Horný Smokovec 1. októbra 2026 – Európska komisia predstavila 17. júla 2026 „Akčný plán pre elektrifikáciu“ s cieľom urobiť z Európy prvý kontinent poháňaný elektrinou a silnejší trh s uhlíkom na podporu priemyslu EÚ pri prechode na čistú energiu a elektrifikácii. Plán sa zameriava na zníženie cenového rozdielu medzi nákladmi na elektrinu a fosílne palivá, najmä zemný plyn, a na motiváciu k zavádzaniu čistejších technológií založených na elektrine, ako sú napríklad tepelné čerpadlá, elektrické vozidlá a batérie, a to v celej Európe. Poprední predstavitelia slovenského plynárenstva, ako aj zástupcovia teplárenstva a priemyslu sa v panelovej diskusii na Jesennej konferencii SPNZ v Hornom Smokovci zhodli, že ide najmä o politický krok a zdôraznili potrebu technologickej neutrality riešení dekarbonizácie, ktorá nemôže byť z viacerých dôvodov, či už technických alebo finančných, realizovaná výlučne elektrifikáciou.
Brusel svoj krok zdôvodnil aj tým, že závislosť Európy od dovážaných fosílnych palív ju opakovane vystavila geopolitickým otrasom, čo viedlo k zvýšeniu cien energie pre domácnosti aj firmy a oslabilo konkurencieschopnosť EÚ. Zatiaľ čo 70 % elektriny Únii sa v súčasnosti vyrába z domácich čistých zdrojov energie, miera elektrifikácie dopytu po energii sa za poslednú dekádu zastavila na úrovni 23 %, tvrdí EK. Preto je potrebné urýchliť elektrifikáciu odvetví využívajúcich energiu, najmä priemyslu, dopravy a budov.
Na podporu tejto ambície Komisia v rámci balíka energetickej únie na obdobie po roku 2030 posúdi orientačný cieľ elektrifikácie vyjadrený 46-percentným podielom elektriny na konečnej energetickej spotrebe EÚ do roku 2040. Dosiahnutie tohto cieľa by podľa EK mohlo do roku 2040 znížiť náklady EÚ na dovoz fosílnych palív o 260 mld. € ročne. Komisia tvrdí, že elektrifikácia prináša značné výhody pre hospodárstvo, podniky a občanov EÚ, pokiaľ ide o nižšie ceny energie a konkurencieschopnosť, silnejšiu energetickú bezpečnosť a odolnosť.
Plán sa tiež snaží vyrovnať podmienky medzi elektrinou a plynom, keďže ich cenový rozdiel často odrádza od prechodu na čistejšie alternatívy, ako sú tepelné čerpadlá, elektrické vozidlá a elektrické priemyselné procesy, uviedla EK pri predstavení dokumentu.
Nastavenie cesty k dosiahnutiu cieľa
Akčný plán pre elektrifikáciu predstavuje pohľad Európskej komisie na nástroje, ktoré považuje za kľúčové na dosiahnutie vyššej elektrifikácie, konkurencieschopnosti a zabezpečenie dekarbonizácie, uviedol generálny riaditeľ odboru energetiky na Ministerstve hospodárstva SR Ján Petrovič. „Samozrejme, stanovené nástroje a ciele sú nespochybniteľné: zníženie cien elektriny, zníženie nákladov na elektrifikáciu. Je to potrebné. Otázka je, akým spôsobom sa nastaví cesta, ktorá k tomu povedie,“ konštatoval. Jeden z hlavných cieľov plánu, spomínaný 46 % podiel elektriny na konečnej energetickej spotrebe EÚ v roku 2040, je podľa neho orientačný. Predtým, ako príde na rad príslušné nariadenie, ktoré bude legislatívne stanovovať uvedený podiel, v rámci Európskej komisie bude zrealizované, zrejme v podobe dopadovej štúdie, posúdenie vplyvov cieľa na ekonomiku, ceny a ďalšie aspekty, ozrejmil Petrovič. „Na to budeme veľmi zvedaví, aké budú vplyvy na EÚ ako takú, alebo na jednotlivé členské štáty,“ poznamenal odborník z MH SR.
Akčný plán podľa neho tvrdí, že čím je čistejší energetický mix, tým nižšia je cena elektriny. „Tak vieme, ako to je. Je tam aj graf, podľa ktorého má SR piaty najčistejší energetický mix, no ôsmu najvyššiu cenu elektriny v rámci jednotného trhu EÚ,“ konštatoval. V rámci rokovaní na úrovni Únie bude podľa neho potrebné preukázať a zabezpečiť, aby čistý energetický proexportný mix, ktorý na Slovensku je, priniesol aj nižšie ceny elektriny pre domácnosti, aj pre priemysel.
