Londýn 13. apríla 2023 – Súčasný optimizmus v Európe v otázke budúcej energetickej bezpečnosti je opäť založený na nesprávnych odhadoch. Čoraz väčší počet správ a názorov zverejnených počas posledných týždňov upozorňuje, že ak Európa nebude konať pri uzatváraní dlhodobých zmlúv o dodávkach skvapalneného zemného plynu (LNG), mohla by čeliť možnej novej energetickej kríze alebo prinajmenšom opakovaniu minuloročných veľmi vysokých cien počas zimy 2023 – 2024. Pre portál oilprice.com to napísal energetický analytik a konzultant Cyril Widdershoven, podľa ktorého Európu limitujú vlastné klimatické ciele.
Mimoriadne teplá zima v rokoch 2022 – 2023 bola „požehnaním“ pre vlády aj spotrebiteľov v EÚ, ale nemala by sa považovať za spoľahlivý ukazovateľ do budúcnosti. Napriek značným investíciám do projektov spätného splyňovania skvapalneného zemného plynu sa svetovému vývoju venovala malá pozornosť. Ten pritom naznačuje, že dopyt po zemnom plyne bude naďalej rásť, ako aj stále intenzívnejšiu snahu významných nákupcov LNG, ako sú Čína, India, Japonsko a Južná Kórea, o uzatvorenie dlhodobých zmlúv na dodávku skvapalneného plynu, upozornil Widdershoven.
Kombinácia zvýšeného čínskeho dopytu a silného indického ekonomického rastu podľa neho ešte viac zvýši napätie na globálnych trhoch a spôsobí rast cien LNG. Zostávajúce ruské dodávky LNG do Európy a toky potrubného plynu cez Ukrajinu by pritom mohli čeliť značným problémom vrátane potenciálnych blokád, ak Ukrajina spustí ofenzívu alebo zaútočí na Krym. V dôsledku toho pravdepodobne čoskoro skončia aj existujúce ruské dodávky LNG do Európy vrátane Rotterdamu a ďalších prístavov.
V budúcnosti bude zabezpečenie dostatočných dodávok LNG prostredníctvom nákupov na globálnom trhu pre Európu vysokou prioritou, ak sa chce vysporiadať s obmedzenými ruskými dodávkami, poznamenal analytik s tým, že udržať úroveň dovozu z minulého roka nebude jednoduché.
Európa počas neho doviezla 121 miliónov ton LNG, čo predstavovalo 60-percentný medziročný nárast. Náklady na túto náhlu zmenu stratégie energetického dovozu boli mimoriadne vysoké, keďže Európa doslova „prečesávala“ medzinárodné spotové trhy v honbe za dodávkami, za ktoré platila mimoriadne vysoké ceny.
Mimoeurópske subjekty, ako napríklad Čína, si zvolili alternatívny prístup a uprednostňujú dlhodobé dohody. Hoci aj takéto dohody zdraželi, pomohli obmedziť nárast cien. Vysoké ceny sú pritom pre Európu naďalej zdrojom obáv. V roku 2022 európski kupujúci predstavovali približne 33 % celkových nákupov na spotovom trhu s LNG, čo je výrazný nárast z 13 % v roku 2021, vyčíslil Widdershoven. Ak nebudú uzavreté dlhodobé zmluvy, dá sa podľa neho očakávať, že tento európsky podiel vzrastie v rokoch 2023-24 na približne 50 %.
Klimatické ciele limitujú diskusie o dlhodobých zmluvách
Hlavná príčina súčasných novovznikajúcich stratégií dovozu LNG a zemného plynu súvisí s existujúcimi a navrhovanými politikami EÚ. Bruselské klimatické ciele sa považujú za hlavného vinníka, ktorý v súčasnosti limituje diskusie o dlhodobých zmluvách. Plán na zníženie emisií o 55 % do roku 2030 a zároveň dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 neguje možnosti, ktoré majú účastníci trhu pri podpisovaní dlhodobých zmlúv, upozornil Widdershoven. Zatiaľ čo dlhodobé zmluvy by mohli zmierniť zvyšovanie cien a v konečnom dôsledku viesť k nižším cenám zemného plynu pre spotrebiteľov, tvorcovia politík uprednostňujú stratégie v oblasti klimatických zmien a emisií a cenová dostupnosť pre konečných spotrebiteľov je pre nich na posledných priečkach ich agendy, konštatoval.
Ako uvádza Morten Frisch, hlavný partner spoločnosti Morten Frisch Consulting, Európa bude musieť pokryť 70 – 75 % svojich dodávok LNG dlhodobými dohodami o predaji a kúpe (SPA). Frisch opakuje, že súčasní politici EÚ nesprávne interpretujú reálne fakty, keď tvrdia, že zelený vodík by mohol do roku 2030 nahradiť objemy LNG, čo v súčasnosti vyzerá ako beh na dlhé trate. Konanie „zelenej lobby“ a presadzovateľov trhu so zeleným vodíkom spôsobuje, že EÚ sa stáva extrémne závislou na dodávkach LNG na spotovom trhu a zraniteľná voči cenovým šokom.
Skutočným základným problémom je, že európski tvorcovia politík podceňujú význam zemného plynu ako „premosťovacieho“ paliva. Zatiaľ čo diskusia v Bruseli o znižovaní dopytu a efektívnom horizonte pre postupné vyraďovanie zemného plynu pokračuje, zdá sa, že tvorcovia politík si neuvedomujú, že cenová dostupnosť a bezpečnosť dodávok majú zásadný význam. Nárast ázijského dopytu po LNG by mohol spôsobiť, že globálne trhy s LNG budú čoraz napätejšie a mohlo by viesť k novým cenovým šokom počas zimy 2023/2024, vystríhal Widdershoven.
Hoci spotové ceny LNG klesli v porovnaní s najvyššími úrovňami v roku 2022 o 80 %, mnohí analytici teraz očakávajú opätovné zvýšenie cien, a to nielen pre zvýšený ázijský apetít, ale aj pre letný dopyt v súvislosti s možným nízkym výkonom hydroelektrární. Aby sa predišlo negatívnym dôsledkom ďalšieho cenového šoku, musia plánovači EÚ začať zaisťovať riziko prostredníctvom dlhodobých zmlúv.
Počas posledných niekoľkých týždňov sa európske energetické giganty ako Shell a RWE dostali do patovej situácie v rokovaniach s dodávateľom LNG QatarEnergy o dlhodobých zmluvných záväzkoch. Napríklad RWE sa s katasrkou štátnou spoločnosťou údajne nezhodla v otázke dĺžky navrhovaného kontraktu. Kým Doha sa snaží uzavrieť 25-ročnú dohodu o dodávkach, nemecké firmy sa chcú zaviazať len na 10-15 rokov, v súlade s nemeckým cieľom úplne vyradiť zemný plyn do roku 2043. Katar by mohol byť ochotný podpísať krátkodobé zmluvy, ale za výrazne vyššiu cenu.
Nemecký príklad pritom nie je osamotený, pretože ani iní veľkí dovozcovia plynu, ako napríklad Holandsko, nie sú ochotní zaviazať sa k dlhším zmluvným lehotám. Krátkodobé zmluvy môžu viesť k dosiahnutiu určitých klimatických cieľov, ale spotrebiteľ bude musieť za tieto politiky zaplatiť zodpovedajúci účet, uzavrel energetický analytik a konzultant Cyril Widdershoven pre oilprice.com.