilli, ktorý pôsobí pri Kamerune, a jej súčasné plány sa zameriavajú skôr na Mexiko a pobrežnú Louisianu než na pobrežnú Afriku.

Jediným jednoznačne úspešným zrýchleným projektom LNG v Afrike je Tango FLNG spoločnosti Eni v pobrežnom regióne Kongo-Brazzaville. Do prevádzky bol spustený vo februári 2024, len rok po prijatí konečného investičného rozhodnutia, ale jeho kapacita je malá – iba 0,6 milióna t/rok. Napriek tomu by to mohlo ísť o predzvesť zlepšovania situácie. Podľa Eni je vo výstavbe aj druhé zariadenie FLNG s kapacitou 2,6 mil. t ročne, ktoré by malo byť uvedené do prevádzky už budúci rok.

Ak sa odpočítajú projekty, ktoré sa už stavali na začiatku vojny na Ukrajine, zoznam rozostavaných projektov LNG v Afrike je zanedbateľný. Aj keď nikdy neexistovala žiadna nádej na rýchle speňaženie nevyužitých zásob plynu v Afrike nad rámec niekoľkých menších projektov FLNG na mori, náhly nárast európskeho dopytu mohol byť využitý na podnietenie investícií do kapacity, ktorá bola v konečnom dôsledku zameraná na ázijské trhy.

Tvrdou realitou je, že väčšina Afriky má stále vysokú úroveň operačného aj politického rizika. Existujú bezpečnejšie jurisdikcie s rozsiahlymi zásobami plynu, v ktorých sú pravidlá upravujúce investície bezpečnejšie a pravdepodobne sa budú dodržiavať.

Pokiaľ teda projekty nebudú malé alebo veľmi veľké, a preto potenciálne hodné rizika, Afrika bude mať problémy konkurovať Blízkemu východu alebo Severnej Amerike, kde je jednoducho oveľa jednoduchšie vybudovať zariadenia LNG, pretože okolitá infraštruktúra a ekosystém dodávateľov je dobre rozvinutý a konkurencieschopný.

Pri porovnaní s projektmi na zelenej lúke vo východnej Afrike a je jasné, že len tie najväčšie a najskúsenejšie ropné a plynárenské spoločnosti sa do nich pravdepodobne pustia. Ani potom to však neurobia rýchlo, ale naopak, veľmi opatrne, pretože sú ohrozené obrovské investičné sumy, uzavrel NGW.