Elektrifikácia ako politický cieľ
Martin Bartošovič, generálny riaditeľ spoločnosti TTEP a predseda predstavenstva spoločnosti Nafta, sa aj na základe skúseností z Holandska domnieva, že takýto politický, resp. proklamovaný cieľ z Bruselu spôsobí, že niektoré firmy si spravia prepočty a svoj biznis premiestnia do iných regiónov, napr. Ázie, Severnej či Južnej Ameriky. „Vytvára sa zbytočný tlak, súkromný kapitál vie počítať. Tlačiť umelo privátny kapitál, ktorý má nejakú výrobu, aby vyrábal železo, hliník, hnojivo, atď., spôsobom, ktorý niekto vymyslel v Bruseli, a nedá ekonomický zmysel, tak to znamená koniec tej firmy. Oni potrebujú vyrábať tak, aby boli konkurencieschopní v rámci celého sveta,“ zdôraznil Bartošovič.
Všetkými možnými, politickými aj komunikačnými nástrojmi sa snažíme upozorniť na to, že elektrifikácia je najlepšia cesta, že plyn je nepriateľom elektriny a že nejakými zázračnými zásahmi administratívy je plyn stále zvýhodňovaný voči elektrine, uviedol Martin Hollý, generálny riaditeľ spoločnosti SPP – distribúcia, ktorej analýza sa snažila zistiť, z čoho rozdiel vyplýva. „Pretože treba objektívne povedať, že cena elektriny je asi trojnásobne drahšia ako cena 1 MWh plynu,“ konštatoval Hollý.
Jedným z dôvodov podľa neho je, že pri komoditnej časti hrá veľmi dôležitú rolu to, že elektrina sa vyrába z plynu, ale nevyrába sa so 100 %, ale len s 50 % účinnosťou v starších zariadeniach. „Je úplne prirodzené, že tam rozdiel vzniká. V našich podmienkach, keď sme si pozreli forwardové ceny plynu a elektriny za rovnaké obdobie, išlo o 2,57-násobok. Pokiaľ išlo o distribučnú časť poplatku, tak náklady distribúcie elektriny na 1 MWh boli 3,51-násobne vyššie než pri distribúcii a preprave 1 MWh plynu,“ vyčíslil šéf SPP – distribúcia.
Je to podľa neho spôsobené tým, že elektróny sa prepravujú s vyššou nákladovou náročnosťou ako zemný plyn, ktorý využíva rozdiel tlakových pomerov. Podobná situácia je aj pri skladovaní elektriny a plynu. „Takže rozdiely, o ktorých sa snaží niekto hovoriť ako o umelých výhodách plynu oproti elektrine, ktoré treba odstrániť, tak tie jednoducho neexistujú,“ zdôraznil Hollý a porovnal aj ďalšie čísla.
Spotrebná daň za 1 MWh je 1,32 € v prípade plynu aj elektriny. Spotrebná daň pri domácnostiach, opäť 1 MWh, v prípade plynu aj elektriny je nula. Naopak, DPH na elektrinu je 19 %, na zemný plyn 23 %. Argument, že plyn je dotovaný a že elektrina znáša všetky náklady na transformáciu v podobe záložných zdrojov a nákladov OZE, tak jednoducho nie je pravdivý.
V zásade ide o jeden z hlavných dôvodov, prečo si plynové kotly si stále udržujú obrovskú cenovú výhodu oproti tepelným čerpadlám, dodal Hollý. „Síce pri tepelnom čerpadle robíte s COP(Coefficient of Performance) 3, to znamená, že na to, aby ste dodali tri jednotky tepla, spotrebujete jednu jednotku elektrickej energie, ale keď použijete referenciu cien, že 1 MWh elektriny je trojnásobne drahšia ako plynu, tak v prevádzkových nákladoch nemáte žiadnu výhodu,“ upozornil šéf SPP – distribúcia s tým, že naopak, tepelné čerpadlo je 4-5x drahšie ako samotný plynový kotol. V budúcnosti možno príde intenzívna snaha administratívnymi prekážkami alebo dodatočnými daňami rozdiel medzi elektrinou a plynom zmenšiť, ale treba si uvedomiť, že to bude Slovákov veľmi bolieť, pretože až 63 % ľudí v SR vykuruje zemným plynom, dodal Hollý.
Technologická neutralita?
Riaditeľka pre inštitucionálne vzťahy v spoločnosti Veolia Energia Slovensko Martina Olejníková poukázala na skutočnosť, že hoci sa na úrovni EÚ deklaruje preferovanie technologickej neutrality, Akčný plán pre elektrifikáciu jednoznačne uprednostňuje elektrické riešenia, a to vo všetkých segmentoch. „Myslíme si, že cestou je naozaj technologická neutralita, hodnota za peniaze, bezpečnosť, cenová dostupnosť a následne udržateľnosť,“ zdôraznila Olejníková.
V súvislosti s kombinovanou výrobu elektriny a tepla pripomenula situáciu v okolitých krajinách. Česko napríklad za posledné dva roky vyhlásilo veľmi úspešné štyri aukcie na plynové zdroje (99 % tvorili plynové zdroje), s celkovým výkonom 3000 MW. „Áno, reflektuje to potrebu transformácie teplárenstva v ČR a prechodu z uhlia na plyn, ale zároveň už rokujú a pripravujú kapacitné mechanizmy práve preto, že flexibilita bude kľúčová, aby celý energetický systém v Európe fungoval a nebol ohrozený,“ poznamenala zástupkyňa Veolie. Česko podľa nej kombinuje investičnú aj prevádzkovú pomoc a kapacitné mechanizmy, aby vybudovalo gigawatt inštalovaného výkonu nových plynových kapacít, a zároveň aby udržalo súčasné.
Olejníková ocenila, že Slovensko si už domácu úlohu spravilo pred desiatkami rokov a transformáciu teplárenstva a energetiky absolvovalo za vlastné peniaze, ako aj fakt, že využilo to, čo v rámci pravidiel pre štátnu pomoc EK umožňovala, teda aukciu na modernizáciu existujúcich plynových zdrojov, do veľkej miery využívaných práve v teplárenstve. „Veď 50 % tepla dodaného prostredníctvom diaľkového vykurovania je v podstate v kombinovanej výrobe. Máme tieto zdroje vybudované, mnohé sú vo veľmi dobrom stave, ale o päť rokov a viac budú potrebovať modernizáciu, výmeny turbín, kotlov, iných zariadení, pripravenosť na spoluspaľovanie vodíka,“ poznamenala.
Súčasne zdôraznila nutnosť pripraviť plynárenstvo aj výrobu elektriny a tepla na báze zemného plynu na túto budúcnosť, s cieľom konkurovať štátom, ako je napríklad Česko. „My potrebujeme naše súčasné zdroje naozaj dostať minimálne na porovnateľnú úroveň, čo sa týka účinnosti aj možnosti spoluspaľovania vodíka do budúcnosti,“ dodala zástupkyňa Veolie.
Spoločnosť Slovnaft tiež vníma elektrifikáciu ako preferovaný trend, konštatoval riaditeľ pre nové a udržateľné oblasti podnikania spoločnosti Slovnaft Tomáš Beseda, ktorý zdôraznil význam technologickej neutrality ako primárneho prístupu. „V rámci rafinérie a výroby máme isté projekty, kde niektoré výrobné jednotky ideme elektrifikovať, čiže budeme znižovať spotrebu zemného plynu. Primárnym ´driverom´ je dekarbonizácia a náklady na ETS povolenky, čiže na CO2 a emisie s tým spojené,“ ozrejmil Beseda s tým, že elektrifikácia sa Slovnaftu týka aj na poli mobility.
Poznamenal, že tempo elektrifikácie na Slovensku v porovnaní so západnou Európou nízke, čo ukazujú aj predaje Slovnaftu v segmentoch tradičných palív, benzínu a motorovej nafty, pričom využívanie elektro nabíjačiek na niektorých čerpacích staniciach spoločnosti je nízke. „Čiže čiastočne áno, elektrifikácia pre Slovnaft je téma. Je to súčasť našich dekarbonizačných projektov, ale len do určitej miery. Zemný plyn bude stále pre nás hrať dôležitú rolu aj do budúcna,“ dodal Beseda.
Zníženie cien elektriny a potreba investícií
Pavol Poláček, riadiaci partner advokátskej kancelárie Poláček&Partners, ktorá sa venuje aj energetike, zdôraznil, že nie je zástancom výrazných štátnych zásahov do ekonomiky. Upozornil na aktuálne prevažujúci skepticizmus svojich priemyselných klientov, ktorí tlmia investície a zo Slovenska odchádzajú. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v minulom roku bola cena elektriny na Slovensku o 20 % drahšia ako vo zvyšku Európskej únie. „Keď si to porovnáme s Francúzskom, o 80 %, so Španielskom o 30 %. Investor sa jednoducho rozhoduje podľa toho, kde je aká cena,“ skonštatoval a pripomenul, že v SR sú okrem ceny komodity vysoké aj prenosové poplatky pre najväčších priemyselných odberateľov. „Francúzsko 1,30 €, Nemecko 2,70 €, Španielsko 4,40 €. Slovensko cez 11 eur,“ vyčíslil Poláček s tým, že SR by mala robiť, čo sa dá, aby cena elektriny bola nižšia.
Pokiaľ ide o prenos kapacity, aktuálne kroky EÚ podľa neho povedú k zvýšeniu nárokov na distribučné a prenosové sústavy, a to aj v súvislosti s nárokmi na nabíjanie EV či požiadavkami na novú kapacitu. „Máme klientov, ktorí by radi zvyšovali výrobu. Buď nie je kapacita, alebo im povedia: dotiahnite si kábel 20 kilometrov a môžete sa napojiť. Takže klient si povie, že môže odísť vedľa do Čiech a bude to tam mať lacnejšie,“ povedal Poláček, ktorý zdôraznil nutnosť investícií do sústavy, ktoré na Slovensku v roku 2024 predstavovali 360 mil. eur a o rok neskôr 470 mil. „Rakúšania teraz oznámili, že chcú v najbližších 10 rokoch investovať do sústavy 30 miliárd eur,“ poznamenal Poláček.
Plynárenská a teplárenská sústava sa podľa neho využívajú stále menej, hoci náklady na ich vybudovanie boli vysoké. Za dôležité pre rozvoj biznisu a udržanie investorov na Slovensku považuje aj dodržiavanie pravidiel, ktoré by mali byť predvídateľné, ktoré sa často nedodržiavajú, aj keď sú dané. „Vrátim sa roky späť, stop stav na pripájanie nových zdrojov. V zákone je povinnosť pripojiť. Desať rokov sa nič nepripájalo. Prečo?,“ položil si otázku a poukázal aj na meškania konaní napriek zákonným lehotám, napr. v prípade veterných elektrární či v sektore baníctva, kde jeho klient čaká rok a pol na rozhodnutie o vymedzení prieskumného územia napriek zákonnej trojmesačnej lehote. „Toto sú veci, ktoré biznis vníma a reportuje niekam do centrály. Každá téma, ktorá na Slovensku vzíde, predstavuje problém,“ uzavrel Poláček.
Alternatívy dekarbonizácie elektrifikáciou
Martin Hollý zdôraznil, že existujú viaceré pozitívne príklady elektrifikácie priemyslu, ako aj negatívne. „Pozitívnym príkladom je Nippon Steel. Košická huta vyprodukuje asi sedem miliónov ton emisií, teda 20 % z cca 34 miliónov ton, ktoré Slovensko produkuje dohromady. Keby sme elektrifikáciou kompletne zdekarbonizovali košickú hutu, emisie nám klesnú o 20 %. Takže ja nehovorím nie elektrifikácii. Hovorím len to, že by nemala byť ponúkaná ako jediný nástroj, ale ako jedna súčasť znižovania emisií CO2,“ ozrejmil Hollý.
Cieľ znižovania emisií CO2 a všetky ostatné sektorové ciele by mali byť dobrovoľné, resp. mať podobu usmernenia, určite nie záväzné, pretože ak sa stanoví, že OZE majú mať istý podiel, v energetike sa nedá urobiť nič iné, reálne sa nedá použiť ani jadro. „Nech trh ukáže, ktorá cesta vedie k znižovaniu emisií,“ zdôraznil a dodal, že aj poradie projektov s najvyššou hodnotou pri dekarbonizácii z dielne spoločnosti Boston Consulting Group („Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky do roku 2030“) ukázalo, že dekarbonizácia košických železiarní je na prvom mieste.
Hollý dal v súvislosti s alternatívnymi cestami dekarbonizácie do pozornosti aj otázku využitia odpadov, napr. v prípade cementárok, ktoré využívajú tuhé alternatívne palivá. „Pokiaľ ide o teplárenstvo, ešte stále máme uhlie v Žilinskej teplárenskej. V teplárenstve, v centrálnom zásobovaní teplom, vieme využiť geotermálne vrty, na čom sa aj v Košiciach pracuje. Aj toto je cesta,“ dodal s tým, že veľký priestor ponúka oblasť energetickej efektívnosti, keďže náročnosť slovenského HDP na energie je piata najhoršia v celej Európe. „Predpisovať elektrifikáciu ako zlatý štandard z môjho pohľadu len zvýši sociálne náklady na transformáciu a povedie k tomu, že ľudia za chvíľku celej dekarbonizácie budú mať plné zuby a nebude nikto ochotný do toho investovať peniaze,“ poznamenal šéf SPP – distribúcia, ktorý si nevie predstaviť priemerného Slováka, ako platiť 2000 – 3000 eur ročne navyše za nákup dekarbonizačných výrobkov, pokiaľ 51 % ľudí na Slovensku má úspory do 5000 €. Inak je v to v západnej Európe s platmi dvoj-a ž trojnásobne vyššími.
Dekarbonizáciu uvedenými opatreniami, ak by viedla zníženiu emisií na dve tretiny oproti roku 1990, by Hollý považoval za úspech. „Je to dobrý balans medzi tým, čo je sociálne a spoločensky akceptovateľné,“ poznamenal. Pokiaľ sa nájdu ľudia ochotní priplácať si zásadným spôsobom k znižovaniu emisií a podporiť Úniou presadzovanú cestu dekarbonizácie, bude to „super“. Vzhľadom na fakt, že už teraz sa na Slovensku dotujú ceny plynu na kompenzáciu vysokých cien na trhoch a ktorým by sa mali pridať ďalšie dane a poplatky, si však Hollý nemyslí, že toto je správna cesta. „Radšej pomaly, ale isto, s rozumom, aby sme spoločenské zdroje míňali efektívne. Lebo ak ich minieme zlým spôsobom, neostanú nám na tie rozumné výsledky, ktoré nepochybne chceme dosiahnuť,“ dodal.
Martina Olejníková pripomenula, že Slovensko nestavia len na zemnom plyne, keďže gro elektriny je vyrobené z jadra a z vody. V sektore CZT je viac ako 50 % tepla vyrobeného a dodaného na báze zemného plynu. Prevádzka plynových zdrojov, najmä v systémoch CZT, sa však mení práve v reakcii na tie cenové signály, na volatilitu cien, záporné ceny elektriny a legislatívny tlak integrovať a zvyšovať podiel OZE, zdôraznila.
„Jednoducho budúci model, ktorý sa ukazuje ako ekonomicky najefektívnejší a technicky uskutočniteľný, je kombinovať zariadenia na báze zemného plynu, či už monokotly, ale najmä kombinovanú výrobu,“ povedala zástupkyňa Veolie, ktorá poukázala na možné benefity kombinovanej výroby. Sú nimi výroba elektriny a podporné služby, teda stabilizácia sústavy, ako aj integrácia OZE, napríklad tepelných čerpadiel práve do letných mesiacov, keď sú nízke ceny elektriny. Systém vyskladaný z viacerých zdrojov vie reagovať na cenové signály a optimalizovať cenu výroby a náklady na výrobu tepla práve vďaka volatilite cien a nízkym cenám elektriny v letných mesiacoch.
„Takže kombinované zdroje v prechodných obdobiach v zime, resp. kombinovaná výroba, či už na báze turbín alebo motorov v prechodných a v zimných obdobiach, v letnom období integrácia tepelných čerpadiel pre najvyššiu efektivitu výroby a reakciu na cenové výkyvy elektriny. Takýmto spôsobom viete sústavu veľmi optimálne vyskladať,“ doplnila Olejníková s tým, že do budúcnosti treba stavať aj na elektrifikácii. Nehovoriac o tom, že pomôže sústave, pretože počas leta, keď je prebytok elektriny z OZE, odčerpáva tlak zo sústavy tým, že môže púšťať a vyrábať teplo najmä pomocou technológie tepelných čerpadiel.
Na margo údajného zvýhodnenia plynu oproti elektrine Olejníková pripomenula, že v súčasnosti je nižšia DPH na elektrinu, kým plyn ani teplo z plynu toto zvýhodnenie nemajú. Časť odberateľov tepla sa už od roku 2005 podieľa na emisnej dani tým, že je súčasťou systému EU ETS. „Dnes, keď to počítame pri priemernej cene povolenky 70 – 75 €, slovenské domácnosti zaplatia ročne okolo 65 mil. € na emisných povolenkách v cenách tepla,“ uviedla zástupkyňa Veolie s tým, že sú mestá, kde časť obyvateľov alebo niektoré časti povolenky, iné nie, čo považuje za dlhodobo neakceptovateľnú a neudržateľnú situácii. Vyjadrila nádej, že štáty EÚ budú v rámci revízie EU ETS smernice o tejto otázke rokovať a konať, aby túto diskrimináciu odberateľov tepla odstránili. „Takže si nemyslím, že ide o nejakú veľkú výpomoc pre zemný plyn a v tomto smere je to v princípe veľmi spravodlivé,“ uzavrela riaditeľka pre inštitucionálne vzťahy spoločnosti Veolia Energia Slovensko Martina Olejníková.
